Tím vedcov z Viedenskej univerzity v spolupráci s občianskymi vedcami dokumentuje tristo rôznych druhov a rastlín vyskytujúcich sa na cintorínoch.
Škrečkovi poľnému (Cricetus cricetus) sa na Centrálnom cintoríne vo Viedni páči. Zdroj: iStockphoto.com
Zahliadnuť škrečka poľného (Cricetus cricetus) vo voľnej prírode je vzácne. Na jednom mieste sa však tomuto kriticky ohrozenému tvorovi darí prekvapivo dobre – na Centrálnom cintoríne vo Viedni. Thomas Filek, paleontológ z Katedry paleontológie Viedenskej univerzity, v rozhovore pre BBC uvádza, že „ho často vídať, ako sa snaží uchmatnúť sviečku z hrobu a odtiahnuť ju do kríkov“. „Sviečky sú pre škrečky zdrojom tuku, dokážu ich stráviť,“ dodáva Filek.
Škrečok poľný je:
- jediný škrečok žijúci u nás;
- kriticky ohrozený;
- nočný živočích a samotár;
- pestrofarebný;
- staviteľ spletitej siete chodieb pod zemou.
Centrálny cintorín vo Viedni patrí aj vďaka svojej jedinečnej architektúre medzi obľúbené turistické atrakcie rakúskej metropoly. Je miestom posledného odpočinku mnohých slávnych obyvateľov Viedne (pochovaní sú tu napr. architekt Adolf Loos, skladatelia Ludwig van Beethoven, Johannes Brahms, Antonio Salieri či spevák Falco).
Cintorín priťahuje tiež pozorovateľov divokej prírody. Je miestom pokoja, ale aj posledným útočiskom života. V tejto oáze pokoja uprostred mestskej džungle sa mimoriadne darí mnohým živočíchom i rastlinám, a to vrátane tých ohrozených. Niektoré sa prispôsobili špecifickým podmienkam, ktoré dané prostredie ponúka, ako je to i v prípade škrečkov živiacich sa voskom zo sviečok.
Srnec odpočívajúci medzi náhrobkami Centrálneho cintorína vo Viedni. Zdroj: iStockphoto.com
S podporou občianskej vedy
Thomas Filek vysvetľuje, že zoznam obyvateľov viedenského cintorína je dlhý. Žijú tu líšky, vysoká zver, škrečky, celý rad vtákov a rôzne druhy hmyzu. Spolu s paleontologičkou Doris Nagelovou koordinuje občiansko-vedecký projekt Biodiverzita na cintorínoch (Biodiversität am Friedhof, BaF), ktorý financuje mesto Viedeň a spoločnosť Friedhöfe Wien GmbH.
Pri mapovaní aktuálnej biologickej biodiverzity viedenskej siete cintorínov závisí práca projektového tímu vo veľkej miere od podpory návštevníkov, ktorí sa stávajú „občianskymi vedcami“. Výskumníkom pomáhajú získať komplexný obraz o biodiverzite druhov. Počas posledných dvoch rokov občianski vedci participujúci na projekte spoločne zdokumentovali tucet druhov cicavcov, takmer 80 druhov vtákov, stovky druhov plazov, obojživelníkov, hadov a hmyzu na 46 cintorínoch s celkovou rozlohou 497 hektárov. Vďaka tomu vedia, ako dodáva paleontológ Filek, že „tam žije viac ako 300 rôznych druhov živočíchov a rastlín“.
Vedci sú odkázaní na pomoc bežných ľudí, aby mohli vytvoriť naozaj obsiahlu databázu, ktorá zachytáva napr. aj sťahovavé vtáky. Občania, mnohí z nich skúsení pozorovatelia vtákov, sa na projekte zúčastňujú veľmi radi. O svoje pozorovania sa delia mailom alebo prostredníctvom aplikácie Wildtiere-App participujúceho partnera Stadtwildtiere.at.
Čo je občianska veda?
Občianska veda zapájaním občanov do riešenia vedeckých projektov približuje vedu ľuďom. Ide o dobrovoľnú aktivitu nadšencov z radov laickej verejnosti: žiakov a študentov, pedagógov, amatérskych záujemcov o vedu, ľudí pracujúcich v iných odvetviach či seniorov. Spôsob zapojenia občanov aj formy vedeckých projektov sú rôzne, preto sa občianska veda nedá jednoducho definovať. Organizácia ECSA (ECSA European Citizen Science Association, 2015. Ten Principles of Citizen Science. Berlin) stanovila desať princípov občianskej vedy, ktoré slúžia na jej odlíšenie od iných projektov. V zahraničí vzrastá záujem o občiansku vedu, na Slovensku je však tento pojem pre občanov i vedcov viac-menej neznámy. Benefitom občianskej vedy je, že participácia verejnosti vo výskume otvára nové možnosti nielen pre rozvoj vedy, ale aj spoločnosti. Prepojenie vedeckej komunity s verejnosťou v dnešnej dobe uľahčujú nové technológie, ktoré sa v projektoch s obľubou používajú.
Zapájanie škôl
Na projekte sa podieľa tiež čoraz viac škôl. Žiaci pomáhajú vedcom dokumentovať biodiverzitu neďalekých cintorínov. „Zapojením verejnosti formou občianskej vedy chceme v mladých ľuďoch prebudiť záujem o vedu a výskum,“ hovorí Filek. Žiaci sa oboznámia s celým spektrom vedeckých metód využívaných v teréne, a zažijú tak biologický vedecký proces zblízka.
Podľa Fileka, Nagelovej a ich kolegov Viktorie Freyovej a Richarda Zinka z Inštitútu Konrada Lorenza pre veterinárnu medicínu Viedenskej univerzity si tak v praxi osvoja vedecké postupy, ako sú mapovanie, zber, meranie, dokumentovanie, fotografovanie a analýza dát.
Viedenské cintoríny ako koridory
Cieľom je získať široký prehľad o biologickej rôznorodosti viedenských cintorínov. „Iba tak budeme vedieť odhadnúť, či sú tieto miesta odpočinku pre rôzny druhy žijúce v meste nielen posledným útočiskom, ale aj koridormi,“ vysvetľuje Filek.
Cintoríny fungujú ako dôležité mosty medzi mestskými mikrohabitatmi, najmä pre nižšie stavovce, hmyz a mäkkýše. Vedci zaznamenávajú aj organizmy, ktoré sú inak skôr prehliadané, napr. huby, aby získali komplexnejší obraz o prírode v mestskom priestore. Verejnosť tiež vyzývajú, aby dokumentovala aj stopy po zvieratách ako trus a chlpy.
Zdroj: Rudolphina Universität Wien, CVTI SR, Quark
(zh)
