Víno je nápoj, ktorého hodnota je ovplyvnená mnohými faktormi, medzi ktoré patrí aj jeho pôvod, ročník, odroda hrozna a podmienky pestovania. Vyznačuje sa celým radom senzorických vlastností. Konštatujú to vo svojej práci Využitie atómovej spektrometrie a prietokovej chronopotenciometrie pri analýze tokajských vín autori Jakub Masác, František Čacho, Martin Němeček (Ústav analytickej chémie, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave).
„Informácie uvedené na etikete vína sú spojené s očakávaním spotrebiteľa po kvalitatívnych kritériách daného produktu. V súčasnosti je kontrola vína veľmi silno spojená s dokazovaním pravosti. Prchavé zlúčeniny sa obvykle používajú na charakterizáciu odrôd, zatiaľ čo minerály pre geografickú diferenciáciu,“ uvádza kolektív autorov. Cieľom ich práce bolo stanoviť koncentrácie čo najväčšieho množstva chemických analytov v dvoch druhoch tokajských vín dostupnými inštrumentálnymi metódami. Porovnávalo sa tokajské víno vypestované na slovenskej strane tokajského regiónu s vínom vypestovaným na maďarskej strane. „Bude tak možné zistiť ich chemické rozdiely, ktoré sú špecifické pre daný geografický región a zostaviť profil prvkov, ktorý bude možný použiť pri overovaní ich autenticity.“
Ako uvádzajú realizátori projektu v experimentálnej časti, koncentrácia všetkých prvkov v jednotlivých sadách bola 10 mg·L-1, tieto roztoky boli pripravené zo zásobných roztokov referenčných materiálov s koncentráciou 1 g·L-1. Tieto roztoky boli pripravené v kyseline dusičnej, koncentrácie 0,014 mol·L-1.
P1: Li, Na, K ,Rb, Cs, Be, Mg, Ca, Sr, Ba
P2: Y, Ti, V, Cr, Zr, W, Mo, Mn
P3: Fe, Co, Ni, Cu, Zn, Ag, Cd, Hg, Pb
P4: B, Al, Ga, In, Tl, Si, Sn, As, Sb, Bi, Se, Te
P5: La, Ce, Eu, Th, U
P6: Au, Pd, Pt.
Zásobné roztoky boli riedené podľa potreby.
Autori práce v závere konštatujú, že sa im úspešne podarilo stanoviť koncentrácie 17 prvkov v oboch vínach. „Väčšina prvkov bola stanovená pomocou MP-AES, jednalo sa o prvky, ktorých koncentrácie boli v intervale 0,1 – 57 mg·L/1. Na stanovenie koncentrácie prvkov pod detekčným limitom MP-AES sme použili metódu SCP, konkrétne stanovenie Zn, Cd, Pb a Cu vedľa seba.“
Získané koncentrácie prvkov vo vínach boli v intervale 0,24 – 178μg·L/1. Vzhľadom na časovú náročnosť sa stanovila koncentrácia Cr pomocou HR-CS AAS, kde koncentrácia vo vínach bola v intervale 8,5 – 11,5μg·L/1. „Markantné rozdiely v koncentráciách pri slovenskom a maďarskom víne sme postrehli u prvkov Al, B, Ca, Cd, Cu, Fe, K, Mg, Na, Rb, Ti, Zn. Sme tej mienky, že tieto rozdiely by mohli byť použité a určujúce pri overovaní autenticity, no s ohľadom na to, že vzorka slovenského a maďarského vína nie je reprezentatívna a nemá potrebné zastúpenie, bolo by treba potvrdiť tento predpoklad ďalšími analýzami a porovnaním s inými vínami vypestovanými v danej oblasti,“ uzavrel kolektív autorov.
Príspevok vyšiel v zborníku celoslovenskej Študentskej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou s názvom Chémia a technológie pre život (19. ročník).
Takéto podujatie je organizované aj tento rok (7. 11. 2018) v priestoroch Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, pričom ide o okrúhly, 20. ročník.
Študentská vedecká konferencia sa koná v odbore chémia a chemická a potravinárska technológia. Je to príležitosť pre študentov 1. stupňa (bakalárskeho) a 2. stupňa (inžinierskeho) vysokoškolského štúdia súťažne prezentovať vedecké a odborné práce. Najlepšie práce v jednotlivých sekciách budú odmenené. Na študentskej vedeckej konferencii prebehne v jednotlivých sekciách aj nesúťažná prehliadka prác študentov 3. stupňa (doktorandského) vysokoškolského štúdia.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj informácií: https://www.uiam.sk/svk/
Ilustračné foto: Pixabay.com /szarvaszol/
Uverejnila: VČ