Odpoveď na túto otázku hľadali aj dve šikovné študentky – Natália Bátorová a Eva Marasová. „Život úplne bez plastov si predstaviť nevieme, pretože plasty nahrádzajú iné materiály a v súčasnosti ich nájdeme takmer všade,“ tvrdia gymnazistky Natália Bátorová a Eva Marasová. Vytvorili preto projekt „Výroba a využitie biodegradovateľných plastov“, s ktorým uspeli na Festivale vedy a techniky a ako víťazky postupujú na EUCYS v Talline.
Stredoškoláčky našli riešenie
Výroba plastov dnes tvorí až 70 % syntetického chemického priemyslu. Majú široké uplatnenie a použitie v každodennom živote. Je však dobre známe, že plasty sú tiež záťažou pre životné prostredie. V prírode sa nikdy nerozložia a obsahujú toxické látky, ktoré sú hrozbou pre živé organizmy. Riešenie však existuje. Používanie biologicky rozložiteľných plastov je jednoduchým krokom k zlepšeniu ochrany nášho životného prostredia. K tomu je však nevyhnutné nájsť v prírode také látky, z ktorých by sa tieto materiály vyrábali. Žiačky sa preto v projekte zamerali na testovanie vhodnosti rôznych prírodných látok, z ktorých by sa raz mohli vyrábať biologicky degradovateľné plasty.
Škrob a mlieko
„Našimi surovinami pri výrobe ekologických plastov boli najmä škrob a mlieko, čo sú v prírode obnoviteľné zdroje,“ tvrdia študentky. Najskôr začali porovnávať ich tepelné, elektrické a mechanické vlastnosti s vlastnosťami chemicky modifikovaných polymérov. Plasty vyrobené z čisto prírodných materiálov majú jednoznačnú výhodu v ich zdravotnej a ekologickej nezávadnosti. Pri výrobe klasických plastov je hlavnou surovinou neobnoviteľný zdroj – ropa. Takéto plasty sa v prírode nikdy nerozložia a obsahujú toxické látky, ktoré sú hrozbou pre živé organizmy.
Pozorovať chcú aj ďalšie materiály
Výsledné ekologické plasty môžu v mnohých oblastiach dobre nahradiť škodlivé plasty vyrobené pomocou chemickej modifikácie polymérov. Študentky tvrdia, že je potrebné hľadať v prírode aj ďalšie materiály, ktoré sa v nej časom vedia rozložiť. Do budúcna už pri tomto výskume majú predstavy, ako by mohli postupovať. „Materiály, ktoré by boli vhodné na výrobu bioplastov, sú prírodný kaučuk a arabská guma, pretože sa ľahko rozložia v prírode a neobsahujú toxické látky,“ uviedli autorky projektu.
Miesto, kde naši vedci skúmajú bioplasty
Aj vďaka štrukturálnym fondom a spolupráci s Ústavom polymérov SAV otvorila Slovenská technická univerzita v Bratislave v roku 2015 špecializované centrum na výskum bioplastov, ktoré je vybavené špičkovými prístrojmi. K dispozícií je aj pre ďalšie výskumné a vývojové organizácie, ktoré sa špecializujú na projekty v oblasti polymérnej chémie a technológie. Zároveň však slúži centrum aj pre vzdelávanie odborníkov v týchto oblastiach.
Nadšené pre chémiu, nadané pre umenie
„To či raz budeme vedkyňami, zatiaľ nie je isté. Náš projekt určite priniesol ostaným veľa nových a zaujímavých informácií.“ Natália Bátorová a Eva Marasová
Natália Bátorová
Má 17 rokov a študuje na Gymnáziu Lorencova v Krompachoch. S Festivalom vedy a techniky sa po prvý raz stretla už v roku 2014 s projektom „Kapsaicin a jeho vplyv na organizmus“ v roku 2015 s ďalším projektom „Triklozán-nebezpečenstvo pre naše zdravie“. Na aktuálnom projekte „Výroba a využitie biodegradovateľných plastov“ pracuje spolu s Evou Marasovou.
Keď má voľný čas pre seba, sadne si za klavír a hrá. Svoje umelecké nadanie si zdokonaľuje na základnej umeleckej škole, kde je žiačkou 3. ročníka 2. stupňa. Prezradila, že v budúcnosti by chcela študovať prírodné vedy.
Eva Marasová
Má 17 rokov a študuje na Gymnáziu Lorencova v Krompachoch. Ani Eva nie je v rámci Festivalu vedy a techniky nováčikom. Zúčastnila sa ho už v roku 2015 s projektom „Chráňme si zdravie so zeolitmi“ a potom v roku 2016 s aktuálnym projektom „Výroba a využitie biodegradovateľných plastov“, ktorý bol ocenený postupom na EUCYS v Tallinne.
Okrem chémie má Eva rada aj výtvarné umenie, ktorému sa venuje vo svojom voľnom čase. Ešte nie je pevne rozhodnutá, ako by malo vyzerať jej budúce povolanie, no veľmi ju zaujalo reštaurátorstvo. Považuje ho za umenie aj vedu zároveň. Tieto plány by však raz mohla ovplyvniť aj túžba ísť študovať medicínu.
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: archív Natália Bátorová a Eva Marasová
Uverejnila: ZVČ