Rozhovor s doc. Ing. Petrom Szolcsányim, PhD., z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (FCHPT STU) v Bratislave. Chemik, vedec, vysokoškolský pedagóg a popularizátor vedy sa profesionálne zaoberá syntézou nových vonných molekúl a bioaktívnych prírodných zlúčenín.
Peter Szolcsányi pochádza zo Štúrova. Vyštudoval Chemickotechnologickú fakultu SVŠT (terajšia STU) v Bratislave. Počas doktorandúry absolvoval výskumné stáže na univerzite v Oxforde a Cambridge, neskôr aj dvojročný postdoktorandský pobyt na ETH v Zürichu. Po návrate pôsobí ako učiteľ a vedec na Oddelení organickej chémie FCHPT STU.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Odkedy vás baví chémia?
P. SZOLCSÁNYI: „Presne si to už nepamätám, ale určite od detstva, čiže na základnej škole, keď sme už mali biológiu a chémiu, tak ma tie prírodné vedy zaujímali. A to v prvom rade vďaka učiteľom. Ja som mal šťastie na vynikajúceho chemikára ako na základnej tak aj na strednej škole a oni dokázali tú moju zvedavosť celkom úspešne ukájať, ja som bol na ich hodinách úplne vo vytržení. Počúval som s otvorenými ústami a veľmi sa mi to páčilo.
Samozrejme, môj prírodovedný záujem veľmi podporovali aj rodičia, spomínam si, že niekedy pred koncom základnej školy, bol som siedmak či ôsmak, dostal som na narodeniny ruskú chemickú stavebnicu, volala sa „Junyj chimik“, čiže Mladý chemik, no a to bolo úplne fantastické, mňa to veľmi chytilo. Čiže jedno s druhým, jednak škola, jednak rodičia. Ja som v tom čase navyše veľa čítal, rodičia mi často kupovali rôzne knižky, ktoré boli jednak prírodovedného charakteru, jednak to bolo sci-fi, čiže to rozvíjalo fantáziu a predstavivosť, čo je veľmi dôležité v prírodných vedách.“
M. B.: Takže pri výbere štúdia ste už neváhali…
P. SZOLCSÁNYI: „Ani veľmi nie, ja som bol rozhodnutý študovať chémiu už niekedy v polovici strednej školy. Ale rozhodnutie, že to bude chémia, bolo opäť vďaka skvelému učiteľovi. Nuž a v tom čase prichádzali do úvahy len dve školy – Prírodovedecká alebo Chemickotechnologická fakulta. Pričom tá druhá bola úplne špičková nielen v rámci aktuálneho Slovenska, ale aj vtedajšieho Československa. Takže voľba padla na ňu. Bol som veľmi rád, že som sa sem dostal, lebo vtedy to nebolo jednoduché, a navyše, tá škola bola úplne perfektná a naozaj kvalitná. Nikdy som tú voľbu neľutoval. Naopak, veľmi si vážim, že som tu mohol študovať.“
M. B.: Aká bola Vaša ďalšia cesta k vedeckovýskumnej a pedagogickej práci?
P. SZOLCSÁNYI: „Po nastúpení na fakultu v Bratislave ma od začiatku zaujala organická chémia. A zase v tom mal prsty konkrétny učiteľ. Čiže to môžem len zopakovať: učiteľ, učiteľ a ešte raz učiteľ – to je podľa mňa kľúčová osoba pre každého človeka, ktorý sa raz niekedy na takúto dráhu dá. Už v druhom ročníku som začal robiť na výskumnom projekte, pričom organická chémia bola taká zaujímavá, že ma to definitívne chytilo, takže to som ju nakoniec aj vyštudoval.
Vzápätí som nastúpil na doktorandúru, pričom hneď po prvom ročníku sa mi podarilo dostať štipendium do Oxfordu, takže som si ju prerušil a v roku 1995 som vycestoval na 9-mesačnú stáž do Anglicka. To bolo úplne kľúčové pre môj ďalší profesný aj osobnostný rast. Pričom na začiatku to bol pre mňa nielen kultúrny šok, ale zároveň som si aj uvedomil, že školstvo, spoločnosť a celkovo úroveň života môže byť úplne iná ako u nás. Ale je to všetko o ľuďoch, samozrejme. Čiže to bola pre mňa obrovská škola života.
Po návrate som, samozrejme, dokončil doktorandúru tu na fakulte. Potom som, žiaľ, musel ísť na rok na vojenčinu. To bola úplná katastrofa, bol to najzbytočnejší a najabsurdnejší rok môjho života. Našťastie, keď konečne skončil ten „bordel“ na vojenčine, tak sa mi podarilo vycestovať na postdoktorandský pobyt do Zürichu na tamojšiu techniku, čo je jedna z najlepších škôl nielen v Európe, ale aj na svete. Pôsobil som tam dva roky ako postdok, robil som výskum a zároveň som aj učil, no a potom som si ešte vyskúšal komerčnú chémiu v zahraničnej firme. Asi rok som pracoval vo farmaceutickom výskume, ale zistil som, že to nie je celkom pre mňa, tak som sa potom definitívne vrátil v roku 2003 späť na Slovensko. Nastúpil som k nám na fakultu ako odborný asistent. Neskôr som sa habilitoval na docenta a pôsobím tu dodnes. Prednášam, mám malé laboratórium, svojich študentov a spolu sa bavíme organickou chémiou. Tak zhruba toto je v kocke moja doterajšia kariéra.“
M. B.: Čo konkrétne obnáša Vaša práca v súčasnosti?
P. SZOLCSÁNYI: „Moja práca má viacero aspektov. Keďže som vedec a učiteľ zároveň, čas si delím podľa toho, či je práve semester alebo skúškové obdobie. Učím veľmi rád, pričom počas semestra je, samozrejme, väčší dôraz kladený na pedagogiku, lebo sa musím neustále pripravovať na prednášky, semináre atď. Mávam aj veľa konzultácií, zároveň sa venujem svojim študentom v laboratóriu. Nuž a mimo semestra, keď príde skúškové obdobie a tých pedagogických povinností je pomenej, vtedy sa mi to preklápa skôr na vedeckú prácu. Píšem granty, koncipujem projekty, spisujem články, zatiaľ čo študenti makajú v labáku (smiech). Ja už žiaľ nie, nakoľko okolo chodu výskumnej skupiny je veľa manažérskej, finančnej a logistickej práce, ktorú musím urobiť. Ale to je prirodzená súčasť mojej práce, len mi trochu chýba to laboratórium. Rád by som tam niekedy nabehol a niečo si pokuchtil, ale jednoducho to časovo nevychádza. Tak si to aspoň čiastočne kompenzujem demonštračnými pokusmi pre stredoškolákov pri mojich popularizačných aktivitách (smiech).
A čomu sa konkrétne venujeme? To je rôznorodé. Závisí to jednak od toho, na aký projekt sa mi podarí získať financovanie prostredníctvom vedeckých grantov, a tiež či sa mi podarí získať šikovných študentov, ktorých ponúkané témy oslovia. V princípe robíme základný výskum, čo znamená, že sa snažíme laboratórne syntetizovať zaujímavé molekuly spôsobom, ktorý je či už nový alebo lepší, ako doposiaľ známe spôsoby prípravy. Syntéza každej zlúčeniny má konkrétny dôvod. Môže to byť napríklad prírodná zlúčenina, ktorá bola izolovaná z rastliny alebo živočícha a vykazuje nejakú unikátnu vlastnosť. Napríklad účinne likviduje rakovinové bunky alebo fantasticky dobre vonia. Aktuálne máme rozbehnuté dva projekty týkajúce sa vonných zlúčenín, v ktorých sa bavíme syntézou organických molekúl, ktoré majú istý potenciál možnej praktickej aplikácie. Pričom tie molekuly majú takú štruktúru, o ktorej si myslíme, že ju vieme našimi syntetickými postupmi efektívnym a rozumným spôsobom pripraviť. My sa však de facto hráme (smiech). Čiže ten výskum je nie orientovaný tak, že z toho nutne musí byť konkrétny liek v lekárni alebo voňavka v obchode, to nie, ale zároveň majú tie molekuly vlastnosti, kvôli ktorým sú zaujímavé a oplatí sa nimi zaoberať.
Dôležitým aspektom tohto typu výskumu je však aj to, že práve na týchto projektoch sa študenti zároveň učia a vzdelávajú. To znamená, že okrem svojej štandardnej výuky majú aj intenzívny mimorozvrhový laboratórny tréning, ktorý im pomáha efektívnejšie naberať nové skúsenosti a posúvať sa čo najrýchlejšie ďalej. To je pri dnešnom mizernom stave slovenského školstva úplne kľúčová vec.“
M. B.: Aké témy najradšej popularizujete?
P. SZOLCSÁNYI: „Najradšej tie, ktoré už mám pripravené, lebo s tými mám najmenej roboty (smiech). Ale ono to je vlastne naopak. To nie je o tom, že by som ja rozprával o veciach, ktoré zaujímajú primárne mňa, ja som si to otočil, skúšam sa vžiť do kože toho poslucháča, že čo by tak asi zaujímalo jeho. A čo napadne človeku ako prvé? Určite jedlo a pitie, to predsa pozná každý. Aj láska je záležitosť, ktorú človek zažíva pravidelne, čiže s tým je tiež každý konfrontovaný. Takže som sa pozrel na veci súvisiace s jedlom, alkoholom a láskou, a na tieto témy som si vyrobil v priebehu niekoľkých rokov prezentácie a prednášky, nuž a teraz s nimi chodím tam, kam ma pozvú. Čiže skôr to bolo o tom, čo som si ja myslel, že by mladých ľudí mohlo zaujať a potom im to ukázať z pohľadu chémie, pretože chémia je úplne všade. Toto bol ten hlavný motív.“
M. B.: Keď prednášate o výrobe alkoholu, na čo sa študenti pýtajú? Zaujíma ich tá výroba alebo sa skôr pýtajú na alkohol ako taký, napríklad čo robiť, keď sa opijú a podobne.
P. SZOLCSÁNYI: „Nuž, ja o tom alkohole prednášam iba stredoškolákom. Toto v skutočnosti nie je môj objekt záujmu, v práci robím niečo iné a bio/chémiou alkoholu sa profesionálne nezaoberám. Tému o alkohole používam výlučne na popularizačné účely, lebo ľuďom, ktorí sú jednak mladí alebo nechemici, tak si myslím, že je vhodné chémiu podávať spôsobom, ktorý je im blízky. Čiže sú to témy, s ktorými je každý deň niekto konfrontovaný.
Ale k tej Vašej otázke, samozrejme ich zaujíma veľa vecí okolo alkoholu. Keď sa teda bavíme so stredoškolákmi na našich popularizačných akciách, úplne prvá otázka je pochopiteľne o tom, ako sa dostať z tej opice, že už keď sa niekto opije, aký je najrýchlejší spôsob, ako znova vytriezvieť. Na to sa pýtajú najčastejšie, ohľadom samotnej výroby pomenej. Ja mám skôr pocit, že mnohí mladí ľudia sú dnes menej zruční alebo menej ochotní si sami niečo vyrobiť, radšej si to kúpia. Ich tá výroba až tak veľmi neoslovuje, že by si to nejako doma ukuchtili. Na druhej strane je to možno aj dobre, aspoň je menej nešťastných udalostí, lebo by to mohlo dopadnúť ozaj všelijako.
Druhá najčastejšia otázka je ohľadom prevencie. Keď sa už niekam idú zabaviť, radi by si niečo dali, samozrejme len ak majú nad 18, tak teda ako ho piť, či miešať, či nemiešať, či si niečo k tomu zajesť, nezajesť, a ak áno, tak prečo táto forma spôsobí to, že sa opijú neskôr alebo neopijú vôbec atď. Čiže ich skôr zaujímajú tie fyziologické účinky alkoholu, prípadne nejaké negatívne dôsledky prehnaného množstva a skôr tie biologické aspekty. Tá výroba menej.“
M. B.: Otázka na záver. Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase? Predpokladám, že nejaký Vám ešte zvýši popri tých všetkých aktivitách.
P. SZOLCSÁNYI: „Pre mňa je chémia koníčkom, čiže moja práca nie je robota, ale poslanie, je to moje hobby. Chémiu robím doslova „z plezíru“ a bavím sa ňou, čo považujem za obrovské šťastie. A čo zvyknem robiť vo voľnom čase? Celá rodina športujeme, v lete hrávam tenis a potápam sa, cez zimu sa chodievame korčuľovať alebo hráme bedminton v hale. Veľmi rád a často varím, pre mňa je to relax. Samozrejme veľa čítam a keďže každé ráno dochádzam vlakom a vraciam sa večer späť, mám celú hodinu na nerušené čítanie. A to je skvelé.“
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Chemik, vedec a vysokoškolský pedagóg doc. Ing. Peter Szolcsányi, PhD., bude hosťom Bratislavskej vedeckej cukrárne – Silvestrovský špeciál, v ktorej vystúpi na tému: „Alkohol, opica a molekuly“. Prednáška sa uskutoční dňa 13. decembra 2016 o 9.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave, Lamačská cesta 8/A (Patrónka).
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR