Rok 2019 je pre chemikov výnimočný – je Medzinárodným rokom periodickej tabuľky chemických prvkov, pripomíname si 150. výročie jej „zrodu“ a 100. výročie vzniku Medzinárodnej únie čistej a aplikovanej chémie (IUPAC). Pri tejto príležitosti bola zostavená Periodická tabuľka mladých chemikov, do ktorej bol zaradený aj doc. Ľubomír Švorc zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Tabuľka bola oficiálne zverejnená na Svetovom chemickom kongrese IUPAC v Paríži v júli 2019.
Doc. Ing. Ľubomír Švorc, PhD., (36) je vedeckovýskumným a pedagogickým pracovníkom v Ústave analytickej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT) STU v Bratislave. Pod jeho vedením sa vedecký výskum v Laboratóriu elektroanalytických metód zameriava na vývoj rýchlych a jednoduchých elektroanalytických metód pre stanovenie stopových koncentrácií liečiv a ich metabolitov, potravinárskych aditív a environmentálnych zložiek v rôznych matriciach s využitím nových a perspektívnych elektródových materiálov. Publikoval viac ako 100 pôvodných vedeckých prác v zahraničných karentovaných časopisoch, na ktoré je evidovaných spolu takmer 1300 citácií (H index 20).
Výskum na pracovisku úspešne spája s pedagogickým pôsobením pri výchove študentov v rámci ich záverečných prác. Doc. Švorc bol doposiaľ vedúcim vyše 30 bakalárskych projektov a diplomových prác a školiteľom 4 dizertačných prác. O vzornom pedagogickom prístupe k práci svedčia aj výborné umiestnenie jeho študentov na študentských vedeckých podujatiach a viaceré dosiahnuté ocenenia v rámci FCHPT aj STU, ale aj v celoslovenskom meradle.
Doc. Švorc bol za svoju vedeckovýskumnú činnosť ocenený viacerými uznaniami, ako Cena firmy Metrohm ČR 2013 za najlepšiu publikáciu mladého elektroanalytického chemika do 35 rokov, Vedec roka SR 2014 v kategórii Mladá osobnosť vedy, Cena mesta Sereď 2015 za vedeckovýskumnú a publikačnú aktivitu, Najlepšia publikácia STU 2016 za najcitovanejšiu prácu v rokoch 2014 – 2016 a Prémia za trojročný vedecký ohlas (2015 – 2017) udelená Literárnym fondom SR. V roku 2019 sa stal laureátom chemického prvku Európium (63).
Úspešného mladého vedca doc. Ing. Ľubomíra Švorca, PhD., sme požiadali o rozhovor.
V tomto roku ste boli zaradený do Periodickej tabuľky mladých chemikov, ako reprezentant prvku Európium (63). Môžete nás bližšie oboznámiť s týmto mimoriadnym úspechom? Čo mu predchádzalo a s akými pocitmi ste prijali správu o schválení vašej nominácie?
Rok 2019 je z pohľadu nás, chemikov, naozaj výnimočný. Valné zhromaždenie OSN ešte koncom roka 2017, vzhľadom na 150. výročie „zrodu“ Periodickej tabuľky chemických prvkov (D. I. Mendelejev, 1869), vyhlásilo rok 2019 za Medzinárodný rok periodickej tabuľky chemických prvkov. Slávnostný kongres sa uskutočnil v júli tohto roku v Paríži a vrcholili na ňom IUPAC oslavy dvoch výročí – okrem 150 rokov od objavu a definovania Periodickej tabuľky a Periodického zákona to bolo aj 100 rokov od založenia IUPAC.
Moja nominácia, aj vzhľadom na doterajšiu vedeckovýskumnú a publikačnú činnosť, bola navrhnutá a schválená koncom roka 2018 na jednom zo zasadnutí Predsedníctva Slovenskej chemickej spoločnosti. O pár mesiacov neskôr, pamätám si, bolo to v stredu 27. marca 2019, som sa zobudil do krásneho rána. V mailovej schránke som našiel správu od IUPAC, že mi gratulujú k prideleniu chemického prvku Európia. Bol som neskutočne šťastný a v prvom momente aj veľmi milo prekvapený, veď takýto úspech na medzinárodnej úrovni vedec nezíska každý deň. Tešilo ma aj pridelenie samotného prvku, ktorého názov bol v minulosti nazvaný podľa nášho svetadielu. Vidím v tom aj určitú symboliku.
Treba však pripomenúť, že zo Slovenska sa v tabuľke v celosvetovej konkurencii mladých chemikov nachádza aj doc. RNDr. Andrea Straková-Fedorková, PhD. z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorá reprezentuje prvok Platina (78). S Andreou sa osobne poznám, je to výborná vedkyňa. A keďže oblasť jej vedeckovýskumnej činnosti sa pohybuje tiež okolo elektrochémie, o to viac ma teší jej nominovanie.
Periodická tabuľka mladých chemikov
Čo vás priviedlo k vede? Aké boli vaše začiatky v chémii a čím si vás získala?
O chémiu som sa zaujímal už od druhého stupňa základnej školy. Vtedy som navštevoval aj chemický krúžok a aktívne som sa zúčastňoval na chemických olympiádach na úrovni okresu a kraja. Rozhodnutie venovať sa bližšie chémii prišlo však až počas štúdia na Gymnáziu Vojtecha Mihálika v Seredi, kde sme mali veľmi prísneho učiteľa chémie. Ten od nás vyžadoval vždy maximálnu pripravenosť a častokrát nám zdôrazňoval, že získané vedomosti budú nevyhnutné pri štúdiu na vysokej škole a v ďalšom živote. Volá sa Rudolf Pastucha a do konca života mu budem vďačný za to, že mi ukázal cestu k chémii.
Nebol som žiadny talent ani zázračné dieťa. Na gymnáziu v tom čase pôsobilo množstvo oveľa šikovnejších a nadanejších študentov, ktorí inklinovali ku chémii a biológii a už vtedy bolo jasné, že z nich jedného dňa budú výborní chemici, farmaceuti a lekári. Ja som si svoju cestu musel poctivo vydrieť. A keď som v roku 2001 nastúpil na Fakultu chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ukázalo sa, že som maximálne pripravený a to sa následne prejavilo na mojom študijnom prospechu aj v iných prírodovedných odboroch, ako je matematika, fyzika a biológia.
Vo vašom výskume sa zaoberáte problematikou moderných elektroanalytických metód. V akých oblastiach analýzy môžu mať svoje uplatnenie a aké je ich postavenie vzhľadom k súčasným využívaným analytickým metódam?
Všeobecne uznávanou podmienkou pre úspešné použitie akejkoľvek analytickej metódy v praxi je pochopenie jej základných fyzikálno-chemických princípov, dostupnosť inštrumentálnej techniky, vypracovanie validovaných postupov a dostatočná informovanosť analytickej verejnosti o výhodách a obmedzeniach tejto metódy. Dôležitým aspektom je aj konkurencieschopnosť z ekonomického hľadiska. V tejto súvislosti v súčasnosti legislatíva Európskej únie zavádza do praxe nové vyhlášky a zákony, ktoré si kladú za cieľ zvyšovať nároky na kontrolné laboratóriá. Jednou z požiadaviek je aj zavedenie jednoduchých, rýchlych a ekonomicky nenáročných metód ako alternatíva k metódam uvedeným v normách (predpisoch).
V mnohých prípadoch ide o zavedenie kontrolných metód v oblastiach, u ktorých doposiaľ nie sú dostatočne opísané vhodné analytické postupy. V tejto súvislosti sa ako perspektívna a zároveň nezávislá alternatíva k sofistikovaným, ale často finančne a časovo náročnejším separačným a spektrometrickým metódam ukazujú moderné elektroanalytické metódy. Ich hlavnými výhodami sú nízke prevádzkové náklady, rýchlosť, jednoduchá obsluha a dostatočná citlivosť. Uplatnenie môžu nájsť pri stanovení rôznych biologicky aktívnych látok, s ktorými človek denne prichádza do styku, pričom mnohé z nich sú nevyhnutnou súčasťou nášho života, napríklad v klinickej a farmaceutickej analýze, pri stanovení rôznych aditív, prípadne škodlivín v potravinárstve a pri analýze vzoriek environmentálneho charakteru.
Doc. Ing. Ľubomír Švorc, PhD., v laboratóriu
Čomu sa aktuálne venujete vo vedeckovýskumnej činnosti?
Ťažisko vedeckovýskumnej činnosti v našom laboratóriu spočíva vo vývoji rýchlych, jednoduchých a dostatočne citlivých a selektívnych elektroanalytických metód pre stanovenie rôznych štruktúrne zaujímavých biologicky aktívnych látok v potravinárskych, klinických a environmentálnych vzorkách. Pozornosť venujeme využitiu perspektívneho elektródového materiálu, akým je bórom dopovaný diamant (BDD), ktorý má unikátne vlastnosti, ako napríklad vysoká odolnosť voči pasivácii svojho povrchu, široký potenciálový rozsah a dá sa použiť aj ako detektor v prietokových systémoch.
Aký by bol prínos vášho výskumu v praxi a čo by znamenal pre ľudí?
V praxi by výsledky nášho výskumu mohli významne zjednodušiť, zrýchliť a zlacnieť kontrolu potravinárskych aditív a nebezpečných látok v potravinách, ako aj analýzu biologických vzoriek u lekára, kontrolu kvality farmaceutických prípravkov či kontrolu znečistenia v životnom prostredí. Vďaka výsledkom tohto výskumu by dnešné rutinné a častokrát cenovo a aj na obsluhu náročnejšie spôsoby stanovovania stopových zložiek vo vzorkách mohli nahradiť „lacnejšie“ elektroanalytické metódy.
Čo považujete za najväčší úspech vo svojej kariére?
Tých vecí je určite viac, nedá sa presne konkretizovať len jedna. V prvom rade, za najväčší úspech považujem to, že sa mi pred ôsmimi rokmi podarilo vytvoriť mladý pracovný kolektív v Laboratóriu elektroanalytických metód v Ústave analytickej chémie FCHPT STU v Bratislave, v podobe vysokého počtu študentov v bakalárskom, inžinierskom a doktorandskom štúdiu. Úprimne ma teší ich záujem o analytickú chémiu. Medzi ďalšie dôležité míľniky považujem udelenie postdoktorandského štipendia na zahraničných univerzitách v Rakúsku a Nemecku, pod vedením svetovo uznávaných profesorov v oblasti elektrochémie.
Tieto vedeckovýskumné pobyty ma v značnej miere motivovali a otvorili mi možnosti pre spoluprácu so zahraničnými pracoviskami. Rovnako tak formovali výskumné témy a nové nápady, ktorých realizáciou som sa neskôr začal zaoberať aj v našom laboratóriu s cieľom držať krok s európskou resp. svetovou vedou v oblasti vývoja a použitia perspektívnych elektródových materiálov v analytickej chémii. Okrem toho som mal možnosť okúsiť na vlastnej koži ako funguje spolupráca v 20-člennom medzinárodnom vedeckom tíme. Stáže na zahraničných univerzitách tak považujem za neoceniteľnú skúsenosť a dá sa povedať, že to bol odrazový mostík a kľúčový moment pre ďalší rozvoj môjho vedeckovýskumného pôsobenia na Slovensku.
Aké máte plány do budúcna?
Plány do budúcna vidím v niekoľkých rovinách. Jednak ako vedecký tím chceme pokračovať v rozbehnutom výskume a snažiť sa naďalej preraziť vo svetovom výskumnom priestore, aj v podobe ďalších spoluprác a medzinárodných projektov. Som presvedčený, že moderné elektroanalytické metódy majú pred sebou ďalšie perspektívy úspešného vývoja. Možno predpokladať, že v budúcnosti, možno v horizonte 10 až 20 rokov, bude napríklad počet aplikácií BDD elektród v analytickej chémii narastať, hlavne v oblasti vývoja biosenzorov, senzorov pre on-line monitorovanie a detektorov v prietokových analyzátoroch. Na druhej strane, v oblasti pedagogického pôsobenia chcem naďalej motivovať študentov a mladých ľudí a podporovať u nich záujem o analytickú chémiu.
Ďakujem za rozhovor. Srdečne gratulujeme!
Zhovárala sa: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu doc. Ing. Ľubomíra Švorca, PhD.
Zdroje z IUPAC: iupac.org/100/pt-of-chemist/#lubomir-svorc-eu
https://iupac.org/100/pt-of-chemist/
Uverejnila: MB
