Ešte pred dvomi desaťročiami boli fotoprotektívne prípravky (slovenskými spotrebiteľmi bežne nazývané „opaľovacími“) v našich klimatických podmienkach len sezónnym tovarom letných mesiacov. Vysokohorské pobyty, zimné dovolenky v exotických krajinách a osveta o potrebe ich používania urobili z nich artikel s celoročným významom.
Nežiaduce prejavy
V Európskej únii (EÚ) sa fotoprotektívne prípravky využívajú vo forme emulzií, olejov, gélov, sprejov či pien určených na kontakt s ľudskou pokožkou, ktorých hlavnou funkciou je chrániť ju pred ultrafialovým (UV) žiarením jeho pohlcovaním, rozptyľovaním alebo odrážaním. Zložkami zabezpečujúcimi primárne absorpciu UV žiarenia sú látky pripravené organickou syntézou (chemické UV filtre), zložkami zabezpečujúcimi jeho rozptyl a reflexiu sú najmä látky anorganickej podstaty (fyzikálne UV filtre). V ostatných rokoch sú niektorými médiami i odbornými kruhmi podporované správy spochybňujúce užitočnosť tejto kozmetiky a najmä bezpečnosť určitých UV filtrov. Diskutované sú najmä ich tri možné nežiaduce prejavy, a to kožný prienik do živých štruktúr; narušenie endokrinného systému človeka a fotonestabilita. Dôsledkom je narastajúca obava z používania „opaľovacích“ prípravkov. Je opodstatnená?
Pre a proti
Na jednej strane je potrebné uviesť, že v snahe zabezpečiť žiaducu účinnosť voči nadmernej dávke UVB a UVA žiarenia, podiel UV filtrov v modernej kozmetike „na opaľovanie“ tvorí 10 – 50% hmotnosti (v závislosti od druhu UV filtrov a hodnoty ochranného faktora výrobku). V nižších množstvách sa UV filtre v súčasnosti pridávajú aj do kozmetiky pre dennú starostlivosť, akými sú pleťové krémy, dekoratívna kozmetika, prípravky na vlasy a pery. Znamená to, že najmä počas sezóny, pokožka človeka môže byť každodenne exponovaná významným koncentráciám týchto látok. Na druhej strane je nespochybniteľné, že prv než nový UV filter je schválený pre použitie do kozmetiky pre trh EÚ, jeho toxikologický profil je podrobený prísnym testom bezpečnosti s využitím najmodernejších techník. Rovnako je tomu v USA, Austrálii, Japonsku a iných vyspelých štátoch sveta. Pravdou je však aj to, že isté obavy vzbudzujú niektoré chemické UV filtre, ktoré sa vďaka účinnosti používajú v kozmetike už desiatky rokov, ale ktoré (azda) neprešli takým prísnym toxikologickým hodnotením, ako je tomu v súčasnosti.
Prienik do kože
Autorky výskumu Peráčková, Hojerová a Beránková hodnotili potenciál kožného prieniku troch chemických UV
filtrov: Benzofenónu-3 (BP-3), Etylhexyl metoxycinamátu (EHMC) a Butyl metoxydibenzoylmetánu (BMDBM). Pre zabezpečenie účinku je ideálna vysoká akumulácia UV filtra v odlupujúcej sa rohovinovej vrstve pokožky a čiastočná v kompaktnej rohovine. Pre bezpečnosť však nie je žiaduci jeho prienik do živých štruktúr pokožky, kože a krvného systému človeka. Keďže v EÚ je od roku 2009 testovanie kozmetiky na živých zvieratách zakázané, kožnú absorpciu slovenské výskumníčky hodnotili metódami in vitro v špeciálnych difúznych komôrkach za podmienok simulujúcich zvyklosti bežných spotrebiteľov (aplikovaná dávka, trvanie expozície, frekvencia, typy kozmetických nosičov, a i.). Ako difúznu membránu použili ex-vivo kožu zo zadnej časti prasacieho ucha, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Európska komisia a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uznávajú ako vyhovujúcu alternatívu za ľudskú kožu.
Zníženie koncentrácie
Rýchlosť a miera dermálnej absorpcie preukázali potenciál BP-3 permeovať do živých vrstiev pokožky už počas prvej hodinovej aplikácie prípravku obsahujúceho 
10% tohto UV filtra. Hodnota systémovej expozičnej dávky (angl. Systemic Exposure Dosage), SED ~4,7 mg/kg telesnej hmotnosti/deň a hodnota hranice bezpečnosti (angl. Margin of Safety) MoS ~42 (t.j. < 100), určené pre prípadovú situáciu, keď si spotrebiteľ aplikuje prípravok na celý povrch tela počas 6 hodinového pobytu na slnku, indikujú zdravotné riziko pre človeka. S ohľadom na uvedené experimentálne poznatky a podozrenie plynúce zo štúdií iných autorov o istých (i keď slabých) účinkoch BP-3, ktoré narušujú endokrinný systém človeka, výskumníčky zastávajú názor, že by bolo vhodné aj v EÚ znížiť maximálne povolenú koncentráciu BP-3 z 10% vo finálnom prípravku na 6% (ako je tomu v USA) alebo na 5% (ako v Japonsku) či dokonca na nižšie hladiny a zakázať používanie tohto UV filtra do kozmetiky pre deti.
Nežiaduci pokles aplikácie
K iným záverom však autorky výskumu dospeli pri ostatných dvoch sledovaných UV filtroch. Kožný prienik EHMC a BMDBM bol málo výrazný, hodnoty SED žiaduco nízke a hodnoty MoS žiaduco vysoké (>100). Z aspektu dermálnej absorpcie preto nie je dôvod spochybňovať ich bezpečnosť. Celkovo sú názoru, že eskalácia averzie voči všetkým chemickým UV filtrom nie je opodstatnená a vhodná. Môže viesť k všeobecným obavám spotrebiteľov z použitia fotoprotektívnej kozmetiky a poklesu ich aplikácie s následnými nepriaznivými účinkami na zdravie a kondíciu kože, vrátane zvýšenia rizika vzniku melanómu a iných typov rakoviny kože. Výsledky výskumu Ing. Z. Peráčkovej PhD., doc. Ing. J. Hojerovej, PhD. a Ing. M. Beránkovej boli publikované v renomovanom vedeckom časopise Food and Chemical Toxicology v roku 2015.
Autor: Ing. Zuzana Peráčková, PhD.
Autorky výskumu: Klimová, Z. (Peráčková), Hojerová, J., Beránková, M
Zdroj: Skin absorption and human exposure estimation of three widely discussed UV filters in sunscreens – In vitro study mimicking real-life consumer habits. Food and Chemical Toxicology 83, 237–250 (2015).
Foto: autor
Ilustračné foto: www.pixabay.com
Redigovala: Martina Pitlová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ