Chemik získal Cenu za vedu a techniku 2022 v kategórii Osobnosť vedy a techniky.
Ing. Ján Tkáč, DrSc. Zdroj: grafika CVTI SR
Chemik Ján Tkáč si v rámci tohtoročného Týždňa vedy a techniky prevzal Cenu za vedu a techniku 2022 v kategórii Osobnosť vedy a techniky za využitie nanotechnológií vo viacerých aplikáciách vrátane biomedicíny.
Ján Tkáč je verejnosti známy tým, že pred niekoľkými rokmi s biotechnológom Tomášom Bertókom zaujali vývojom spoľahlivých testov na diagnostikovanie rakoviny prostaty z krvi pacienta. V našom rozhovore približuje, kam sa odvtedy posunul ich výskum a vývoj a aké majú predstavy o jeho smerovaní. Hovorí o vedcovi, ktorý má jeho obdiv, o ťažkom životnom rozhodnutí aj o najväčších míľnikoch vo svojej kariére.
Pred niekoľkými rokmi ste vyvinuli sľubné diagnostické testy na báze nanotechnológií, ktoré sú schopné odhaliť rakovinu prostaty vo veľmi skorom štádiu s presnosťou na deväťdesiat percent. S kolegom Tomášom Bertókom ste založili startup Glycanostics s cieľom dostať ich do praxe. Potrebovali ste ich však najprv overiť na dostatočnom množstve vzoriek. Ako vaše úsilie v tomto smere pokračuje?
V rámci spoločnosti Glycanostics sa sústreďujeme na komercializáciu testu na diagnostiku rakoviny prostaty. Podarilo sa nám získať rizikový kapitál vo forme crowdfundingu prostredníctvom spoločnosti Crowdberry. Bol to pre nás kľúčový okamih získať prostriedky na financovanie našej patentovej žiadosti v procese jej nacionalizácie a na ďalší rozvoj našej firmy.
Dôležitým pre nás bol aj fakt, že v tom istom čase sa k nám dvom zakladateľom pridala Eva Kováčová, ktorá má viac ako pätnásť rokov skúseností z prostredia farmaceutických firiem. Momentálne je našou CEO a v trojici sa nám podarilo získať prestížny EIC Accelerator grant, ktorý nám umožnil ukončiť klinickú validáciu na viac ako päťsto vzorkách s veľmi sľubnými výsledkami. V súčasnosti rokujeme o možnosti predať licenciu na náš prvý produkt. Sme veľmi radi, že náš tím sa posilnil o „laboratórne entity“, ako samy seba nazývajú kolegyne v laboratóriu našej firmy, a o ďalších kľúčových zamestnancov. Spoločne sa nám to super ťahá vpred.
Váš test rozozná rakovinu na základe kompozície glykánov, komplexných cukrov, ktoré sa nachádzajú na povrchu každej bunky v našom v tele. Toto ochorenie totiž mení ich skladbu. V poslednom čase sa venujete aj identifikácii nových biomarkerov pri reumatoidnej artritíde a systémovej skleróze, čiže diagnózach, ktoré patria medzi autoimunitné ochorenia. Prečo vaša voľba padla na tieto dve choroby? Dajú sa rozlíšiť podobným spôsobom ako už spomínané onkologické diagnózy?
Nie je úplne jednoduché nadviazať spoluprácu s klinickými pracoviskami, preto sme to skúšali prostredníctvom kontaktov, ktoré som mal. Využitie analýzy glykánov pri identifikácii biomarkerov pre možnú diagnostiku autoimunitných ochorení bolo pre kolegu docenta Richarda Imricha z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied veľmi zaujímavé, tak sme sa do toho pustili spoločne.
Podarilo sa nám získať veľmi zaujímavé výsledky, keď sme zistili, že analýza glykánov má skutočne potenciál spresniť diagnostiku oboch týchto ochorení. Nepodarilo sa nám však identifikovať, ktoré z proteínov boli nositeľmi glykánov so zmenenou štruktúrou, a teda neboli sme schopní identifikovať možné biomarkery.
Naším druhým cieľom by mal byť test na diagnostiku rakoviny prsníka.
Kvôli iným projektom, ktoré sme v tom čase riešili, sme tento náš výskum na nejaký čas prerušili a v súčasnosti máme ambíciu sa k nemu vo vedeckej skupine vrátiť. Veľmi radi by sme identifikovali glykánové biomarkery pre istý typ reumatoidnej artritídy, takzvanej séronegatívnej formy. Keďže krvné séra pacientov s týmto ochorením neobsahujú reumatoidné faktory, sú z hľadiska prítomnosti týchto faktorov v sére negatívne. Po identifikácii proteínov, ktoré nesú zmenené glykány, by sme ich chceli stanovovať podobne ako v prípade diagnostiky rakoviny prostaty.
Kedy bude váš test dostupný? Budete ho vyrábať sami alebo v spolupráci s nejakou farmaceutickou firmou?
Náš startup Glycanostics sa chce sústreďovať na R&D, čiže výskum a vývoj, a preto sme sa rozhodli ísť cestou predaja licencie na náš prvý produkt. To by nám umožnilo sústrediť sa na identifikáciu a následnú validáciu diagnostických testov na široké spektrum onkologických ochorení.
Naším druhým cieľom by mal byť test na diagnostiku rakoviny prsníka, čo je najčastejšie rakovinové ochorenie u žien. V tomto smere máme veľmi sľubné výsledky zo spolupráce s profesorom Megom z Národného onkologického ústavu a aktívne spolupracujeme aj s docentom Bellom z Onkologického ústavu svätej Alžbety. Samozrejme, po úspešnej klinickej validácii testu by sme licenciu naň tiež chceli predať. Tento proces však môže byť dosť zdĺhavý. Veľmi radi by sme nadviazali spoluprácu s viacerými klinickými pracoviskami u nás doma a v zahraničí.
Ako sa orientujete v prostredí obchodu? Učíte sa za pochodu, robíte si špecializované kurzy, prípadne čítate knihy o biznise?
Na to som už starý pes, ako sa hovorí, a ten sa nové triky ťažko učí. V tíme máme na komercializáciu povolaného človeka – našu CEO Evku Kováčovú so skúsenosťami, ktoré vyrážajú dych prakticky všetkým partnerom, s ktorými diskutujeme, či už u nás doma, alebo v zahraničí. Teší ma, že Tomáš Bertók sa rozhodol v tejto oblasti vzdelávať a dištančne začal navštevovať špecializované kurzy.
Konatelia spoločnosti Glycanostics. Zľava: Ján Tkáč, Eva Kováčová a Tomáš Bertók. Zdroj: T. Bertók
Čo pre vás znamená ocenenie Cena za vedu a techniku 2022 v kategórii Osobnosť vedy a techniky? Môže byť prínosom pre vašu ďalšiu prácu? Môže vám napríklad uľahčiť získavanie grantov či podpory súkromného sektora?
Ocenenie ma, samozrejme, veľmi teší, beriem ho ako indikátor toho, že ideme správnym smerom. Zároveň ho vnímam ako veľký záväzok do ďalšej práce v úsilí pokračovať v nastavenom kurze. Každé ocenenie je prínosom pre ďalšiu prácu, umožňuje a aj uľahčuje nadväzovanie nových spoluprác. Pre investorov to znamená kvalitu, čo sa týka vedeckej odbornosti, pre nich je však podstatné vidieť popri vedcoch ľudí schopných inovatívne postupy komercializovať.
Ktorých vedcov zo Slovenska či zo zahraničia obdivujete vy a prečo?
Na Slovensku máme veľmi šikovných vedcov, o tom sme sa mohli na vlastné uši a oči presvedčiť počas krízy súvisiacej s covidom. Teší ma, že kredit vedcov sa v našej spoločnosti zvýšil.
Prvé meno, ktoré mi spontánne napadlo, je profesor Andre Geim. Je mi sympatický jeho životný príbeh, keď sa mu ako vedcovi z východného bloku podarilo presadiť sa v zahraničí a získať Nobelovu cenu za fyziku. Je to pre mňa taký vedecký rebel, ktorý si kládol veľmi zaujímavé otázky.
Stačilo „len“ intenzívnym úsilím unaviť šťastenu natoľko, aby si sadla priamo na mňa.
Úsmevný je experiment, pri ktorom sa mu podarilo prinútiť levitovať žabu v silnom magnetickom poli. Za tento výkon si vyslúžil Ig Nobelovu cenu, ktorá sa udeľuje za výskum, ktorý ľudí často rozosmeje.
Veľmi inšpirujúci je spôsob, ako sa profesorovi Geimovi spolu s profesorom Novoselovom podarilo pripraviť prvú vzorku grafénu pomocou obyčajnej lepiacej pásky. Upravenú tuhu ňou šúpali ako cibuľu až dovtedy, kým im nezostala vrstvička tenká ako jeden uhlíkový atóm, teda grafén. V tom čase sa verilo, že takýto materiál bude veľmi nestabilný a na vzduchu hneď zhorí. Nestalo sa to a grafén si nachádza miesto uplatnenia prakticky všade okolo nás.
Žijete vedou natoľko, že na ňu myslíte aj v súkromí? Máte záľuby, pri ktorých sa od nej dokážete odreagovať?
Pre mňa ako vedca je dosť ťažké oddeliť prácu od súkromného života, keďže stále je čo robiť a nad čím rozmýšľať. Výborne však zrelaxujem pri nejakej športovej aktivite. Vo Švédsku som si obľúbil florbal a tomu som zostal verný. Rád však bicyklujem, plávam či chodím na túry. Takéto aktivity u mňa veľmi dobre odbúravajú stres. Večer si veľmi rád pozriem dobrý film – európsku alebo ázijskú kinematografiu či nejakú českú alebo slovenskú klasiku. Zároveň som nadšený fanúšik formuly jeden.
Ak by ste mali prirovnať svoju doterajšiu kariéru k ceste, ako by ste ju opísali? Bola priamočiara, kľukatá, boli na nej prekážky, zvraty, príjemné náhody? Ktoré udalosti na nej boli pre vás najdôležitejšie a ako ste ich prežívali?
V máji 2000, presne týždeň pred obhajobou mojej PhD. práce, sa mi narodil prvý syn. Po ukončení doktorandského štúdia bola situácia na Slovensku pre vedeckých pracovníkov veľmi ťažká a pre mňa ako živiteľa mladej rodiny z finančného hľadiska neúnosná.
Takže aj keď som si to nevedel veľmi predstaviť, jediným riešením bolo odísť robiť vedu do zahraničia. Posledným z pobytov v zahraničí bol pobyt na Univerzite v Oxforde, kde som mal možnosť spolupracovať s veľmi kvalitnými pracoviskami v Cambridgei a kde som začal riešiť problematiku diagnostiky rakoviny. To ma výrazne ovplyvnilo v ďalšej kariére.
Jediným riešením bolo odísť robiť vedu do zahraničia.
Ďalším dôležitým míľnikom bolo získanie ERC grantu, ktorý mi umožnil vytvoriť si vedeckú skupinu na Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied, dať šancu mladým a šikovným vedcom a naštartovať spoluprácu s viacerými klinickými pracoviskami.
Tretím míľnikom bolo založenie startupu Glycanostics, čo stále považujem za veľmi veľké dobrodružstvo, ktoré mi umožňuje učiť sa mnohým novým veciam. Javí sa to ako veľmi priamočiara cesta, pravdou však je, že počas kariéry som viac ráz vôbec nevedel, čo bude o pol roka.
Z môjho pohľadu stačilo „len“ intenzívnym úsilím unaviť šťastenu natoľko, aby si sadla priamo na mňa. Pekným príkladom je, že sme s Tomášom intenzívne hľadali CEO viac ako tri roky a nakoniec si Evka Kováčová našla nás. Občas sa štípem do líca, či je to všetko pravda.
