Skromnosť, ľudskosť, profesionalita, dar motivovať – tieto výnimočné vlastnosti sa spájajú v nositeľovi Nobelovej ceny za chémiu Benovi Feringovi, ktorý v utorok 10. septembra prednášal v Starom Smokovci. Na zjazde českých a slovenských chemikov rozprával aj o svojich objavoch, za ktoré dostal najvyššie ocenenie, o akom môže vedec snívať.
„Na prednáške som rozprával o výskume, v rámci ktorého vytvárame materiály, ktoré majú špeciálnu reakciu. Zo statického stavu dokážu prejsť na dynamický, a to som ilustroval na niekoľkých príkladoch. Jedným z nich je napríklad pôsobenie liečiv. Predstavte si, že si raz vezmeme tabletku, ktorá funguje pod veľmi silným tlakom. Stlačíte ju a aktivujete presne tam, kde potrebujete, napríklad na mieste nádoru. Toto je mojím snom, aby sa raz tak stalo. Bolo by to pre všetkých nesmierne nápomocné,“ povedal profesor Ben Feringa.
„Pre nás chemikov bola prednáška nesmierne zaujímavá. Profesor opisoval, čo sa deje v našom organizme. Koľko rôznych motorov, koľko rôznych „súčiastok“ na báze biomolekúl existuje a čo všetko spôsobia v našom organizme. Je to množstvo reakcií, ktoré každú chvíľku v našom tele prebiehajú,“ povedala Dr. Mária Omastová, členka predsedníctva Slovenskej chemickej spoločnosti pri SAV.
Účastníci prednášky profesora Bena Feringu v Starom Smokovci
Na Slovensku dostal významné ocenenia
V pondelok 9. septembra si profesor Feringa prevzal Veľkú zlatú medailu Univerzity Komenského. V utorok si v Starom Smokovci na 71. Zjazde slovenských a českých chemikov prevzal Zlatú medailu Slovenskej chemickej spoločnosti pri SAV.
„Pre mňa to nesmierne veľa znamená, pretože ide vo všeobecnosti aj o ocenenie vedy, vzdelávania a poznania. Univerzita Komenského je miestom, kde sa študenti vzdelávajú a Slovenská chemická spoločnosť má zas dlhú históriu v tom, ako združuje chemikov v obidvoch krajinách. Medaila od chemikov ma nesmierne potešila, pretože vyzdvihuje dôležitosť chémie ako vednej disciplíny. Nemali by sme zabúdať, ako veľmi je chémia v našich životoch dôležitá,“ povedal Ben Feringa.
Skúma molekulárne nanotechnológie
Molekulárne nanotechnológie – to je hlavná oblasť výskumu, ktorej sa dnes venuje profesor Feringa. Spolu s Francúzom Jeanom-Pierre Sauvagom a Britom Fraserom Stoddartom získal v roku 2016 Nobelovu cenu za chémiu, udelená mu bola za „dizajn a syntézu molekulových strojov“. Jeho výskumná skupina má dnes takmer 50 členov z 30 krajín sveta. Nobelovu cenu vníma ako vrcholné ocenenie v rámci svojej kariéry, no do budúcna má ešte množstvo plánov.
Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti pri SAV
Prekvapenie aj splnenie detského sna
„Nobelova cena, ktorú som získal, je to najvyššie ocenenie, aké môže vedec dostať. Je snom malých chlapcov a dievčat, ktorí raz chcú byť vedcami. Nikdy by som nepovedal, že budem raz takto ocenený, že budem mať takúto krásnu prácu, že budem môcť vzdelávať študentov. Prišlo to ako veľké príjemné prekvapenie a je to absolútne fantastický pocit. Samozrejme, že mám ale ďalšie sny do budúcna, veď som vedec. Jedným z mojich snov je skúmať, bádať a nachádzať ďalšie zistenia, ktoré budú aplikované aj do praxe, napríklad v oblasti výskumu liečiv. Stále sa v tíme zamýšľame nad veľmi fundamentálnymi otázkami, akými sú napríklad rozpoznávanie rozdielov medzi ľavou stranou a pravou stranou na molekulárnej úrovni,“ povedal nositeľ Nobelovej ceny.
Vedecké výsledky s nadšením popularizuje medzi mladými
Profesor Feringa dosahuje výnimočný citačný ohlas, a to v počte viac ako 50 000 citácií, pričom jeho index predstavuje hodnotu 112. Je držiteľom 30 patentov a napísal viac ako 830 publikácií. Mnohé z nich vyšli v najprestížnejších vedeckých časopisoch. Výnimočnosť jeho osobnosti dokazuje aj fakt, že svoje výsledky nadšene popularizuje verejnosti, najmä mladým ľudom, ktorých motivuje na ceste k vedeckej kariére. Jeho prednášky na stredných školách v Holandsku majú pre študentov jedinečný význam. Profesor Feringa zároveň vychoval stovky doktorandov a postdoktorandov.
Stretnutie so slovenskými vedcami nebolo pre profesora Feringa ojedinelé, pretože spoluprácu s našimi vedcami rozvinul už pred rokmi. V rokoch 2004 – 2005 uňho pôsobil ako posdoktorand Radovan Šebesta, ktorý je dnes profesorom organickej chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zo spolupráce vzišli dve publikácie a výskum profesora Šebestu sa dnes orientuje na asymetrickú katalýzu a rozvoj metód zelenej chémie.
Ben Feringa, celým menom prof. Dr. Bernard Lucas Feringa, sa narodil v roku 1951 v Barger-Compascuumu v Holandsku. Momentálne pracuje na University of Groningen v Stratingh Institute for Chemistry, Faculty of Mathematics and Natural Sciences. Na tejto univerzite získal aj titul PhD. a nasledujúce roky strávil v laboratóriách Royal Dutch Shell v Amsterdame štúdiom oxidačných procesov a fotochémiou a popri tom prednášal študentom. Počas dvoch rokov sa podieľal aj na výskume firmy Shell a následne sa vrátil na svoju alma mater. Od roku 1991 je riaditeľom Katedry organickej a molekulárnej anorganickej chémie a od roku 2003 je aj riaditeľom Stratinghovho ústavu.
Spracovala: Monika Hucáková
Fotografie poskytla: Monika Hucáková
Uverejnila: ZH