Po našich predkoch nachádzali archeológovia keramiku a bronzové nádoby, archeológovia budúcnosti narazia na pestrú vrstvu nerozložiteľnej hmoty. Tak začína ďalší diel z cyklu Spektrum vedy s názvom Ekobio plasty. Ide o sériu krátkych dokumentárnych filmov v rámci cyklu Spektrum vedy, ktorého úlohou je predstaviť a priblížiť prácu a úspechy slovenských vedcov.
Ako sa uvádza v najnovšom dokumente, učebnice histórie budú o niekoľko desaťročí spomínať na fosílne suroviny, ktoré ľudstvo kedysi čerpalo a vyrábalo množstvo pre človeka potrebných vecí. Ale ruka v ruke s tým ide aj sprievodnýa nechcený produkt. Ďalším generáciám totiž nechávame obrovské množstvo odpadu, aj toho plastového. Faktom zostáva, že práve dnes sa pokúšame tieto trendy zastaviť, ale bez pomoci vedcov to nejde.
Práve na Slovensku, začalo to koncom 80-tych rokov, sa na konci týchto bádaní objavil unikátny vynález slovenských chemikov. V dokumentárnom filme je uvedené, že trojicavedcov z dvoch slovenských vedeckých inštitúcií: Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave má na konte nový patent.
Tu začína cesta za plastom, ktorý neškodí planéte…
Prof. Ing. Ivan Chodák, DrSc., vedec Slovenskej akadémie vied, v dokumente popisuje, že biodegradovateľný plast k nám doniesol významný slovenský chemik, profesor Blažej z Anglicka. „Bol to dokonca plast vyrábaný baktériami. Nevidel som okamžitý praktický zmysel tohto polyméru, ale napriek tomu ma to zaujalo,“ hovorí prof. Ing. Ivan Chodák, DrSc..
Krôčik dopredu
Následne sa v dokumentárnom filme presúvame na Fakultu chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD. – ďalší z trojice vedcov, ktorí sa zaoberajú biodegradovateľnými plastmi, pripomína, že vždy chcel dokázať, že chémia sa dá použiť aj spôsobom šetreným k prírode, k životnému prostrediu.„Je tá doba, keď sú tieto materiály na programe dňa. Mám pocit, že náš tím môže priniesť malý krôčik dopredu smerom k ekologizácii života človeka.“
Pokračuje tretí z členov vedeckého tímu, Dr.h.c. prof. Dušan Bakoš, DrSc. zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, podľa ktorého dnes, keď človek chce niečím uspieť, nemôže pracovať sám, ako to bolo kedysi. „Ale musí mať okolo seba šikovných a múdrych ľudí, aby sa niečo naučil,“ odkazuje na svojich kolegov.
© CVTI SR – Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti
Plasty patria k 20. storočiu
Faktom zostáva, že plasty patria k 20. storočiu ako lety do vesmíru a roková hudba. Problémom ale je, že sa stále vyrábajú zo surovín, ktoré jedného dňa nenávratne zmiznú. Ako pripomenul prof. Ing. Ivan Chodák, DrSc., z ropy boli chemici schopní vyrobiť široký sortiment plastov, ktorý bolo možné použiť na všetky možné účely. „Dialo sa tak v 20. storočí,keď výrazne rástla populácia a výrazne rástli nároky ľudí.“ Výhodou podľa neho je, že plasty zo všetkým možných materiálov sú najľahšie tvarovateľné. „Spracovávajú sa pri oveľa nižšej teplote, ako je sklo alebo kov. Musíme ale brať do úvahy nevýhody týchto plastov.“
Naše životné prostredie je tým pádom nimi zamorené, upozornil Dr.h.c. prof. Dušan Bakoš, DrSc. s tým, že odpady sa nachádzajú napríklad v Tichom oceáne, kde sú celé ostrovy vyhodených plastov. „Cez rybičky sa dostávajú späť do potravinového cyklu, späť k ľuďom. Je veľa toho, čo sa vyrába, ale nemáme ešte premyslené, čo bude s tým odpadom.“
Ani bez plastov to nejde
Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD. v dokumente dopĺňa, že ak by úplne zmizli plasty, problém by nastal v obalovom priemysle. „Ak by sme sa vrátili ku kovom, drevu, železu, stúpne váha prepravovaných materiálov, stúpne spotreba energií, spotreba palív. Je ale prirodzené, aby sa nevyužívali fosílne zdroje; tzn. ropa, zemný plyn, uhlie, prípadne metán ako zemný plyn, ktoré produkujú oxid uhličitý. Ten sa v histórii ukladal pod zemou a spôsobil to, že sa planéta ochladila na tú teplotu, ktorú má teraz. Ak to vrátime späť, planéta sa zohreje.“
Aká teda existuje alternatíva fosílnych zdrojov? Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD. vysvetľuje, že v momente, ak sú materiály vyrobené z ekologických zdrojov, obnoviteľných, nie z fosílnych ako napr. zemného plynu, ropy a podobne,ani spaľovanie nie je škodlivé. „Pokiaľ spaľovňa bude fungovať tak, že vyprodukuje len oxid uhličitý a vodu, tento neprispieva k skleníkovému efektu, lebo sa musí obnovovať pri produkcii rastlín, ktoré tvoria obnoviteľné zdroje.“
Samozrejme efektívnejšie by podľa neho bolo nespaľovať takéto produkty, ale nechať ich zbiodegradovať, čo znamená rozložiť v komposte alebo v pôde.„Humus, môžeme vrátiť naspäť na pole do záhrady a vrátime ho do potravinového a materiálového cyklu. Toto je tá ekologická likvidácie, kedy vieme vrátiť do prírody, čo sme z nej zobrali.“
Spoločné pracovisko
Trojica vedcov Bakoš – Alexy – Chodák sa venuje práve týmto biodegradovateľným polymérom, no ako sa uvádza v dokumente, bolo ťažké rozlíšiť, čo je koho doména, tak sa rozhodli, že vytvoria spoločné pracovisko pre výskum biodegradovateľných plastov. Momentálne teda skúmajú vhodné náhrady syntetických plastov, tiež ako docieliť to, že budú mať dobré vlastnosti, ktoré budú vhodne spracovateľné, použiteľné v reálnych technológiách.
Cieľom vedy a výskumu budúcnosti teda je nájsť spôsob, ako nahradiť polyetylén v obalových materiáloch. Ten je ale lacný materiál a jeho náhrady tiež nemôžu stáť viac peňazí. Musí ísť o materiály s konkurencie schopnou cenou a možnosťou zlikvidovať ich bez záťaže na životné prostredie. Tím okolo profesora Chodáka na tom pracuje a podrobuje testom plasty, ktoré pochádzajú z obnoviteľných zdrojov; vlastnosťami sa musia vyrovnať polyetylénu, čo sa dlhé roky nedarilo.
Skutočne užitočné informácie z oblasti environmentálnej výchovy sa dozvieme v dokumente Ekobio plasty, ktorý si pozriete aj vo videoarchíve na portáli Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.
Cyklus dokumentov Spektrum vedy, vysielaný Slovenskou televíziou, je popularizačný projekt, ktorý vznikol v spolupráci Centra vedecko-technických informácií SR , Slovenskej akadémie vied a Slovenskej televízie.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: filmový dokument „Eko bio plasty“
Uverejnila: ZVČ