Výbušninou sa rozumie pevná alebo kvapalná látka alebo ich zmes, ktorá je schopná exotermickej výbušnej premeny aj bez prístupu atmosférického kyslíka a vytvára plyny takej teploty, tlaku a rýchlosti, že pôsobia deštrukčne na okolie. Za výbušninu sa nepovažuje látka, ktorá sama nie je výbušná, ale môže vytvárať výbušnú zmes plynu, pary alebo prachu.
Práca Domáca výroba výbušnín a jej problematika v súčasnosti (Home-made explosives and related issues) od dvojice autorov Matej Bošeľa, Ján Kurucz a ich školiteľa Jána Kurucza, Katedra chémie, Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici ponúka prehľad základných fyzikálnochemických a pyrotechnických vlastností štyroch základných výbušnín najbežnejšie vyrábaných v domácom prostredí. „Pre každú zlúčeninu sme popísali jej štruktúrne vlastnosti a uviedli jej štruktúrne vzorce. Osobitnú časť sme venovali problematike domácej výroby uvedených výbušnín s ohľadom na (ne)obtiažnosť získania potrebných materiálov na túto výrobu,“ uvádzajú.
V úvode priblížili, že španielskou políciou bolo pri vyšetrovaní relatívne nedávnych bombových útokov v Katalánsku (Barcelona, Cambrils) dokázané použitie výbušniny TATP vyrábanej teroristickou bunkou v improvizovaných domácich podmienkach. „O sile podomácky vyrábaných výbušnín netreba pochybovať. Pomerne často sa stávajú či už nešťastia pri výrobe pyrotechnikmi – amatérmi alebo pri spomenutých teroristických útokoch. O nebezpečnosti týchto látok, bežne dostupných v drogériách a záhradných potrebách, hovoria aj priemyselné havárie. Príkladom môže byť výbuch v chemickej továrni AZF vo Francúzsku.“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a ľahkosť výroby a dostupnosť materiálov autori príspevku predpokladajú, že teroristické skupiny budú v tomto trende pokračovať. „Pokladáme za maximálne dôležité venovať sa výskumu v tejto oblasti, hlavne chemickej štruktúre a reaktivite týchto zlúčenín, z ktorej vyplývajú dôležité poznatky o možnostiach minimalizovania škôd a strát na životoch. V práci sme sa zamerali na charakteristiky podomácky vyrábaných výbušnín, ich detonačné reakcie.“
Hlavnou metódou práce je vzhľadom na zvolenú problematiku literárna rešerš – štúdiom literatúry a zbieraním informácií z kníh, článkov a internetových zdrojov sa dopracovali k relevantným informáciám o danej téme.
V práci autori podrobnejšie preskúmavajú z pomedzi traskavín látku hexametylén triperoxido diamín (HMTD), z trhavín dusičnan amónny NH4NO3 a chloristany. Práca špecificky vyčleňuje peroxidy acetónu, ktoré sa používajú aj ako trhaviny, aj ako traskaviny. Taktiež sa venujú problematike čierneho pušného prachu, ktorý je významný pri domácej výrobe, ako aj z historického hľadiska.
„Na základe získaných informácií by sme radi vyjadrili stanovisko k danej problematike, a preto by sme chceli položiť rečnícku otázku: Prečo sa vlastne bombové útoky vyskytujú v takom počte aj napriek rôznym opatreniam ? Je nebezpečné až použitie výbušniny alebo aj jej výroba? Látky potrebné pre domácu výrobu výbušnín sú aj napriek rôznym úpravám zákonov jednoducho získateľné. Problémom však môže byť znečistenie týchto látok či naopak nízka kvalita výrobkov z týchto látok získaných. Ide totižto o technické látky s množstvom prímesí, ktoré môžu katalyticky pôsobiť na získané výbušniny, prípadne môžu také látky v priebehu výroby vytvárať.“
Uvádzajú ďalej, že ak sa k tejto skutočnosti prihliadne na fakt, že častokrát sa nedodrží správny postup, chybne sa nakladá s chemikáliami, provizórne laboratórium nemá dostatočné vybavenie alebo sa produkty výroby nesprávne uskladnia, osoba pripravujúca tieto látky sa stáva nebezpečnou pre seba a svoje okolie ešte skôr, ako zamýšľanú výbušninu vyrobí. „Opomenúť iste nemožno ani negatívne vplyvy domácej výroby výbušnín na životné prostredie. Súčasťou výrobných procesov je takmer vždy práca s roztokmi. Tie sú vylievané do kanalizácie, nakoľko je takýto spôsob likvidácie nenápadný a jednoduchý. V tomto smere možno považovať za nebezpečné najmä aromatické organické zlúčeniny, mnohé s preukázanou karcinogenitou alebo zlúčeniny ortuti (napr. pri výrobe traskavej ortuti).“
Nezanedbateľné riziko môžu podľa autorov vyvolať tiež zvyšky explozívnych látok, ktoré sa do odpadu dostanú. „Boli už zaznamenané prípady, kedy tieto látky zahoreli či až explodovali. Taktiež nastali prípady, kedy sa redoxným rozkladom týchto látok uvoľnili toxické plyny ako oxidy dusíka, čpavok ,sulfán a iné. V nadväznosti na uvedené skutočnosti považujeme za potrebné nahliadnuť aj na dostupnosť surovín. Na výrobu výbušniny je potrebné palivo a čo najsilnejšie oxidačné činidlo. Hoci to nie je na prvý pohľad zrejmé, rad chemikálií vhodných na výrobu výbušnín sa dá kúpiť napríklad v technicky orientovaných drogériách, lekárňach či predajniach poľnohospodárskych potrieb.“
Autori príspevku pokračujú, že oxidačné činidlá zo skupiny anorganických solí sú v menších objemoch k dispozícii čisté alebo sú súčasťou anorganických priemyselných hnojív (dusičnan sodný, draselný, amónny alebo vápenatý), z ktorých je možné tieto látky získať jednoduchými chemickými postupmi (pozn.: vzhľadom na problematiku neuvádzajú ani príklady dostupných anorganických solí okrem dusičnanov, ani konkrétne chemické postupy). „Ak sa vrátime k voľne predajným látkam, potom treba podotknúť, že veľmi ľahko možno získať aj látky žieravé, napr. hydroxidy, koncentrované kyseliny či peroxid vodíka, ktoré sa hojne využívajú pri domácej výrobe. Technické drogérie pritom ponúkajú aj na prvý pohľad zle dostupné chemikálie. Ešte širší sortiment potenciálne zneužiteľných chemikálií ponúkajú internetové obchody, mnohé dokonca špecializované práve na predaj materiálov potrebných na výrobu výbušnín a pyrotechnických zloží.“
V závere autori práce poznamenali, že venovali pozornosť výbušninám ľahko vyrobiteľným v domácom prostredí či v provizórnom laboratóriu. „Taktiež sme nastavili otázku, ako je možné dostať sa k surovinám potrebným na výrobu týchto látok aj napriek úpornej snahe zodpovedných úradných orgánov zabrániť zneužitiu týchto látok. Na poukázanie, v akom stave je riešenie tejto problematiky, sme použili príklady teroristických činov, ktoré len potvrdzujú mnohé nedostatky súčasných opatrení.“
Tento príspevok je súčasťou Zborníka recenzovaných príspevkov Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018
Informácie prebrané zo zborníka Študentská vedecká konferencia 2018 (september 2018)
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ