Čo majú spoločné Vysoké Tatry a Rocky Mountains? Botanický ústav SAV a Colorado State University, Department of Forest & Rangeland Stewardship, Fort Collins v americkom Colorade spolupracovali na projekte zaoberajúcom sa skúmaním dopadu zmien vo využívaní krajiny alpínskeho regiónu na dvoch kontinentoch: Vysoké Tatry – Európa a Rocky Mountains – USA.
Začiatok spolupráce siaha do roku 2011 a finišuje v týchto mesiacoch. „V projekte sme sledovali vplyvy pasenia na alpínsku vegetáciu, dôsledky ukončenia pastvy a schopnosti regenerácie vegetácie. Za najdôležitejšie výsledky považujeme zistenie, že v arídnejších podmienkach má aj pasenie s nízkou intenzitou významný vplyv na pôdne vlastnosti a zmenu v charaktere rastlinných spoločenstiev vyskytujúcich sa na rôznych stanovištiach. Pripravovali sme tiež novú spoločnú iniciatívu, ktorá by mala sledovať vplyv introdukovaných bylinožravcov na vysokohorské ekosystémy v oboch krajinách,“ uvádza Botanický ústav SAV v správe o svojej činnosti.
S University of Northern Colorado, Greeley zas pracovníci slovenského Botanického ústavu rozvinuli spoločný projekt skúmajúci vplyv disturbancií na klonálne rastliny v horských ekosystémoch a ich adaptácií na klimatické zmeny, pričom spoluprácu rozbehli v roku 2015. „Študovali sme odpoveď klonálnych rastlín v podmienkach disturbancií v Tatrách na úrovni spoločenstiev a populácií. Vychádzali sme z predpokladu, že spoločenstvá vyskytujúce sa na svetlinách v lesoch majú vyššiu dominanciu a vytvárajú vyššiu biomasu klonálnych rastlín než v spoločenstvách postihnutých veternou smršťou či premnožením lykožrúta. Naopak, väčšiu diverzitu sme predpokladali u spoločenstiev postihnutých disturbanciami,“ uvádzajú pracovníci Botanického ústavu SAV.
Pokračujú, že na základe indexu disperzie ako stupňa heterogenity, lokality ovplyvnené veternou smršťou, pokiaľ neboli vyťažené, mali vyššiu heterogenitu stanovíšť, zatiaľ čo všetky ostatné lokality mali podobný, nižší stupeň heterogenity stanovíšť. „Zistili sme, že táto rôznorodosť je ovplyvňovaná opadom a drevnou hmotou. Prezencia tráv a bylín bola rovnaká na všetkých stanovištiach, avšak pokryvnosť bylín a tráv bola výrazne nižšia v zapojenom lese bez svetlín, z čoho usudzujeme najnižšiu heterogenitu v týchto stanovištiach. Na základe našich predbežných výsledkov môžeme povedať, že zapojené lesy majú vyšší počet odnoží druhu Calamagrostis villosa s kratšími vzdialenosťami medzi rametami. Všetky ostatné plochy (svetlina v lese, vyťažený les po disturbancii a les po disturbancii ponechaný na samovývoj) majú väčšie vzdialenosti medzi rametami. Tento trend sa potvrdil aj u druhu Rubus idaeus. Predbežné výsledky potvrdili najnižšiu diverzitu v plochách nachádzajúcich sa v zapojenom lese bez svetlín.“
Mnoho zaujímavých projektov rozbehol Botanický ústav SAV aj so slovenskými univerzitami. V kooperácii s Geologickým ústavom spolupracujú od roku 2008 s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici (Fakulta prírodných vied UMB) pri systematike vyšších rastlín, vegetačnej ekológii, populačnej biológii a aplikácie týchto disciplín v ochrane prírody a krajinnom plánovaní . V rámci Inštitútu pracuje 5-členný kolektív botanikov z dvoch oddelení Botanického ústavu SAV (odd. taxonómie vyšších rastlín a odd. geobotaniky). „Kolektív botanikov Inštitútu sa zameriava na moderné biologické disciplíny, ako sú (molekulárna) systematika vyšších rastlín, štúdium interakcií rastlín a prostredia, ekofyziológia, vegetačná ekológia, populačná biológia, ako aj na aplikácie týchto disciplín v ochrane prírody a krajinnom plánovaní (napr. návrhy manažmentu krajiny, programy záchrany ohrozených druhov a biotopov). Cieľom je rozvinúť kvalitný botanický výskum aj v stredoslovenskom regióne,“ uvádzajú v správe o činnosti.
Ďalším cieľom Inštitútu je prehĺbenie úrovne výučby botaniky na Fakulte prírodných vied UMB. Pracovníci Inštitútu vyučujú predmety Metódy výskumu rastlín a ich spoločenstiev a Biosystematika, evolúcia a ekológia rastlín; vedú či konzultujú bakalárske, diplomové a dizertačné práce študentov UMB. Od roku 2015 sa za týmto účelom využívajú novo vybudované priestory vybavené modernými prístrojmi (Ústav vied o Zemi SAV, ŠF EU OP VaV, Vybudovanie centier vzdelávania SAV v Banskej Bystrici a Smoleniciach, ITMS 26250120036): Špeciálna učebňa geobotaniky, Herbár s príručnou miestnosťou, Karyologické laboratórium, Učebňa optickej mikroskopie a Učebňa prietokovej cytometrie.
Hodnotenie vzťahov medzi druhovým zložením a bohatosťou podrastu na jednej strane a environmentálnymi charakteristikami na strane druhej v jelšových lesoch, to je spoločný projekt Botanického ústavu s Grantovou agentúrou Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Začiatok spolupráce bol v roku 2015. Zamerali sa na hlavné ekologické gradienty v druhovom zložení a druhovej bohatosti jelšových lesov panónskej časti Slovenska. „Prípadová štúdia z jelšín stredného Slovenska poukázala na vplyv podobných faktorov prostredia na vegetačné charakteristiky: Druhové zloženie a bohatosť najviac ovplyvnili teplota vzduchu, pôdna reakcia a podiel vybraných prvkov v pôde. Rozdiely sme zistili v prítomnosti pieskovej frakcie v pôde, ktorá významne modifikovala druhovú bohatosť, zatiaľ čo počet druhov drevín a krovín v nadraste ovplyvnil druhové zloženie,“ píše sa v popise projektu.
S Masarykovou univerzitou v Brne, ČR bola rozbehnutá spolupráca na projekte Grantovej agentúry ČR v roku 2014. Témou boli zmeny biodiverzity na prechode pleistocénu a holocénu: súčasné analógie v reliktných ekosystémoch na Sibíri. „Predošlé výskumy ukázali, že v altajsko-sajanskej oblasti južne na Sibíri sa zachovali reliktné spoločenstvá rastlín a živočíchov, ktoré sú zrejme najpodobnejšie súčasnému ponímaniu palearktickej bioty v pleistocénnom vrcholovom glaciáli. Identifikovali sme zbery lišajníkov získané terénnym výskumom v tejto oblasti. Kompletizujeme databázu a následne budeme dáta analyzovať mnohorozmernými analýzami,“ uvádzajú botanici.
Cieľom výskumu Botanického ústavu SAV je predovšetkým porozumieť rastlinstvu na našom území, ako aj v priľahlých oblastiach európskeho kontinentu, aby sa mohla zachovať jeho nenahraditeľná funkcia v ekosystémoch, ktoré poskytujú ľudstvu služby a úžitky, a tak predstavujú pre spoločnosť významnú ekonomickú hodnotu. Dôležitá je priama reflexia na globálne problémy, resp. aktivity súvisiace s rastlinnou pokrývkou a diverzitou.
Územie Slovenska patrí z hľadiska rozmanitosti pôvodného rastlinstva medzi najbohatšie v Európe – rastie tu približne 32 % z celkového počtu druhov uvádzaných z nášho kontinentu. Je križovatkou biogeografických regiónov a migračných ciest živých organizmov a jedným z najsevernejších centier endemizmu v Európe. Úlohou Botanického ústavu SAV je tieto jedinečné prírodné hodnoty našej krajiny skúmať a upozorňovať na ne. Výskum, ktorý zahŕňa rastlinnú aj živočíšnu zložku, je zameraný hlavne na vysokohorské ekosystémy (vplyv niektorých druhov cicavcov na vegetáciu, ekológia a populačná genetika vodných živočíchov), ale aj nížinné ekosystémy napríklad v Podunajskej nížine. Takýto kombinovaný výskum umožňuje lepšie odhadovať zmeny v spoločenstvách a ekosystémoch, ako aj presnejšie predpovedať ich odpoveď na možné zmeny.
Zdroj informácií: Správa o činnosti organizácie SAV za rok 2016, Botanický ústav SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ