Slnečnica je z hľadiska svetovej produkcie olejnín po sójových bôboch, repkových a bavlníkových semenách štvrtá najvýznamnejšia olejnina na svete. Medzi troch najvýznamnejších pestovateľov v Európe patria Ukrajina, Rusko a krajiny Európskej Únie. Podiel týchto krajín na svetovej produkcii je približne 69 %. Na južnej pologuli je najvýznamnejším producentom Argentína. Medzi významných pestovateľov slnečnice patrí aj Čína. V krajinách EÚ (28) dochádza v ostatných rokoch k postupnému poklesu produkcie slnečnicových nažiek. Najvýznamnejším exportérom slnečnicového oleja je Ukrajina a po nej Rusko. K najväčším importérom oleja patrí India a krajiny EÚ (28).
Botanicko-morfologická charakteristika
Slnečnica patrí do čeľade astrovitých (Asteraceae). Rod slnečnica (Helianthus) je zastúpený približne 260 jednoročnými aj trvácimi druhmi. Z nich je najrozšírenejší jednoročný druh Helianthus annuus L. (slnečnica ročná) a trváci druh Helianthus tuberosus L. (topinambur).
Rod Helianthus možno rozdeliť do troch poddruhov, z ktorých kultúrny poddruh Helianthus annuus ssp. macrocarpus bol vyšľachtený do nasledovných foriem:
- Semenné: olejný typ, cukrársky typ
- Silážne
- Okrasné: ornamentálne, plnokveté
Slnečnica je jednoročná rastlina pôvodom zo severnej Ameriky. Okrasné formy sú charakteristické variabilnou výškou a tvarom úborov. Ich zafarbenie sa v rôznej intenzite líši od pôvodného druhu, ktorý je veľmi dekoratívny. V súčasnosti je známych asi 70 druhov slnečnice.
Slnečnica má mohutný koreňový systém, bohato rozkonárený. Hlavný kolový koreň preniká do hĺbky 1,5 m a viac, čo umožňuje rastline prijímať vodu a živiny z hlbších vrstiev pôdy a dobre odolávať suchu. Stonka je vzpriamená, pokrytá chĺpkami (trichómami), vyplnená bielou hubovitou dreňou. Listy sú elipsovité alebo srdcovité s pilkovitým okrajom a sú drsné. Ich počet sa pohybuje podľa dĺžky vegetačného obdobia od 12 až do 40 na jednej rastline (najčastejšie 20 – 30). Okrem prvých 2 – 3 párov sú umiestnené na stonke striedavo.
Súkvetím slnečnice je úbor s priemerom 100 – 400 mm. Sú v ňom 2 typy kvietkov: po obvode sa nachádzajú žlto sfarbené jazykové kvety, ktoré sú lákadlom pre opeľovačov. Celé lôžko úboru vyplňujú plodné, trubkové obojpohlavné kvety v počte 1000 – 1200, výnimočne až do 4000 ks. Z hľadiska poškodenia úboru vtáctvom, napadnutia hubovými chorobami a vhodnosti mechanizovaného zberu je dôležité postavenie – sklon úboru voči pôde, ktoré môže byť v uhle 90°, 135° alebo 180°.
Plodom je jednosemenná nažka s kožovitým oplodím, farby bielej, čiernej, sivej, fialovej alebo nažky sú pruhované. V oplodí – šupke je významným ukazovateľom kvality nažiek prítomnosť fytomelánovej vrstvy rozloženej medzi korkovým a sklerenchymatickým pletivom tvorenej prevažne uhlíkom. Táto čierna vrstva, nazývaná tiež pancierová, chráni jadro nažky pred vyžieraním húsenicami mole slnečnicovej (Homoeosoma nebulellum Hb.). U olejnatých typov býva podiel šupiek 22 – 30 %, u cukornatých až 40 %, hmotnosť 1000 nažiek 50 – 100 g. Základným ukazovateľom kvality nažiek je okrem pancierovitosti, šupkatosti a HTS tiež obsah oleja. Obsah oleja v nažkách sa pohybuje od 25 do 45 %, v jadre 40 – 65 %. Semeno slnečnice ďalej obsahuje 20 – 30 % bielkovín, asi 7 – 10 % cukrov, 3 – 3,5 % minerálnych látok (P, K, Mg, S a Ca), 2 – 3 % hrubej vlákniny, 0,45 % lecitínu, enzýmy, vitamíny a iné látky.
Minimálna teplota pre klíčenie slnečnice je 4 0C. Semeno vzchádza pri teplote pôdy 8 0C za 15 – 20 dní po sejbe. Vzídené rastliny znášajú mrazíky do -4 až -6 0C, ale potom spravidla dochádza k nežiaducemu rozkonárovaniu stoniek. Najväčšie nároky na teplotu má rastlina v období tvorby generatívnych orgánov – v priebehu kvitnutia a tvorby nažiek. Pre pestovanie slnečnice vyhovujú podmienky v kukuričnej výrobnej oblasti.
Na nedostatok vlahy je najcitlivejšia v období od tvorby pukov do kvitnutia, za týchto podmienok vytvára malé úbory. Celkove jej v priebehu vegetácie stačí 400 – 500 mm zrážok.
Najvhodnejšie sú hlinito-piesočnaté a piesočnato-hlinité pôdy, pôdny typ černozem alebo hnedozem. Na ľahších piesočnatých pôdach dáva nižšie úrody. Optimálne pH pôdy je 6,0 – 7,2. Okrem vápnika vyžaduje v pôde i dostatok draslíka. Je typická draslomilná rastlina.
Agrotechnika slnečnice
Na zaradenie v osevnom postupe je nenáročná. Najčastejšie sa zaraďuje medzi dve obilniny, dobre sa jej darí i po strukovinách. Nevhodné predplodiny sú tie, ktoré sú napádané rovnakými chorobami ako slnečnica (hrach, bôb, repka, sója, tabak) a tie, ktoré hlboko korenia predovšetkým repa cukrová a lucerna. Na tom istom pozemku ju možno pestovať po 6 – 8 rokoch. Je vhodnou predplodinou pre obilniny.
Príprava pôdy pozostáva z kyprenia do hĺbky približne 50 – 80 mm. Výživa a hnojenie slnečnice vo veľkej miere ovplyvňuje úrodu, obsah oleja a výskyt hubových chorôb. Na dostatok živín je náročná. Dávka dusíka sa pohybuje od 60 do 80 kg.ha-1 podľa obsahu humusu v pôde. Dusíkom hnojíme prevažne na jar v 2 – 3 dávkach (pred sejbou, pri sejbe, na listy do fázy 3 – 4 pravých listov). Fosforečné a draselné hnojivá aplikujeme zásadne na jeseň, pri základnej príprave pôdy. Optimálny pomer N : P : K je približne 1 : 2 : 2. Z toho vyplýva, že slnečnica je draslomilná rastlina. V zásade sa pri hnojení slnečnice, ako aj iných plodín riadime výsledkami agrochemického rozboru pôd.
Sejba slnečnice v našich podmienkach prebieha približne od 15. apríla do 10. mája. Pri stanovení termínu sejby sa riadime hlavne teplotou pôdy, ktorá má byť v hĺbke výsevu minimálne 10 0C, lepšie však 12 °C. Hĺbka sejby sa pohybuje od 40 do 60 mm,
Optimálny počet jedincov pri zbere by mal byť v dobrých agroekologických podmienkach 45 – 60 tisíc.ha-1, kedy veľkosť úborov býva v priemere 180 – 200 mm a vtedy sa dosahujú najväčšie úrody nažiek s najvyšším obsahom oleja. V závlahových podmienkach možno počet jedincov zvýšiť až o 10 %. Slnečnicu sejeme do riadkov širokých 0,7 – 0,75 m, vzdialenosť medzi rastlinami sa pohybuje od 220 do 270 mm, podľa typu hybridu, kvality osiva, kvality prípravy pôdy a pod.
Ošetrovaním počas vegetácie zabezpečujeme rastlinám dostatok vlahy a vzduchu v pôde, ničíme buriny a tým vytvárame menšie predpoklady pre rozvoj chorôb a škodcov.
Zo škodcov možno spomenúť vtáctvo (vrana, havran, bažant, holub), ktoré požiera nažky a mladé rastliny po sejbe a pri dozrievaní rastlín. Značné škody môže pri premnožení spôsobovať hraboš poľný. Z pôdnych škodcov sú to hlavne larvy kováčika a chrústa. Od tvorby nažiek po zber porasty slnečnice napádajú najmä víjačka slnečnicová (kukuričná) a vošky (maková). Z chorôb sú najzávažnejšie: biela hniloba, pleseň sivá, pleseň slnečnicová, makrofominová hniloba, septorióza slnečnice a alternária.
Dozrievanie a zber slnečnice
Úrodový potenciál nažiek slnečnice je približne 5 t.ha-1. Priemerné úrody na Slovensku sa pohybujú na úrovni 2,5 t.ha-1. V roku 2014 sa za ostatných 5 rokov dosiahla najvyššia úroda a to 2,62 t.ha-1.
Kvalita nažiek i slnečnicového oleja je ovplyvňovaná priebehom poveternostných podmienok v čase dozrievania. Obsah oleja klesá pri teplote pod 20 °C i pri teplote nad 35 °C. Pri nižších teplotách stúpa obsah bielkovín. V suchých a teplých oblastiach južného Slovenska je množstvo bielkovín nižšie. Nízke teploty priaznivo pôsobia na vyšší podiel kyseliny linolovej.
Z uvedeného prehľadu je zrejmý značný rozmach v šľachtení i pestovaní slnečnice v celosvetovom meradle.
V nasledujúcom článku na budúci týždeň sa budeme venovať tomu, ako vieme slnečnicu zužitkovať pre naše zdravie a výživu.
Autor: doc. Ing. Eva Candráková, PhD., Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra rastlinnej výroby
Foto: autor
Uverejnila: ZVČ