K základným strategickým plodinám v rastlinnej výrobe SR patria popri obilninách i olejniny. Je to predovšetkým pre ich nezastupiteľnosť vo výžive ľudí, význam výliskov v kŕmnych dávkach zvierat, ale aj pre narastajúci podiel olejov pri výrobe bionafty.
K olejninám zaraďujeme druhy, ktoré sú schopné vo svojich semenách a plodoch zhromažďovať tuky a oleje, ktorých obsah predpokladá rentabilné spracovanie.
K najvýznamnejším olejninám vo svete patria: sója, bavlník, repka a ďalšie kapustovité olejniny, podzemnica, slnečnica, oliva, palma olejová, ľan olejný, sezam, ricín a ďalšie. V Európe, ale aj na Slovensku sú najviac zastúpené repka a slnečnica.
Nemenej významné je i zdravotné a dietetické hľadisko využitia olejnín vo výžive obyvateľstva. Požiadavkou zdravotníkov je, aby pomer rastlinných a živočíšnych olejov v ľudskej potrave bol 1 : 1, pretože pri spotrebe živočíšnych tukov je príliš nízky príjem esenciálnych mastných kyselín, ktorých je naopak dostatok v olejoch produkovaných rastlinami, ktoré sú okrem iného lacnejšie a ľahšie stráviteľné. Zvýšený podiel nasýtených mastných kyselín v živočíšnych tukoch (kyselina palmitová, stearová) býva iniciátorom mnohých chorobných procesov ako arteriosklerózy, infarktu, obezity, nádorových ochorení a pod.
Okrem tradičného využitia olejnín na výrobu stolových olejov, stužených tukov a margarínov sa uplatňujú pri výrobe kozmetických výrobkov, glycerínu, sviečok, linolea, umelých hmôt, lakov, farieb, fermeží, bionafty a pod.
Význam pestovania olejnín pre poľnohospodárstvo spočíva vo využití odpadov pri spracovaní olejnatých semien, nakoľko 35 – 75 % hmotnosti semien sa po lisovaní, či extrakcii vráti do poľnohospodárskych podnikov ako hodnotné bielkovinové krmivo s obsahom 40 – 50 % bielkovín. Túto skupinu plodín možno pestovať v zmeskách a združených kultúrach na priame kŕmenie alebo siláž. V tomto ohľade kvalitou i úrodnosťou najviac vyniká slnečnica. Niektoré z olejnín sú známe tiež tým, že produkujú nektár, ktorý včely spracovávajú na vysoko kvalitný med a zároveň tým napomáhajú dokonalému opeleniu kvetov a v konečnom dôsledku zvýšeniu úrod (napr. repka, slnečnica a iné).
Rozdelenie olejnín
V Európe sa pestuje celkom 58 druhov olejnín. Z trvácich druhov k najvýznamnejším patrí: olivovník európsky, palma olejová, kokosovník orechoplodý, ricín obyčajný a iné.
V podmienkach mierneho pásma sú zdrojom tukov a olejov jednoročné alebo prezimujúce druhy. Najpočetnejšie je zastúpená čeľaď kapustovitých, kde patrí: kapusta repková pravá (Brasssica napus L. conv. napus), známejšia pod názvom repka olejná, horčica biela (Sinapis alba L.), horčica čierna (Brassica nigra L.), horčica sareptská (Brassica juncea L.), reďkev siata olejná (Raphanus sativus L.), ľaničník siaty (Camelina sativa L.), krambe – katran tatarský (Crambe tataria), eruka siata (Eruca sativa MILLER).
Z čeľade astrovitých je najvýznamnejším druhom slnečnica ročná (Helianthus annus L.) a menej známy požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius L.). Čeľaď makovitých je zastúpená makom siatym (Papaver somniferum L..), čeľaď hluchavkovitých lalemanciou (Lalemantia iberica).
Z hľadiska využitia do olejnín možno zaradiť najvýznamnejšiu strukovinu – sóju, podzemnicu olejnú, ľan olejný a ďalšie.
Autor: doc. Ing. Eva Candráková, PhD., Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra rastlinnej výroby
Ilustračné foto: www.pixabay.com
Uverejnila: ZVČ