Červená repa (lat. Beta vulgaris) bola vyšľachtená z divokej repy. Hojne ju pestovali už starí Rimania, prevažne však na konzumáciu jej listov. Postupne začali vznikať aj recepty na rôzne šaláty a pokrmy, v ktorých figurovala medzi ingredienciami aj varená cvikla, ale skôr ako gurmánsky zážitok sa vyzdvihovali jej liečivé účinky. Používali ju na liečbu mnohých chorôb, napr. pri horúčkach, zápche, na liečbu rán a rôznych kožných chorôb. Červená repa mala pôvodne koreň podobný mrkve – tenký a dlhý. Guľatý tvar koreňa, ako ho poznáme dnes, bol vyšľachtený až v 16. storočí. Červená repa, alebo cvikla je dnes pevnou súčasťou našich jedálnych lístkov a o jej priaznivých účinkoch na naše zdravie niet pochýb. Poďme sa teda bližšie pozrieť, čo vlastne repa obsahuje a v čom predstavuje prínos pre naše zdravie.
Červená repa má pomerne nízku energetickú hodnotu – 168 kJ (40 kcal) na 100 gramov čerstvej zeleniny, je teda vhodné ju zaradiť aj do jedálnych lístkov ľudí, ktorí sú v redukčnom režime. Obsahuje takmer 89 % vody. Zvyšok tvoria sacharidy (9,5%), bielkoviny, tuky, vitamíny a minerály. Cvikla má v porovnaní s inými druhmi zeleniny nezvyčajne vysoký obsah sacharózy (cukru) – čerstvá repa jej obsahuje až 6,5 g / 100 g. Preto by mali byť diabetici obozretní pri zaradení tejto zdravej lahôdky do svojho jedálneho lístka. Z minerálnych látok je najvýraznejšie zastúpený mangán, chróm, molybdén, meď, draslík, kremík, v menšom množstve tiež horčík, fosfor, zinok, a železo. Z vitamínov je dôležité spomenúť najmä vitamín C a kyselinu listovú. Nemenej významný je obsah betaínu a farbiva betacyanínu, ktoré pozitívne vplývajú na naše zdravie. Podrobnejšie informácie o výživovom zložení červenej repy nájdete na stránke www.pbd-online.sk.
V červenej repe sa okrem veľkého množstva zdraviu prospešných látok vyskytuje tiež nezanedbateľné množstvo kyseliny šťavelovej. Nadmerný príjem oxalátov (t.j. solí kyseliny šťavelovej) v potrave predstavuje hlavný rizikový faktor vzniku tzv. kalciumoxalátových kameňov (najbežnejší typ močových kameňov).
Účinky na zdravie
- kremík – ovplyvňuje tvorbu a pevnosť väzivových tkanív a kostí, podporuje elasticitu a zdravie krvných ciev
- betaín – zabraňuje kôrnateniu ciev a podporuje činnosť pečene. Betainu sa pripisuje schopnosť znižovať hladinu homocysteinu (zvýšené množstvo tejto aminokyseliny v tele sa spája s ochoreniami srdca a ciev)
- kyselina listová, meď a železo – červená repa obsahuje vysoké množstvo kyseliny listovej (100 gramov repy dodá telu takmer 50 % referenčného denného príjmu!). Spolu so železom a meďou sa podieľa na tvorbe červených krviniek a tak zabraňuje anémii
- betacyanín – tomuto prírodnému farbivu tmavočervenej farby sa pripisujú antioxidačné a protirakovinové účinky
Cvikla v našej kuchyni
Cvikla sa môže konzumovať surová, varená či pečená alebo vo forme čerstvej šťavy. Cviklový šalát alebo tradičná polievka boršč patria medzi známe pochúťky. Fantázii sa však medze nekladú – vyskúšali ste už cviklovú nátierku, sladké či slané šaláty či pečenú cviklu?
Cviklová šťava
Cviklová šťava si svojou nevábnou chuťou veľa priaznivcov nezíska, jej pravidelné pitie má však na naše zdravie blahodarné účinky. Má detoxikačné účinky, čistí pečeň a pomáha z tela vyplavovať toxické látky. V mnohých liečebných kúrach sa odporúča pitie šťavy z červenej repy, zeleru a karotky. Pite maximálne 1 dcl čerstvej neriedenej cviklovej šťavy naraz. Po konzumácii väčšieho množstva cviklovej šťavy sa môžu objaviť závrate, nevoľnosť alebo kŕče (tzv. detoxikačný šok). Chuť cviklovej šťavy môžete prirodzene vylepšiť napríklad prídavkom šťavy z jablka alebo karotky.
Surová cvikla
Surová cvikla má jemne sladkastú chuť. Je vhodná na prípravu šalátov – slaných aj sladkých. Skúste zmiešať nastrúhanú cviklu so strúhanou mrkvou, pridajte hrozienka, pár kvapiek citrónovej šťavy a oslaďte medom. Preferujete slanú chuť? Zmiešajte repu nakrájanú na tenké plátky so zeleným šalátom (napr. rukola) a kozím syrom.
Varená cvikla
Ak chceme z červenej repy pripraviť napr. chutnú nátierku či šalát, odporúča sa uvariť ju dostatočne ponorenú v osolenej vode (počas varenia je potrebné prilievať vriacu vodu, aby cvikla bola stále ponorená). Repu nešúpte ani neodkrajujte koreň, ostane jej tak väčšie množstvo živín. Do vody môžete pridať aj korenie – napr. bobkový list, rascu, aníz a fenikel. Stredne veľké buľvy sa varia jednu až jeden a pol hodiny. Uvarenú cviklu nechajte vychladnúť a ďalej upravte podľa receptúry.
Pečená cvikla
Neošúpanú repu rozložte na plech a upečte v rúre. Pečená cvikla má jemnú chuť a je vhodná na prípravu jednoduchých šalátov. Na plátky nakrájanú pečenú cviklu pokvapkajte balsamikom a olejom a mierne osoľte. Na kúsky nakrájaná cvikla zmiešaná so zeleným šalátom sa vynikajúco hodí ku grilovaným syrom.
Sušená cvikla
Sušené plátky červenej repy sú zdravou alternatívou zemiakových chipsov. Sušenú pomletú červenú repu môže pridávať ako farbivo do pokrmov.
Červená repa predlžuje život
Aspoň to tvrdí americký vedec z oblasti výživy P. C. Bragg, zaujímajúci sa o Rusov, ktorí sa dožili obdivuhodne vysokého veku. Podnikol niekoľko expedícií do Ruska a stretával sa s dlhovekými ľuďmi. Zistil, že práve červená repa bola dôležitou potravinou v ich dennom jedálnom lístku. Ruský boršč z červenej repy je známy už veľmi dávno, písomné zmienky o ňom pochádzajú zo 16. storočia. Ďalšia vedkyňa, ktorá vzácne účinky repy potvrdila, je Ch. Heideklangová, autorka knihy Nebezpečné plesne okolo nás. Vypočúvala nemeckých zajatcov zo ZSSR, ktorí jej tvrdili, že neboli vôbec vážne chorí a nenakazili sa chrípkou, týfusom či úplavicou vďaka tomu, že sa živili prevažne červenou repou. Spomenutá autorka na tejto plodine vyzdvihuje arzenál stavebných látok, ktorý obsahuje.
V súčasnosti poskytuje konzumentom ochranu s rastúcim zamorením životného prostredia rôznymi škodlivinami. Obsahuje aj veľmi vzácne stopové prvky i antokyány, ktoré chránia ľudské bunky pred rakovinou. Červená repa zlepšuje funkciu štítnej žľazy i mozgu a spevňuje cievy. Prítomnosť betaínu v nej napríklad bráni kôrnateniu ciev, a preto by mala byť červená repa významnou súčasťou stravovania najmä u starších ľudí. Červené farbivo repy zvyšuje pevnosť krvných kapilár, znižuje krvný tlak a uvoľňuje prudké, mimovoľné stiahnutie svalstva (spazmus, kŕč). Červená repa chráni aj pred röntgenovými lúčmi a rádioaktivitou, takže ju možno nasadiť pri liečbe ožarovaním.
Autori:
RNDr. Lenka Bartošová, PhD., Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum /NPPC/ – Výskumný ústav potravinársky /VÚP/
Ing. Anna Giertlová, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum /NPPC/ – Výskumný ústav potravinársky /VÚP/
Doplnené literárne zdroje:
[1] Kováčiková, E. – Vojtaššáková, A. – Simonová, E. – Holčíková, K.: Ovocie a zelenina. Potravinové tabuľky (Fruit and vegetables, Food Tables), 1st. Edition, Bratislava, Výskumný ústav potravinársky (Food Research Institute), 1997, ISBN 80-85330-33-4, s. 120.
[2] Kompilovaná online databáza nutričného zloženie potravín, Výskumný ústav potravinársky, 2008 – 2013, www.pbd-online.sk
[3] Nariadenie Komisie EÚ č. 432/2012 zo 16. mája 2012 o povolených určitých zdravotných tvrdení o iných potravinách, ako sú tie, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí.
[4] Nariadenie európskeho parlamentu a rady EÚ č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií spotrebiteľom.
Foto: www.pixabay.com
Uverejnila: ZVČ
Nemusíme míňať peniaze za drahé lieky. Vždy nám nepomôžu tak účinne ako to, čo nájdeme v našej vlastnej záhrade, alebo na trhovisku. Zázrakov v slovenských záhradách, na poliach a lúkach máme dosť. Sú to nenápadné plodiny, ktoré dokážu prispieť k celkovému zdraviu nášho organizmu. Mnohé sú komerčne známe a mnohé obchádzame bez toho, aby sme vedeli, aké sú vzácne.
Ak chcete vedieť o našich rastlinách a potravinách viac z vedeckého hľadiska, navštívte stránku Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a zistíte, koľko vzácneho výskumu sa venuje tomu, čo všetko dokážeme na Slovensku zužitkovať pre svoje zdravie.