Botanici zaznamenali ďalší výskyt recentných stromatolitov na Slovensku. Lokalita Bukovinka pri Podsuchej je v poradí štvrtá známa lokalita na strednom Slovensku. Vedci tak dostávajú predstavu o ekologických podmienkach tvorby stromatolitných útvarov v našich sladkých vodách.
„Vieme, že sú to horské oligotrofné, pomaly tečúce vody s vysokým obsahom vápnika, s pH zásaditou až mierne kyslou. V laboratórnych podmienkach sme zistili, že stromatolitné útvary z Bukovinky tvorí dominantná cyanobaktéria z rodu Rivularia. Pri porovnaní základných morfologických znakov je veľmi podobná druhu Rivularia zo slatinného Šujského rašeliniska – Rivularia haematites, čo nám umožňuje porovnávať materiál z oboch slatín,“ uvádzajú realizátori projektu Cyanobaktérie a sprievodné riasy pri tvorbe recentných sladkovodných stromatolitov (Cyanobacteria and accompanying algae in formation of recent freshwater stromatolites) z Botanického ústavu SAV. Zodpovednou riešiteľkou je Alica Hindáková, projekt trvá do konca tohto roka.
Naďalej sa snažia kultivovať v laboratórnych podmienkach stromatolitnú cyanobaktériu z rodu Rivularia, popritom aj ďalšie cyanobaktérie (napr. z rodov Calothrix, Leptolyngbya, Heteroleibleinia) a riasy (s dôrazom na rozsievky a zelené riasy), žijúce v stromatolitných kolóniach v subdominancii. „Dôraz kladieme na determináciu celého spoločenstva, postupne získavame údaje o diverzite fototrofných mikroorganizmov tvoriacich stromatolitné útvary. Niektoré riasy sú pre travertínové lokality špecifické a sú nové pre flóru Slovenska (Tajovská kopa), hoci nie vždy sa podieľajú priamo na tvorbe stromatolitov. Z minuloročných zberov sme získali kultúry vzácnych rias, z ktorých žiaľ niektoré nerástli dobre alebo úplne zanikli, preto sme viaceré zbery opakovali (napr. odber algologického materiálu z Močiara pri Stankovanoch, z Liptovských Sliačov). Našou neustálou snahou je získať čisté kultúry najmä cyanobaktérií rodu Rivularia a rias zaujímavých pre flóru Slovenska alebo Európy za účelom získania molekulárnych dát.“
Monika Janišová ako zodpovedná riešiteľka vedie projekt Diverzita a klasifikácia európskej travinno-bylinnej vegetácie (Diversity and classification of European grassland vegetation). Vedci pomocou moderných metód (semi-supervised classification) spracovali klasifikáciu mezofilnej travinno-bylinnej vegetácie ukrajinskej časti Karpát, kde potvrdili výskyt 14 asociácií patriacich k 4 zväzom. Vytvorili formalizované definície skalných stepí zväzu Bromo pannonici-Festucion pallentis na území Karpát a Panónskej nížiny. Navrhli revidované hierarchické členenie vegetácie skalných stepí strednej Európy na úrovni radov, zväzov a asociácií.
„Analyzovali sme skalné stepi s dominanciou Carex humilis, pričom sme zistili prevahu vplyvu priestorových premenných (vzdialenosť zápisov) nad environmentálnymi premennými (klíma, geológia, topografia), čo poukazuje na významnú úlohu izolácie a fragmentácie pri evolúcii tejto vegetácie. Na základe analýzy šírky ekologickej niky endemických taxónov v Západných Karpatoch sme potvrdili travinno-bylinné biotopy ako miesta najfrekventovanejšieho výskytu endemitov vyšších rastlín.“
Do konca tohto roka má byť zrealizovaný projekt Synantropizácia lesných spoločenstiev: analýza faktorov ovplyvňujúcich výskyt nepôvodných druhov rastlín v lesoch (Synanthropisation of the forest communities: Analysis of factors affecting distribution of alien plants in forests), kde zodpovedným riešiteľom je Ivan Jarolímek.
Realizátori projektu z radov botanikov v druhom roku riešenia podľa metodiky vytvorenej v minulom roku intenzívne vyhľadávali vhodné lokality na zapisovanie dvojíc blízko seba lokalizovaných lesných porastov, ktoré sa líšia prevládajúcimi drevinami v stromovom poschodí tak, aby jeden člen dvojice bol prirodzený les s pôvodnými drevinami a druhý člen les s prevládajúcou nepôvodnou drevinou. „Na vhodných lokalitách sme urobili dvojice fytocenologických zápisov a pomocou aplikácie GLAMA sme merali svetelnú projekciu stromového poschodia. Sústredili sme sa najmä na dvojice s agátom bielym, borovicou čiernou a topoľom kanadským, menej s dubom červeným, hlavne na západnom a južnom Slovensku a na vybraných lokalitách v Poľsku a Maďarsku.“
Na základe získaných zápisov a hlavne dát uložených v Centrálnej databáze fytocenologických zápisov analyzovali všetky typy lesných spoločenstiev na Slovensku s cieľom zistiť mieru invadovanosti lesných spoločenstiev na Slovensku nepôvodnými druhmi. „Zistili sme, že rezistencia rôznych typov lesných biotopov proti prieniku nepôvodných druhov je veľmi odlišná. Predbežné výsledky naznačujú, že práve lesy s dominantným nepôvodnými drevinami majú najviac nepôvodných druhov aj v bylinnom podraste. Z prirodzených lesných porastov je najviac nepôvodných druhov vo všetkých typoch lužných lesov.“
Foto a informačný zdroj: vybrané časti zo Správy o činnosti organizácie SAV – Botanický ústav
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ
