Čeľaď Alienopteridae je jedinou typicky druhohornou čeľaďou, ktorá prežila vymieranie na konci kriedy. Nasledujúci text je o objave medzinárodného tímu, o ktorom vedci z celého sveta informovali verejnosť v slovenskom magazíne Biologia.
Evolúcia je v podstate aj rad adaptácií, ktoré živočíchom pomáhajú prežiť a zvyšujú šance, že sa ich gény nedostanú do slepej uličky, ale prejdú do ďalších generácií potomkov.
Niekedy sa môže zdať zložité správne vysvetliť prítomnosť či neprítomnosť jednotlivých znakov. Vedec študujúci život na Zemi musí preto poznať súvislosť anatomických znakov sledovaného organizmu, aby vedel správne určiť, ktorý znak je pôvodný, a teda vznikol skôr, a ktorý je, naopak, odvodený. Je to zložité, lebo pôvodný znak môže byť v zázname neskôr.
Kto kam patrí
Napríklad blchy aj švehly sú bezkrídly hmyz. Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo predok bĺch krídla mal, švehly a ich predkovia v geologickej minulosti nikdy nelietali. Blchám sa krídla redukovali vďaka ich parazitickému životu až úplne zanikli, takže blchy sú bezkrídle druhotne. Pre vedcov je preto dôležité zistiť, ktorý znak je prvotný a ktorý druhotný. Ak je to možné, do veľkej miery pomáhajú biológom k správnemu určeniu aj molekulárne analýzy.
Stane sa, že vedci si určité znaky vysvetlia nesprávne, a to vedie k tomu, že priradia daný organizmus do skupiny, do ktorej v skutočnosti nepatrí. Fosílny záznam má totiž svoje obmedzenia, pretože predstavuje len nepatrný útržok toho, čo v minulosti existovalo. Často neexistuje dostatok informácií na to, aby vedeli s presnosťou určiť príbuzenstvo. Molekulárna analýza zasa v niektorých prípadoch v dôsledku straty väzieb v aminokyselinách nie je možná. V minulosti bol napríklad Archaeopteryx nesprávne považovaný za prvého vtáka. Teraz sa už vie, že patrí do línie, ktorá je sesterská tej, čo vedie k vtákom.
Adaptácia zachraňuje
V podstate takmer každá z vlastností je adaptácia, ktoré určitým spôsobom pomáhajú živočíchovi prežiť a zvyšujú šance, že sa jeho gény nedostanú do slepej uličky, ale prejdú do ďalšej generácie potomkov. Tak zjednodušene funguje evolúcia.
Podobným príkladom zo sveta hmyzu bola taxonomická príslušnosť radu Strepsiptera (riasavce). Nevedelo sa, či boli príbuzné dvojkrídlovcom alebo chrobákom. Strepsiptera je rad, pri ktorom došlo k extrémnej adaptácii na parazitizmus, aj preto je ťažké určiť, ktorá vlastnosť je odvodená a ktorá pôvodná. K jeho extrémnej špecializácii došlo aj na molekulárnej úrovni, takže určenie príbuznosti je ešte problematickejšie.
V súčasnosti sa už vie, že riasavce sú sesterskou skupinou chrobákov. Je to okrem iného aj na základe podobnosti morfológie zadného krídla. Predné krídlo riasovcov je redukované na haltery, akési gyroskopy, ktoré do určitej miery pomáhajú pri manévrovní letu. Práve preto sa myslelo, že sú príbuzné dvojkrídlovcom, ktoré však majú na haltery redukované zadné krídla.
Analýza upresňuje
Každý rad má pod sebou čeľade, rody, druhy, poddruhy. Napríklad človek tak patrí do radu primátov, čeľade Hominidae, rodu Homo a druhu Homo sapiens. Najpočetnejším radom je Coleoptera (chrobáky). Predpokladá sa, že obsahuje až 400 000 druhov a o mnohých ešte nevieme. Tvoria približne 25 % celkovej biodiverzity Zeme.
Pôvodne zástupcovia čeľade Alienopteridae tvorili samostatný rad hmyzu. Ich systematická úroveň bola na úrovni napríklad dvojkrídlych (všetky muchy), blanokrídlych (včely, osy aj mravce) či polkrídlych (všetky bzdochy). Rad Alienoptera sa považoval za sesterský radu Mantodea (modlivky) na základe chĺpkov na predných stehnách.
Čeľaď Alienopteridae je jedinou typicky druhohornou čeľaďou, ktorá prežila vymieranie na konci kriedy. Škoda len, že sme nevideli ich krásu, kým žili. Pritom na svete žije mnoho iných živočíchov a rastlín, ktoré sú rovnako zaujímavé. Preto by sme nemali obdivovať len príbehy už vyhynutých organizmov, ale aj tých, ktoré môžu časom vyhynúť kvôli nám.
Autor: Lucia Šmídová, Ústav geológie a paleontológie UK v Prahe
Foto: rekonštrukcia Bai et al., 2018 (pz.: popis úvodnej fotografie: Tento votrelec Caputoraptor elegans prepichával svoju korisť zúbkami na krku. Vytekajúce šťavy následne cucal ústnym ústrojenstvom, ktoré mal natočené smerom ku krku. Z tohto druhu poznáme mláďatko samčeka a dospelé jedince samičiek, rekonštrukcia Bai et al., 2018.); Kočárek, 2018
Uverejnila: VČ
Viac o votrelcoch z jantáru, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 03/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.