K výstavbe vodných elektrární na Slovensku sa pristupuje najmä z dôvodu lepšieho využitia hydroenergetického potenciálu našich vôd, ale aj v snahe o zapojenie čistejších, ekologickejších zdrojov elektrickej energie. Ako pripomína RNDr. Tomáš Derka, CSc., vedecký pracovník a limnológ na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, nemajú čmudiace komíny, odkaliská popolčeka, pri ich prevádzke nehrozí jadrová havária. „V dnešnej dobe strašenia globálnym otepľovaním sa za ich prínos považuje aj nulová produkcia CO2. Na prvý pohľad dokonalé riešenie našich energetických potrieb.“
Odborník vysvetľuje, že na Slovensku sa za malú vodnú elektráreň (MVE) považujú zdroje s inštalovaným výkonom do 10 MW. „Slovo ´malý´ sa v tomto prípade týka výkonu, rozhodne však nie vplyvu na životné prostredie. Na úvod treba povedať, že MVE skutočne môžu byť vhodným riešením energetických potrieb s minimálnym vplyvom na životné prostredie. Ide najmä o menšie odľahlé komunity, do ktorých by bolo neefektívne ťahať elektrické vedenie z veľkej diaľky. Lokálny zdroj šetrí náklady na dopravu a znižuje straty pri prenose.“
Pripomína ale, že vplyv MVE na riečne ekosystémy je v mnohom podobný vplyvu klasických veľkých priehrad. „Rozdiel je len v jeho lokálnom či regionálnom rozsahu. V prípade masovej výstavby MVE sa negatívne vplyvy kumulujú a zosilňujú. Natíska sa analógia s pôvodne peknou myšlienkou využitia biopalív, ktorá sa v praxi zvrhla na bezuzdné ničenie lesných porastov a hlavne tropických dažďových lesov. Tie sú nahrádzané plantážami olejovej palmy a cukrovej trstiny, z ktorých sa vyrábajú biopalivá. V našich zemepisných šírkach sa etanol vyrába hlavne z kukurice. Namiesto potravín pestujeme biopalivá, čo viedlo k prudkému nárastu cien potravín na svetových trhoch.“
RNDr. Tomáš Derka, CSc. sa zamýšľa nad tým, ako sa súčasná ekológia pozerá na fungovanie riečnych ekosystémov. Uvádza, že roku 1980 publikovali severoamerickí autori R. L. Vannote a kolektív tzv. Koncept riečneho kontinua. „V tejto práci zhrnuli dovtedajšie poznatky a vytvorili model fungovania riečneho ekosystému od prameňa, cez stredné až po nížinné úseky. Zdôrazňujem kľúčové slovo ´kontinuum´. Pre normálne fungovanie riečneho ekosystému je nevyhnutné práve zachovanie riečneho kontinua, teda pozdĺžnej spojitosti jednotlivých úsekov vodného toku. Bez bariér, ktoré by vodný prúd zastavili. Prečo? Aj laickej verejnosti je známy fakt, že mnohé druhy rýb migrujú. Preto je dôležité, aby v riekach neboli bariéry, ktoré by im migrácie znemožňovali.“
Hlavným energetickým zdrojom riečnych ekosystémov je podľa neho v ich horných častiach lístie, ktoré sa do riek dostáva z brehových porastov. „Lístie, ktoré sa dostane do vodného toku, je postupne organizmami, hlavne živočíchmi, žijúcimi na dne vodných tokov, ktoré voláme drviče, rozdrobované a konzumované. Postupne sa mení z hrubého detritu na jemnejší detrit a ten je transportovaný vodným tokom do nižších úsekov, kde sa ním živia iné živočíchy (voláme ich zberače). Tie, ktoré žijú z tohto rozdrobeného a transportovaného lístia sú teda závislé od toho, čo sa deje v toku nad miestom, kde žijú. Výstavba priehrady na vodnom toku tieto procesy samozrejme naruší. Netýka sa to len veľkých priehrad. Aj kvôli MVE sa predsa stavajú hate, ktoré narúšajú riečne kontinuum.“
Ďalej odborník menuje vplyvy na život rýb z pohľadu už spomenutého narušenia ich migračných trás, keď mnohé druhy v čase rozmnožovania plávajú proti prúdu a do prítokov, kde sa neresia. „Niektoré, napr. úhory, plávajú dole prúdom. Rybovody nie sú riešením. Väčšinou sú nefunkčné. A ak aj fungujú, ryby, ktoré sa nimi dostanú nad hať, strácajú v stojatej vode orientáciu, keďže tu neexistuje prúd, pomocou ktorého by sa orientovali. Množstvo rýb končí svoj život aj na lopatkách turbín. Ryby, ktoré sa v takto narušených riekach nedokážu rozmnožiť, musia rybári nákladne umelo vytierať, odchovávať plôdik a vodné toky zarybňovať.“
Jediným pozitívom nádrží z pohľadu rybárov sa podľa neho javí vytvorenie vhodných podmienok v nádrži pre rybársky hodnotné druhy (kapor, sumec a pod.), ktoré v pôvodnej rieke nenachádzali vhodné podmienky na život. „Aj to len dočasne, pretože MVE sa musí aspoň tri krát do roka ´vypláchnuť´ (to práve kvôli usadeninám), samozrejme aj s rybou osádkou, ktorá už hať spätne neprekoná.“
Ekológ RNDr. Tomáš Derka, CSc. pripomína ešte ďalší aspekt, a síce, že vo vodných nádržiach sa mení aj teplota vody. „V prípade hatí MVE je doba zdržania vody relatívne krátka, takže voda sa v lete iba viac zohreje. V prípade väčších nádrží, kde je doba zdržania vody dostatočne dlhá, sa vytvárajú podmienky ako v jazerách. Voda má vlastnosť, že s rastúcou teplotou, klesá jej hustota. Teplá voda je teda ľahšia, drží sa hore. Všetci to dobre poznáme, keď sa ideme v lete kúpať. Teplá voda je pri hladine, kúsok nižšie teplota prudko klesá. Najhustejšia je voda s teplotou 3,95 oC, preto sa drží pri dne. Voda chladnejšia ako 3,95 oC je opäť menej hustá, teda ľahšia. Preto jazerá zamŕzajú od hladiny, nie od dna. Voda je z hlbokých vodných nádrží zvyčajne vypúšťaná od dna. V lete je teda takáto voda oveľa chladnejšia, ako bola pôvodná voda v rieke. V zime je zasa naopak teplejšia, keďže má okolo 4 oC. Zmeny teploty úplne menia spoločenstvo organizmov pod nádržou. Rieky pod nádržami navyše nezamŕzajú, čo využívajú napr. kormorány, ktoré spôsobujú škody na rybích populáciách, pretože práve pod haťou je sústredené množstvo rýb v nádeji, že ju prekoná.“
V neposlednom rade sú podľa neho s prevádzkou priehrad spojené aj zdravotnícke problémy. „V stojatých vodách sa množia organizmy, ktoré môžu prenášať rozličné choroby. Napr. komáre. V našich podmienkach sú dobre známe problémy s vodným kvetom, teda sinicami, ktoré produkujú toxické látky. Tie môžu citlivejším ľuďom spôsobovať rozličné alergické reakcie. Preto hygienici zakazujú kúpanie v nádržiach, kde sa sinice ´premnožia´. Do neskorej jesene tiež môžeme pozorovať bublinky metánu vystupujúce na hladinu a občas sa od dna odtrhne aj poriadny koláč ´voňavého´ bahna.“
Informácie poskytol: RNDr. Tomáš Derka, CSc., vedecký pracovník a limnológ na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: http://www.vop.gov.sk/files/Správa%20vodne%20elektrarne.pdf
/ Správa o ochrane práva na životné prostredie postupom orgánov verejnej správy pri povoľovaní výstavby malých vodných elektrární, VKancelária verejného ochrancu práv
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ