Okrem pocitu občanov druhej kategórie môže mať rozdielna kvalita potravín vplyv aj na zdravotné štatistiky. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa počas svojho prejavu vášnivo vyjadroval o rôznych problémoch. Jeden z nich však mnohých divákov prekvapil: rybie prsty.
„Slováci si nezaslúžia menší podiel rýb v rybích prstoch!“ vyhlásil empaticky. „Maďari majú menší podiel mäsa v mäsových výrobkoch, Česi menej kakaa v čokoláde. To však už teraz nie je v súlade so zákonmi Európskej únie.“
„V Únii rovných nemôžu existovať spotrebitelia druhej kategórie. Nemôžem prijať, že ľudia v strednej a východnej Európe kupujú výrobky nižšej kvality v tých istých obaloch a s rovnakým označením ako v ostatných krajinách,“ povedal. „Musíme dať národným orgánom silnejšie právomoci, aby ukončili tieto praktiky všade, kde existujú.“
Rozličné preferencie ako vysvetlenie nestačia
Rybie prsty sa môžu zdať zvláštnou prioritou, ale fenomén, ktorý Juncker spomenul skutočne existuje.
Správa, ktorú tento rok vydala agentúra Reuters napríklad odhaľuje, že rybie prsty známej značky v Bratislave podľa obalu obsahovali 65 percent rýb, kým len pár kilometrov odtiaľ mali prsty v podobnom balení podiel rýb 58 percent. Stačilo len prekročiť slovensko-rakúsku hranicu.
Príklady sa dajú nájsť všade. Nápoje s rovnakým označením obsahujú v Chorvátsku dvakrát viac cukru, než v Spojenom kráľovstve. Časť rozdielu môže byť spôsobená odlišnými chuťovými preferenciami. Spotrebiteľské organizácie však majú podozrenie, že v hre sú aj ďalšie faktory.
Chorváti možno obľubujú sladšie nápoje, no rozdiel je taký výrazný, že to mnohým ako dôvod nestačí. Vlády a spotrebiteľské organizácie v štátoch strednej a východnej Európy sa obrátili na Európsku komisiu, aby tieto praktiky riešila.
Rozdiely v strave vedú k rozdielom v zdraví
Komisia tlačí na zlepšovanie výživového obsahu stravy. Cieľom je zlepšiť zdravotné štatistiky. Aj preto sú rozdiely v zložení takou prioritou, že sa dostali až do prejavu o stave Únie.
Komisia na riešenie problému pre členské štáty vyčlenila milión eur. Majú slúžiť na lepšiu kontrolu dodržiavania legislatívy EÚ, najmä dvoch častí – regulácie, ktorá vyžaduje uvádzať na obale kompletný zoznam zložiek a zákaz „predaja výrobkov s rovnakým označením spôsobom, ktorý by pre spotrebiteľov mohol byť zavádzajúci“.
Okrem toho Komisia štartuje projekt, ktorý má zhodnotiť výživovú kvalitu bežných potravín v supermarketoch po celej Únii. Podľa hesla „čo sa zmeria sa aj spraví,“ chce Komisia použiť výsledky na reformy, ktoré budú prospešné pre zdravie verejnosti a prispejú k férovej konkurencii v odvetví.
Keďže kvalita stravy a zdravie spolu úzko súvisia, očakáva sa, že vyriešenie nerovností v obsahu potravín pomôže riešiť aj rozdiely v zdraví. Tie sú taktiež výrazné najmä medzi východom a západom EÚ.
Ciele sa musia presadiť všade
Pomôcť môže aj snaha o zvyšovanie výživovej kvality zložiek na celom jednotnom trhu. Treba sa však ubezpečiť, že tieto pravidlá sa dodržujú vo všetkých krajinách.
Stratégia riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou, ktorú Európska komisia vydala ešte v roku 2007, môže slúžiť ako základ týchto snáh. EÚ si stanovila za cieľ v období od roku 2016 do roku 2020 znížiť obsah soli o 16 percent a podiel nasýtených tukov o päť percent.
Kľúčom k naplneniu týchto cieľov je ich presadzovanie vo všetkých štátoch Únie, nielen v západnej Európe. Na to je však potrebný neustály dohľad zo strany Komisie. Ten však môže prekážať práve tým vládam, ktoré žiadajú situáciu s dvojitou kvalitou potravín riešiť.
Keďže ale problém získal popredné miesto aj v prejave o stave Únie, zdá sa, že Komisia je pripravená postupovať tvrdo.
Autor: Dave Keating, EurActiv.com
Zdroj: EurActiv.sk
Publikované: 4. 10. 2017
Ilustračné foto: Shutterstock
Uverejnila: MB
