Osička Ixodiphagus hookeri napáda rôzne druhy mäkkých a tvrdých kliešťov. Kladie do nich vajíčka.
Osičky Ixodiphagus hookeri a kliešť. Zdroj: SAV/iStockphoto.com
Kliešte prenášajú široké spektrum mikroorganizmov spôsobujúcich závažné infekcie ľudí a zvierat. Odhaduje sa, že na celom svete existuje viac ako 1 400 humánne patogénnych druhov vektormi prenášaných baktérií, vírusov a parazitov. Minimálne 60 percent z nich sú zoonózne druhy, teda prenosné zo zvierat na človeka.
„V súvislosti s epidemiologickým významom týchto krv cicajúcich ektoparazitov narastá potreba efektívneho boja proti kliešťom. Doteraz najpoužívanejšou stratégiou bola aplikácia chemických akaricídov. Lenže vzhľadom na rastúcu rezistenciu kliešťov voči týmto látkam, ich toxicitu a negatívny dosah na životné prostredie je potrebné hľadať alternatívne riešenia, ako sú rastlinné extrakty alebo esenciálne oleje. Kliešte majú taktiež rôznych prirodzených nepriateľov, ako napríklad niektoré druhy vtákov, baktérie patogénne pre hmyz, entomofágne huby, hlístovce a parazitoidy rodu Ixodiphagus,“ uviedla Veronika Blažeková z Parazitologického ústavu SAV, v.v.i.
Vľavo samica, vpravo samec Ixodiphagus hookeri. Zdroj: SAV
Poradí si s rôznymi kliešťami
Ixodiphagus hookeri je parazitoidná osička, ktorá napáda rôzne druhy mäkkých (čeľaď Argasidae) a tvrdých (čeľaď Ixodidae) kliešťov vrátane tých, ktoré sa vyskytujú v našich podmienkach (rody Ixodes, Haemaphysalis a Dermacentor).
„Osička kladie vajíčka do tiel nýmf kliešťov, pričom larvy osičiek sa živia vnútorným tkanivom hostiteľa a nacicanou krvou v tele kliešťa. Dospelé jedince sa prehryzú von z tela napadnutej nymfy, čím usmrtia svojho hostiteľa. Tento proces zabraňuje reprodukcii parazitovaných kliešťov, čo robí z I. hookeri vhodného kandidáta pre biologickú kontrolu kliešťov,“ spresnila parazitologička.
Výskum preukázal, že parazitoidné osičky z rodu Ixodiphagus sa môžu podieľať na regulácii výskytu a početnosti populácií kliešťov a môžu do istej miery ovplyvňovať aj dynamiku ochorení vyvolaných kliešťami – prenášanými mikroorganizmami. Parazitované kliešte hynú ešte pred začatím vlastnej reprodukcie, čím sa reguluje aj tranštadiálny a transovariálny prenos patogénnych agens.
Pozrite si
„Založili sme laboratórny chov osičiek I. hookeri použitím sterilných (pathogens-free) kliešťov, čo vytvára priestor pre ich ďalšie praktické využitie. V laboratórnych podmienkach sme dosiahli zvýšenie miery parazitácie kliešťov osičkami o takmer 50 percent viac, ako sa vyskytujú v prírode. V blízkej budúcnosti plánujeme vypustenie sterilných kliešťov infestovaných osičkami na lokalitách s vysokým výskytom kliešťov a patogénov, čo môže prispieť k regulácii početnosti populácií týchto krv cicajúcich článkonožcov,“ dodala vedkyňa.
Projekt predstavuje významný krok v boji proti kliešťom a ich vektorom, pričom využíva ekologicky šetrné metódy, ktoré majú potenciál zlepšiť verejné zdravie a ochranu zvierat.
Zdroj: SAV
(JM)
