Česko-slovenský tím vedcov publikoval v prestížnom časopise Scientific Reports štúdiu o stravovaní pavúkovcov.
Šťúrovka pripomína škorpióna, má však len 1,2 mm. Autor: Ľ. Kováč
Jaskynné ekosystémy sú mimoriadne zaujímavé, pre vedu však ešte stále do veľkej miery predstavujú záhadu. Jaskynných predátorov totiž nepredstavujú šupinaté draky strážiace poklady, ale nenápadné a ťažko pozorovateľné živočíchy, ktoré vidno len vtedy, keď presne viete, čo hľadáte a kde to možno nájsť.
„Je veľmi zaujímavé, že o obyvateľoch jaskýň vieme veľmi málo, aj keď sú na Zemi oveľa dlhšie ako my, niektoré dokonca oveľa dlhšie ako dinosaury. Isté formy alebo skupiny dokonca v nezmenenej podobe. Je teda evidentné, že sú dosť úspešné v stratégii prežitia,“ hovorí Andrea Parimuchová z Ústavu biologických a ekologických vied na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, členka výskumného tímu a spoluautorka štúdie, ktorú uverejnil prestížny časopis Scientific Reports.
Dodáva, že keďže jedno zo základných poslaní vedy je chrániť pre ďalšie generácie všetko, čo na Zemi máme, je nutné sa dozvedieť viac o tom, čo chceme chrániť. „Jaskynné ekosystémy sú veľkou neznámou a okrem toho, že sme jednoducho zvedaví vedci, je jasné, že ak chceme niečo chrániť, musíme to najprv spoznať,“ hovorí biologička.
Česko-slovenský tím na stope jaskynných predátorov
Ardovská jaskyňa, v ktorej sa vedcom podaril posledný objav, je predmetom výskumu už niekoľko desaťročí. „Kolegovia z tímu profesora Ľubomíra Kováča počas biospeleologického prieskumu tejto jaskyne objavili stabilnú a početnú populáciu pavúkovcov s názvom šťúrovky,“ hovorí Andrea Parimuchová. Šťúrovky sa u nás vyskytujú iba v jaskyniach (ide teda o troglobionty). Vďaka zdvihnutému bičíku pripomínajú škorpióna, odtiaľ pravdepodobne pochádza aj ich slovenský názov (šťúr je synonymum slova škorpión).
„Sledovať šťúrovku je veľmi náročné. Má 1,2 mm a žije buď na povrchu, alebo tesne pod povrchom sedimentu. Nevieme o nej takmer nič. Nevieme presne, ako sa rozmnožuje, koľko generácií potomstva má, čím sa živí,“ vysvetľuje vedkyňa.
Výskumný tím zložený z pracovníkov Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach pod vedením profesora Ľubomíra Kováča v spolupráci s kolegami z Masarykovej univerzity v Brne pod vedením profesora Stanislava Pekára sa preto rozhodol si okrem iného posvietiť práve na tieto vzácne tvory a ich stravovacie návyky.
Žižiavka meria približne 2 centimetre. Autor: Ľ. Kováč
Ako zistiť, čo konzumuje živočích, ktorého nevidel nikto jesť?
O stravovaní šťúroviek sa veda prie už niekoľko rokov. Niektoré štúdie hovorili o tom, že tento tvor je vegetarián. Iné boli toho názoru, že je predátorom, alebo dokonca saprofágom, živočíchom živiacim sa mäsom odumretých živočíchov.
Pozorovať stravovacie návyky živočícha, ktorý má približne 1,2 milimetra, je náročné. „Povedali sme si, že to vyskúšame. Podmienkou bolo nazbierať dostatočný počet týchto živočíchov. Naším cieľom bolo zistiť, či sa živia živočíšnou potravou, lebo stále nevieme vylúčiť, že ich potravou je aj niečo iné. Podarilo sa nám potvrdiť, že živočíšna potrava je zastúpená.“
Štúdium stravovacích návykov 1,2-milimetrového pavúkovca neprebieha v kuchyni, aj keď vedci uskutočnili pokus chovať šťúrovky v laboratórnych podmienkach. „Je to o to zložitejšie, že jaskynné živočíchy dokážu hladovať veľmi dlho. Momentálne máme v laboratóriu jeden exemplár od novembra a napriek rôznym ponukám sme nespozorovali, že by prijímal nejakú potravu,“ hovorí Andrea Parimuchová.
Na rad teda prišli moderné molekulárne metódy, pomocou ktorých vedci skúmali, akú DNA okrem vlastnej, obsahuje telo šťúrovky. Až vďaka nej sa vedcom podarilo zistiť, že sa živí živočíšnou potravou. „Spôsob, ako to robí, stále nepoznáme. Nemusí to byť nutne tak, že ide o „ulovenú“ potravu, môže ísť o zvyšky tiel. To by znamenalo, že šťúrovka je saprofág. Môže tiež konzumovať vajíčka. Podstatné je zistenie, že nie je striktná vegetariánka, čo je posun vpred,“ uzatvára biologička.
Zdroje: TS PF UPJŚ, https://doi.org/10.1038/s41598-021-84521-1
