Výskumníci našli súbor neurónov, ktoré sprostredkúvajú symptómy podobné panike pri myšiach. Otvára sa tak cesta pre nové liečivá.
Panický atak zažil nejeden z nás. Teraz vedci zistili, v čom tkvie hlavná príčina. Zdroj: iStockphoto.com
Neovládateľný strach, spotené dlane, dýchavičnosť, zrýchlený tep – to sú príznaky panického záchvatu, ktorý ľudia s panickou poruchou majú často a nečakane. Vedci zo Salkovho inštitútu pre biologické štúdie v Kalifornii našli mozgový okruh pozostávajúci z neurónov, ktoré regulujú symptómy podobné panike pri myšiach. Vytváranie máp oblastí neurónov a spojení v mozgu, ktoré sprostredkúvajú tieto záchvaty, môže pomôcť vo vývoji účinnejších liečiv.
Amygdala nie je vinná
Približne každý štvrtý človek prežije aspoň jeden panický atak. Panický atak sprevádzajú príznaky, ako je búšenie srdca (palpitácie), pocit krátkeho dychu alebo hyperventilácie (dýchavičnosť), pocit horúčavy, potenie, nauzea, tras, vnútorné chvenie, pocit na omdletie či závrat. Panickou poruchou trpí približne 1,5 – 3,5 percenta populácie. Ohrozenejšie sú v tomto smere ženy.
Odborníci si v minulosti mysleli, že za atakmi stojí predovšetkým amygdala, ktorá je známa ako centrum strachu v mozgu. Lenže aj ľudia, ktorí majú amygdalu poškodenú, môžu zažívať záchvaty paniky.
Vedcom sa podarilo nájsť špecifický mozgový okruh mimo amygdaly, ktorý je spojený s panickými atakmi. Mohol by teda inšpirovať nové spôsoby liečby, ktoré sa líšia od súčasných dostupných liekov: tie sa zvyčajne zameriavajú na sérotonínový systém mozgu.
Neuróny v nucleus raphes dorsalis. Zdroj: Salkov inštitút pre biologické zdravie
Objavili polypeptid prenášajúci signál
Výskumníci zo Salkovho inštitútu pre biologické zdravie sa vo svojom výskume zamerali na laterálne parabrachiálne jadro, časť mozgu, ktorá prenáša senzorické informácie. Nachádza sa vo Varolovom moste, ktorý je súčasťou mozgového kmeňa. Táto malá oblasť riadi dýchanie, srdcovú frekvenciu a telesnú teplotu. Parabrachiálne jadro produkuje polypeptid aktivujúci adenylátcyklázu hypofýzy (PACAP) a reguluje stresové reakcie.
Spojenie medzi PACAP a panickými atakmi nebolo zatiaľ preukázané, takže tím sa rozhodol preskúmať úlohu tejto časti mozgu pri podnecovaní emocionálnych a fyzických zmien pri myšiach. Napodobňovaním panických atakov boli vedci schopní sledovať aktivitu neurónov a objavili jedinečné spojenie medzi PACAP a panickou poruchou.
Úzkosť má jasný spúšťač, panický záchvat prichádza zdanlivo bezdôvodne. Zdroj: iStockphoto.com
Zistili, že počas atakov sa aktivovali neuróny, ktoré uvoľňujú neuropeptidového posla PACAP do inej časti mozgu, nazývanej nucleus raphes dorsalis, kde sa nachádzajú receptory pre tento polypeptid. Uvoľnení poslovia PACAP ich aktivujú, čím vytvárajú zmeny v správaní a na fyziologickej úrovni spojené s panikou pri myšiach. Svoje zistenia publikovali v časopise Nature Neuroscience.
Tím zároveň zistil, že zablokovaním (inhibíciou) signalizácie PACAP sa symptómy spojené s panikou zmiernili, čo je sľubné zistenie pre farmaceutický vývoj liečiv. Výskumníci sa v budúcnosti chcú zamerať na interakciu medzi úzkosťou a panikou. Panické ataky totiž môžu prísť náhle a bez zjavného dôvodu, zatiaľ čo úzkostné poruchy majú zvyčajne jasné spúšťače.
Zdroj: EurekAlert, NYPost, Dusevnezdravie
(JM)
