O lepšie pochopenie in vivo mikroprostredia a aby sa znížili rozdiely pri jeho simulácii v podmienkach in vitro, sa snaží projekt In vitro 3-D bunkové modely – metodické postupy a ich relevantnosť (In vitro 3-D total cell guidance and fitness). Zodpovednou riešiteľkou je RNDr. Monika Šramková, PhD. z Biomedicínskeho centra SAV.
Cieľom projektu je vytvoriť kompletné 3D metodické postupy na kultiváciu bunkových kultúr ex vivo, ktoré môžu nahradiť experimentálne zvieratá. Tradičné 2D kultivačné systémy nie sú schopné imitovať fyziologické a biochemické charakteristiky buniek v pôvodnom tkanive. „Rozdiely medzi mikroprostredím, ktoré poskytujú bunkové modely a špecifické tkanivo in vivo sú signifikantné a môžu byť príčinou odlišnej odpovede buniek, napríklad pri testovaní toxických účinkov chemických látok alebo nových liekov,“ uvádzajú realizátori projektu, ktorý začal v minulom roku v marci a trvá do marca 2021.
Ako vysvetlila RNDr. Monika Šramková, PhD., COST – európska spolupráca v oblasti vedy a techniky – je najstarší európsky program, ktorý podporuje medzinárodnú spoluprácu na výskumných činnostiach, ktoré sú financované na národnej úrovni. „COST teda nefinancuje samotný výskum, ale spája výskumné skupiny v rôznych krajinách, ktoré sa venujú špecifickým otázkam, podporuje vytváranie spoluprác, organizovanie a účasť na konferenciách, krátkodobé výmeny vedeckých pracovníkov a publikačnú činnosť. Projekt CellFit, ku ktorému sme sa pripojili, je zameraný na lepšie pochopenie bunkového mikroprostredia v rôznych živých organizmoch, aby sa simulácia v laboratórnych podmienkach vo forme 3D bunkových kultúr, čo najviac priblížila k reálnej situácii. Tradične sa totiž využívajú 2D kultivačné bunkové systémy, ktoré nie sú schopné imitovať fyziologické a biochemické charakteristiky buniek v pôvodnom tkanive.“
Odborníčka ďalej hovorí, že porozumenie týchto zákonitostí je nevyhnutné na vytvorenie fyziologického systému v laboratórnych podmienkach, ktorý čo najlepšie korešponduje so situáciou v živom organizme, ako je napr.: topografia povrchu, architektúra bunkovej masy, priľnavosť k substrátu, mechanická a chemická stimulácia, hustota, medzibunková komunikácia, atď. Pochopenie týchto zákonitostí má umožniť bezpečný prenos poznatkov základného výskumu do klinickej aplikácie, ako je regeneračná medicína, ale aj pri nahradení experimentálnych zvierat.
CellFit projekt bol oficiálne zahájený v apríli 2017 úvodným stretnutím v Bruseli, na ktorom predkladateľka projektu, prof. Tiziana Brevini z Talianska predstavila ciele tejto akcie. Aktuálne 32 krajín z Európy, ale aj mimo nej participuje na CellFit akcii, vrátane zástupcov z akadémie, univerzít a vývojových spoločností. Keďže projekt zastrešuje široké spektrum výskumníkov, vytvorili sa 4 pracovné skupiny podľa ich záujmu a cieľov výskumu:
- 3D bunkové kultúry a biotlač
- Bunková komunikácia a mechanobiologické podnety
- Chemicko-biologické podnety a epigenetická kontrola
- Diseminácia a podnikanie
Ďalšou aktivitou CellFit akcie počas úvodného roku pôsobenia bola prvá výročná konferencia s názvom Technologická platforma pre 3D bunkové kultúry, ktorá sa konala v septembri 2017 v Albena rezorte, Bulharsko. Na konferencii odzneli príspevky venované súčasným technológiám využívaným pri tvorbe tkanivových preparátov v laboratórnych podmienkach. Obe delegátky zo Slovenska (dr. Bábelová a dr. Šramková) sa na konferencii aktívne zúčastnili a ich príspevky odzneli vo forme prednášky a prezentáciou posteru.
„Počas roka 2018 sa plánujeme zúčastňovať školení, kurzov a konferencií, ktoré budú organizované v rámci CellFit projektu, napríklad workshop venovaný 3D biotlači, ktorý sa bude konať pod záštitou Univerzity v Miláne,“ uviedla RNDr. Monika Šramková, PhD.
Odborný garant textu: RNDr. Monika Šramková, PhD. z Biomedicínskeho centra SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Foto: CellFit
Uverejnila: VČ
