Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

V Jadranskom mori sa vplyvom otepľovania rozšíril ohnivý červ

VEDA NA DOSAH

Toxíny nereidky príbrežnej môžu človeku spôsobiť zdravotné komplikácie.

Ohnivý červ. Zdroj: Sandra Agius Darmanin

Nereidka príbrežná bude zrejme ďalším morským živočíchom, na ktorého si dovolenkári budú musieť dať pozor. Zdroj: Sandra Agius Darmanin

Talianske pobrežia, známe svojou krásou a biodiverzitou, čelia novej a znepokojujúcej invázii morského živočícha. Vo vodách, ktoré obmývajú pobrežia Apúlie, Sicílie a Kalábrie, sa začal šíriť druh mnohoštetinavca, čo vyvolalo poplach medzi rybármi a kúpajúcimi sa.

Nereidka príbrežná (Hermodice carunculata), prezývaná ohnivý červ, je známa nápadným sfarbením. Preniká čoraz bližšie k pobrežiu, čo je podľa odborníkov spôsobené stúpajúcou teplotou Jadranského mora. Ohnivé červy sa vyskytli aj v Čiernej hore.

Hermodice carunculata. Zdroj: iStockphoto.com

Tento druh mnohoštetinavca sa pred ostatnými živočíchmi bráni bolestivo pichajúcimi štetinami. Zdroj: iStockphoto.com

Máme sa ich báť?

Tieto živočíchy, pripomínajúce farebné mnohonôžky, dorastajú do dĺžky dvadsať až tridsať centimetrov a sú mimoriadne žravé. Odborníci rybárom odporúčajú, aby sa ich nepokúšali zabiť nožmi, pretože nereidky sa môžu regenerovať. Je lepšie s nimi zaobchádzať opatrne a v prípade chytenia ich hodiť naspäť do mora bez toho, aby ste im ublížili.

Majú pretiahnuté telo rozdelené na segmenty a pokryté štetinami. Sú výrazné sfarbené, od červenej po hnedú, s dúhovými odleskami. Zvyčajne sa nachádzajú na morskom dne v plytkej vode, najmä v skalnatom prostredí, medzi koralmi, v bahne, na naplavenom dreve a v prístavoch. Ohnivé červy sú mäsožravce a živia sa predovšetkým malými morskými organizmami a organickými zvyškami.

Na povrchu majú štetiny, ktoré uvoľňujú toxíny, schopné spôsobiť opuchy, svrbenie a dokonca aj horúčky. „Ich bodnutie môže byť zvlášť bolestivé, najmä na tenších miestach kože, čo spôsobuje intenzívnu a trvalú bolesť,“ vysvetlil Roberto Simonini z Univerzity v Modene a Reggiu Emilia. Simonini študoval toxické látky produkované týmito mnohoštetinavcami.

Človeka tento tvor nenapáda. Ak sa ho dotknete alebo naň stúpite, mali by ste si odstrániť pichliače pomocou pinzety alebo nalepiť lepiacu pásku a pomaly ju strhnúť. Na potlačenie bolesti môžete použiť ocot alebo alkohol.

Vyššie teploty im vyhovujú

Populácia nereidky príbrežnej bola pod kontrolou a až donedávna sa väčšina z nich vyskytovala v Suezskom prieplave. V posledných rokoch sa však ich počet postupne zvyšuje, najmä v talianskych vodách a v Jadranskom mori, najmä pozdĺž stredného a južného pobrežia Chorvátska. Vo väčšom množstve sa naposledy objavili dokonca na plážach čiernohorského letoviska Budva.

„Sú pestro sfarbené, čo ostatným druhom vysiela signál, že je to jedovatý živočích a nemajú sa ich dotýkať. Pre ich výrazné farby a vzhľad ich však ľudia môžu považovať za zaujímavé, a tak sa ich niekedy snažia zdvihnúť a ohmatať. Potom sa zviera bráni a môže človeka zraniť,“ vysvetlila profesorka Maja Krželjová z univerzity v chorvátskom Splite.

Oceánografi upozorňujú, že teplota Jadranu za posledný čas vzrástla o dva stupne, a práve preto mnohoštetinavce osídľujú nové územia. Otepľovanie vôd spôsobuje, že nereidka príbrežná má čoraz viac ideálnych miest na život.

Zdroj: Ilmessagero, TP24, TVMNews

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky