Migračné cesty veľkých šeliem a úmrtnosť zvierat na cestách a železniciach vo vybraných územiach je predmetom záujmu expertov v rámci projektu TRANSGREEN. Aj vďaka nemu poznáme posledné miesta, ktoré treba chrániť, aby sme umožnili zvieratám putovať krajinou. Projekt končí a záverečná publikácia navrhuje spôsob ochrany pre každý dôležitý migračný koridor.
Niektorým migračným koridorom hrozí zastavanie, iné blokujú ploty, alebo ich pretínajú cesty a pri ich prechode zvieratá zomierajú. Medzinárodný projekt TRANSGREEN popisuje migračné koridory vo vybraných chránených územiach v piatich krajinách (SR, ČR, Maďarsko, Rumunsko, Ukrajina). Na Slovensku sledovali ochranári mortalitu živočíchov na cestách a železnici a monitorovali migráciu na severe v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce, v CHKO Strážovské vrchy a v Národnom parku (NP) Malá Fatra. A na juhu v CHKO Cerová Vrchovina, CHKO Vihorlat a v NP Slovenský kras. „Pre prežitie šeliem ako vlk, rys či medveď nie je dôležité chrániť len izolované územia ako napríklad národné parky, ale i migračné koridory – „zvieracie cesty“ medzi týmito územiami. Pri výstavbe na severe Slovenska sa na ich ochranu veľmi nemyslelo. Projekt TRANSGREEN upozorňuje na posledné koridory, ktoré sa tu zachovali. Ich ochrana je zásadná pre udržanie migrácie a zachovanie genetickej obnovy populácií. Na juhu Slovenska je výstavba rýchlostnej cesty v príprave a je dobré, že vieme, na ktoré migračné koridory treba brať ohľad,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko. WWF projekt koordinovala a na Slovensku spolupracovala so Štátnou ochranou prírody SR, Národnou diaľničnou spoločnosťou a urbanistami zo Slovenskej technickej univerzity.
Na severe Slovenska je migrácia zvierat ťažká
„Rozvoj osídlenia vždy prebiehal aj v údolí riek. A ak sa pozrieme na mapu, vidíme, že údolia riek Kysuca a Bystrica sú územia s takmer súvislou zástavbou. Údolím Kysuce od Žiliny až po hranice s Poľskom vedie aj frekventovaná cesta I/11, železnica a stavia sa diaľnica. Tieto bariéry výrazne sťažujú priechodnosť krajiny. Posledné ako-tak priechodné koridory, zostali pri obciach Povina, Oščadnica či Svrčinovec, kde má stáť zelený most pre zvieratá. Zastavaná je i Bystrická dolina v smere na Oravu, kde je kľúčový koridor pri Klubine. V máji tu pravdepodobne zrazilo auto mladú medvedicu, ktorú sme našli v Klubinskej doline. Veľmi by sme uvítali, keby nebola ochrana biokoridorov „boj“, ale samozrejmosť, “ hovorí Peter Drengubiak z CHKO Kysuce.
Dopravná mortalita je až 43 %
Cestami a železnicou je obkolesený i NP Malá Fatra. „Na cestách a železniciach v okolí NP Malá Fatra bolo od roku 1997 doposiaľ zabitých 47 medveďov, v roku 2019 už tri medvede. Význam dopravnej mortality naznačuje fakt, že takýto spôsob usmrtenia predstavuje takmer 43 % zo všetkej známej mortality. Kritickými miestami na ceste I/18 sú oblasti medzi Turanmi a Šútovom, Dubná skala, Domašín. Vlaky zabíjajú medvede najčastejšie v k.ú. Nezbudská Lúčka, v blízkosti Strečna. Okrem medveďov evidujeme 6 zrazených rysov a 2 vlkov,“ hovorí riaditeľ Správy NP Malá Fatra Michal Kalaš. Podľa posledných údajov Slovenskej správy ciest za rok 2015 prejde pod Strečnom takmer 27-tisíc áut za 24 hodín. Také čísla sú pre zvieratá už neprekonateľnou bariérou. Cestou medzi Žilinou a Čadcou prejde za 24 hodín viac ako 14-tisíc áut.
Zdroj: WWF Slovakia
Na juhu Slovenska pribúda zástavba a ploty
Na juhu Slovenska sú bariérami cesty I/16 zo Zvolena cez Rožňavu do Košíc a I/19 z Košíc do Vyšného Nemeckého. Mnohými úsekmi prejde aj deväťtisíc áut za 24 hodín. A plánuje sa tu rýchlostná cesta. Ako ukazujú výsledky projektu TRANSGREEN, bariérami sú i rozširujúca sa zástavba, rozsiahle polia, kde migrujúce zvieratá nenachádzajú úkryty a nový fenomén – ploty okolo pozemkov. V NP Slovenský kras bolo identifikovaných 8 koridorov a priechodnosť viacerých ohrozuje práve oplotenie. „V prípade koridoru pri Krásnohorskom podhradí na nebezpečenstvo zrážky so zvieratami upozorňuje dopravné značenie „Pozor, zver“. Minulý rok bol koridor sčasti oplotený, čo rieši bezpečnosť, ale nerieši migráciu zvierat. Aj počas dňa je pri tejto novej bariéremožné sledovať veľké stáda kopytníkov, ktoré čakajú na možnosť bezpečne prejsť na druhú stranu cesty. Pri biokoridoroch Soroška či Zádiel sú tiež na ceste z bezpečnostných dôvodov zvodidlá, no tie rovnako sťažujú migráciu,“ hovorí Milan Olekšák zo Správy NP Slovenský kras. Csaba Balázs z CHO Cerová vrchovina hovorí, že región má teraz príležitosť naplánovať celý systém migračných koridorov pre zvieratá v primeranej hustote a tak, aby bol naozaj funkčný, „aby populácia zvierat na jednej ani druhej strane nechátrala, pretože ak hovoríme o poklese biodiverzity, tak rast výstavby je významným faktorom a vyhynutie druhu je v najhorších prípadoch nenávratný proces.“
TRANSGREEN: Zelená a sivá infraštruktúra v Karpatoch
Dopravná sieť tvorená z diaľkových cestných komunikácií a železníc, ktorá prepája jednotlivé časti Slovenska a nadväzuje na susediace krajiny sa neustále vyvíja. Veľké infraštruktúrne projekty sa postupne dobudovávajú naprieč celými Karpatami a dotýkajú sa aj cenných území vrátane lokalít európskeho významu. Líniové stavby môžu výrazne poškodiť a fragmentovať mnohé významné chránené územia. Cieľom projektu TRANSGREEN je zabrániť tlakom a potenciálnym hrozbám, ktoré spôsobuje dopravná infraštruktúra a nastaviť environmentálne šetrné plánovanie dopravných koridorov v krajinách projektových partnerov: Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Ukrajina.
Štatistika úmrtnosti
Železničná spoločnosť Slovensko eviduje za uplynulý rok 857 zrážok so zverou. Uvádzajú, že to je o 38 menej ako pred rokom, hoci najazdili o milión vlakokilometrov viac. Pokles pripisujú tomu, že začali používať píšťalky s ultrazvukom. Policajné údaje sú v podhodnotené, evidujú len prípady, keď vznikla väčšia škodová udalosť, je ich 76 v minulom roku, zomreli pri nich dvaja ľudia, deviati utrpeli ťažké zranenie a následky na zdraví si nesie 42 ľudí. Na cestách však zomrie zvierat ďaleko viac – len jedna poisťovňa (Alianz) eviduje na Slovensku v minulom roku 2 864 nehôd so zverou. A ide o zrážky s väčšími zvieratami, pri ktorých vznikla škoda – so šelmami, diviakmi či srnami, prípadne vtákmi či netopiermi. Na cestách však zomrú i tisíce menších zvierat ako žaby či plazy.
Čo sa urobilo na zachovanie migrácie
Národná diaľničná spoločnosť sa snaží nehodám predchádzať tak, že oplotila všetky diaľnice. Pre zachovanie migrácie je však dôležité, aby ploty viedli zvieratá k ekoduktom („zeleným mostom“), podchodom či viaduktom, ktoré pod diaľnicou zachovávajú prírodnú krajinu. Pre zachovanie migrácie je však dôležité, aby ploty viedli zvieratá k ekoduktom („zeleným mostom“), podchodom či viaduktom, ktoré pod diaľnicou zachovávajú prírodnú krajinu. Na Slovensku máme len tri ekodukty (D1: Mengusovce – Lučivná a Mengusovce – Jánovce, D2: Moravský Sv. Ján). Plánovaný je jeden pri Svrčinovci a niekoľko na juhu. (na úseku R7 Bratislava-Holice sa počíta s troma, niekoľko má byť na R2, kde sa počíta i s viaduktmi).
Projekt TRANSGREEN sa zameriaval na dopravné bariéry. Aktuálne spustilo WWF spolu s partnermi pokračujúci projekt ConnectGREEN. Ten cieli na ochranu migračných koridorov už v čase územného plánovania, vyvíja metodiku ako ich lepšie spoznať a včas chrániť pred zastavaním.
Hlavné výstupy projektu
Doprava a ochrana fauny v Karpatech. Příručka k omezování vlivu rozvoje dopravy na přírodu v karpatských zemích
Príručka tvorí ucelený materiál zameraný na minimalizáciu negatívnych dopadov dopravnej infraštruktúry a cestnej premávky na voľne žijúce živočíchy v karpatskom regióne. Poskytuje prehľad informácií o vplyve dopravnej infraštruktúry na prírodu, opisuje nároky rôznych živočíšnych skupín na priechodnosť infraštruktúry, zaoberá sa ochranou ekologickej konektivity v rámci prípravy a plánovania líniovej dopravnej infraštruktúry a jej začlenenia do okolitej krajiny. Pozornosť je venovaná aj priechodom pre faunu a iným technickým riešeniam, ekologickým kompenzáciám a monitoringu vplyvu dopravy na prírodu.
Informácie poskytla Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko
Ilustračné foto: Pixabay/congerdesign
Viac na stránke: WWF Slovakia
Korigovala a uverejnila: Mária Izakovičová
