Charakteristický vzor bodiek sa objavuje pár mesiacov po narodení a počas života sa nemení.
Tučniaky okuliarnaté (Spheniscus demersus). Zdroj: iStockphoto.com
Tučniaky okuliarnaté majú na svojich bielych perách v spodnej časti tela individuálne a jedinečné čierne bodky. Tento charakteristický vzor bodiek sa objavuje vo veku 3 – 5 mesiacov a počas života sa nemení. V novej štúdii publikovanej minulý týždeň v časopise Animal Behaviour výskumníci zistili, že vtáky používajú tieto bodky ako menovky, na základe ktorých identifikujú svojich kamarátov a vedia ich rozpoznať uprostred húfov podobne vyzerajúcich tučniakov.
Spoznávanie svojej skupinky
Mnohí odborníci na správanie zvierat považujú schopnosť rozlišovať jednotlivcov v rámci určitej skupiny za známku pokročilého sociálneho uvedomenia. Niektorí si tiež myslia, že táto schopnosť prispela k rozvoju spolupráce a kooperácie živočíchov. Jednoznačné prvky rozpoznávania členov skupiny boli pozorované v prípade primátov aj rôznych spoločenských zvierat vrátane hmyzu.
Osy z podčeľade Polistinae rozpoznávajú tváre niektorých iných ôs. Viaceré druhy papagájov nielenže rozlišujú svoje potomstvo, ale zdá sa, že si vytvárajú i jedinečné škrípavé zvuky, ktoré sú ekvivalentmi ľudských mien. Mnohé vtáky prirodzene využívajú viac zvukové ako vizuálne podnety, pretože trávia veľa času v hustých porastoch a nevidia sa. Niektoré vtáky, napríklad labute Bewickove (malé), dokážu rozpoznať jednotlivcov zrakom, zatiaľ však nevieme, ako presne toto odlišovanie funguje.
Tučniaky okuliarnaté (Spheniscus demersus) na Boulder’s Beach, Simon’s Town, južná Afrika. Zdroj: iStockphoto.com
Tučniaky poznajú svojich členov
Nové vodidlo k tomu, ako sa môžu vtáky navzájom spoznať, priniesli vedci, ktorí sledovali kolónie tučniakov okuliarnatých (Spheniscus demersus) v zábavnom parku Zoomarine v Talianksu a morskom parku neďaleko Ríma. Jedinečné čierne bodky na hrudi tučniakov využívajú mnohokrát v zoologických záhradách chovatelia, ktorí sa o ne starajú, aby jedince navzájom rozlíšili. Až doteraz si však vedecká komunita myslela, že tučniaky túto indíciu nevyužívajú.
Tím vytvoril v morskom parku experiment. Počas kŕmenia nahnali jedného tučniaka do testovacej arény, na stenách ktorej boli v prvej časti experimentu zavesené dve fotografie odlišných tučniakov v životnej veľkosti – na jednej bol člen kolónie a na druhej neznámy jedinec.
Výskumníci merali, ako dlho sa tučniak vo výbehu pozeral na jednu alebo druhú fotografiu a koľko času strávil v ich blízkosti. Vedci zistili, že tučniaky strávili oveľa viac času (v priemere 23 sekúnd, čiže dvakrát viac času) pozeraním sa na fotografiu svojho známeho ako na fotografiu neznámeho jedinca.
Testovanie tučniaka v aréne. Zdroj: DOI: 10.1016/j.anbehav.2023.10.005
Čierne bodky sú kľúčové
V druhej časti experimentu ukázal tím tučniakom tú istú fotografiu člena kolónie v dvoch verziách – na jednej podobizni boli digitálne odstránené čierne znaky na hrudi. Jedince trávili viac času pozeraním fotografie tučniaka, ktorého poznali a mal pre nich známe bodky na hrudi.
V treťom teste boli vtákom opäť ukázané dve fotografie – jedna známeho a druhá neznámeho tučniaka. Tentoraz boli z oboch obrázkov odstránené poznávacie bodky. Výsledkom bolo, že vtáky nedokázali rozpoznať člena svojej kolónie od druhého jedinca.
„Rozpoznanie jednotlivcov na základe vzhľadu je vlastnosť, o ktorej sme si mysleli, že je veľmi špeciálna a kognitívne náročná,“ hovorí Mark Hauber, porovnávací psychológ na City University of New York Graduate Center, ktorý študuje správanie zvierat. Nová štúdia ukazuje, že tučniaky to dokážu. Tučniaky sú vynikajúcim príkladom spoločenského zvieraťa, ktoré využíva jedinečné podnety na identifikáciu jednotlivcov. V prípade niektorých druhov zohrávajú dokonca hlasové prejavy významnú úlohu pri individuálnom rozpoznávaní.
Zdroj: Science
(JM)
