Podľa zemepisnej polohy si, pravdu povediac, nevieme predstaviť, že by práve medúzy patrili k stálym obyvateľom našej fauny. Asi preto prekvapí zistenie, že v súčasnosti sa tieto malé priesvitné živočíchy vyskytujú v značnom počte vodných tokov a nádrží Slovenska.
Šanca na prežitie spočíva v metamorfózach
Živočíchy, ktoré nesú spoločné vedecké označenie Cnidaria – pŕhlivce, poznáme azda všetci, jednak ako síce krásne, väčšinou priehľadné, vznášajúce sa, ale občas nepríjemne pŕhliace morské živočíchy. Ich príbuznými sú napríklad aj nezmary, ale spriaznené sú napríklad aj s aktíniami, ktoré vedú život pevne spojený s morským dnom, alebo útesom a iným pevným podkladom, a tiež napríklad s koralmi. Štádium medúzy, ktoré je pre nás najznámejšie, je však pritom dané iba ako jedna zo životných premien týchto živočíchov, ktoré im pomáha prežiť a rozmnožovať sa a ich životný cyklus je veľmi komplikovaný. Začína tým, že predovšetkým u nesfarbených priezračných druhov medúz je u samičky možné spozorovať dozrievajúce červené vajíčko. Pokiaľ sa v okolí nachádza samček vypustí do vody spermie, ktoré samička vsaje ústnym otvorom, čím sa vajíčko oplodní. Oplodnené vajíčko sa nazýva planula a samička ho vypustí do vody. Planulu unášajú vodné prúdy, až napokon niekde nájde vhodné miesto na prichytenie sa. Približne po týždni sa z usadeného vajíčka stáva polyp a v tomto vývojovom štádiu môže prečkať i niekoľko mesiacov, či rokov a dokáže sa v ňom rozmnožovať bez pohlavného styku. Polyp sa časom zmení na takzvanú storbilu, ktorá sa začne obvykle deliť na osem častí, zvaných efýry a v priaznivých podmienkach sa z efýr približne o týždeň stávajú malé medúzy. Predpokladá sa, že tento komplikovaný systém rozmnožovania umožňuje prežiť vo variabilných štádiách celej skupine živočíchov, nazývaných polypovce, pričom práve u medúzovcov prevláda štádium medúzy.
Medúzy na Slovensku? Ale samozrejme…
Napriek tomu, že sa nám medúzy obvykle spájajú s morským prostredím, existuje niekoľko druhov sladkovodných medúz, z ktorých jeden – medúzka sladkovodná (Craspedacusta sowerbii) – je dnes bohato zastúpená prakticky už po celom svete v jeho sladkých vodách.
Pritom ešte koncom devätnásteho storočia bol tento druh v Európe úplne neznámy, a ani sa tu podľa všetkého nevyskytoval. Po prvýkrát pozoroval sladkovodné medúzky pán William Sowerby, ktorý bol tajomníkom Kráľovskej botanickej spoločnosti, a to v roku1880 v jazierkach známej londýnskej botanickej záhrady Kew Gardens, kde pestovali obrovské juhoamerické lekná s názvom viktória kráľovská, ktoré my poznáme skôr pod latinským názvom ako Victoria regia alebo Victoria amazonica. Nový druh bol ihneď vedecky popísaný, dostal meno po svojom objaviteľovi, pričom sa predpokladalo, že malé medúzy sa do Veľkej Británie dostali v rôznych vývojových štádiách prichytené na exotické vodné rastliny, ktoré sa sem privážali z celého sveta. Vo voľnej prírode však prvé pozorovania sladkovodných medúzok zaznameli až v roku 1907 – ale prekvapivo nie v Južnej Amerike, ale vo vodách čínskej rieky Jang-c’-ťiang a v prírodných vodách Európy ich po prvýkrát pozorovali v roku 1911 v Nemecku. Neskôr v dvadsiatych a tridsiatych rokoch dokonca v Čechách pozoroval vedec E. Dejdar kolóniu polypov – jedného z vývojových štádií medúz – prichytenú priamo na pilieri holešovického mosta v Prahe [Medúzka sladkovodní: rosolovitýnávštěvník z Číny, Adam Petrusek, Živa 5/2015.]. S najväčšou pravdepodobnosťou boli teda medúzky do Európy a prakticky aj zvyšku sveta zavlečené tak činnosťou človeka pri dovážaní rozličných cudzokrajných vodných rastlinných druhov, ako aj vo svojich rôznych ďalších vývinových štádiách vodným vtáctvom.
Prvý nález tohto exotického živočícha sa na Slovensku datuje zhruba do obdobia pred 50 rokmi. V tom čase žila medúzka v dunajských ramenách, odkiaľ bola pravdepodobne vyplavovaná aj do hlavného toku Dunaja, kde ju po prvýkrát objavili. Keďže ide o pomerne dobre adaptovaný druh, postupne obohatila aj faunu rôznych štrkových jazier pri Bratislave, ba našli ju aj v starých priehradných nádržiach v okolí Banskej Štiavnice. Keďže je to veľmi expanzívny druh, má tendenciu sa šíriť aj na ďalšie teritóriá Slovenska.
Oddelené spoločenstvá
Pýtate sa, ako je možné, že medúzky prežívajú v zemepisných šírkach, v ktorých sú v zime obvykle vodné plochy zamrznuté? Neprežívajú. V podobe medúzy sa objavia koncom leta a pri poklese teploty vody hynú. Chladné, alebo suché obdobia prečkajú práve v ostaných rozličných vývinových štádiách polypa, aby sa z nich na jar v priaznivých podmienkach postupne mohli stať malé medúzky. Pozoruhodné na ich výskyte mimo svojej pôvodnej ázijskej domoviny je skutočnosť, že obvykle všetky medúzky v jednej vodnej nádrži sú buď samce, alebo samičky. Nerozmnožujú sa preto pohlavne, ale práve delením zo spomínaného ďalšieho vývinového štádia polypu. Počas niekoľkých desiatok rokov, sa ale mení zloženie populácií v jednotlivých nádržiach zo samičieho na samčie a naopak, čo nasvedčuje tomu, že s najväčšou pravdepodobnosťou prostredníctvom vodného vtáctva – medúzky neustále putujú vo svojich ranných vývojových štádiách po celej Európe, ba možno aj svete. Pohlavne sa rozmnožujú iba v mieste svojho pôvodného výskytu. U nás nemajú svojich prirodzených nepriateľov, no ani výrazne neohrozujú iné druhy vodných živočíchov, hoci sú dravé a živia sa drobnými larvami, alebo rybím poterom. Pre človeka sú neškodné. Na hladinu vodných tokov vyplávajú obvykle až v noci a my si často cez deň ani neuvedomuje, že plávame v jazere plnom medúzok.
Spracovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: s láskavým dovolením Dr. Petra Weisha, Department für integrative Biologie und Biodiversitätsforschung Institut fürZoologie der Universität für Bodenkultur
Uverejnila: ZVČ