Lužné lesy v okolí Bratislavy. Pôvodný biotop nahradilo spoločenstvo, v ktorom dominujú nepôvodné druhy zavlečené buď zámernou (šľachtené kultivary topoľa kanadského), alebo nezámernou (astra novobelgická, zlatobyľ kanadská, zlatobyľ obrovská) činnosťou človeka. Zdroj: archív respondenta
Na Slovensku máme dnes vo voľnej prírode takmer 4 300 druhov vyšších rastlín. Z toho je viac ako pätina nepôvodných, priamo alebo nepriamo ich sem doniesol človek. Ak s nimi nezačneme bojovať, môžu nám spôsobiť problémy.
Podľa odborníkov dnes o inváznych rastlinách vieme málo. Ich škodlivé následky môžu byť pre prírodu do budúcna, pokiaľ s nimi nezačneme účinnejšie bojovať, zásadné. Príroda si s nimi sama neporadí. Viac prezrádza v rozhovore botanik Pavol Mereďa zo Slovenskej akadémie vied.
Začnem pomerne katastroficky. Faktom je, že sa dodnes z nášho územia nepodarilo odstrániť ani jeden invázny druh, ktorý sa tu objavil. Keby ste mali vybrať tie najnebezpečnejšie invázne rastliny na našom území, ktoré by to boli? Prečo?
Určite by som dal na prvé miesto 3 druhy rodu krídlatka. Sú to trváce druhy, ktoré sa rýchlo šíria a dokážu rásť na rôznorodých biotopoch. Konkurenčne sú také silné, že na Slovensku neexistuje pôvodný druh, ktorý by ich dokázal z obsadeného stanovišťa vytlačiť. Majú obrovskú produkciu semien a dokážu sa šíriť aj vegetatívne úlomkami podzemkov a stonky. Výlučkami a opadaným lístím menia chemické zloženie pôdy a vody. Rastú v takých hustých porastoch, že nedávajú priestor žiadnej inej rastline. Navyše produkujú množstvo nektáru a kvetov, tým okolitým pôvodným rastlinám odoberajú opeľovačov. A aby toho nebolo dosť, ešte aj takpovediac klamú telom, sú krásne a vedia si získať našu priazeň. Mali by sme preto vedieť o týchto rastlinách čo najviac.
Vľavo: Jedny z najnebezpečnejších inváznych rastlín v Európe sú zástupcovia rodu krídlatka. Ich husté porasty vytláčajú z obsadeného stanoviska všetko živé a ich opadané listy negatívne chemicky ovplyvňuje nielen pôdu, ale aj vodné toky, v blízkosti ktorých sa často vyskytujú. Na snímke porast krídlatky českej (kríženca krídlatky japonskej a sachalinskej) v Ľubochnianskej doline vo Veľkej Fatre. Vpravo: botanik Pavol Mereď, autor fotografií
Zákon o inváznych druhoch je ale podľa mnohých odborníkov jedným z najignorovanejších v celej našej legislatíve. Ktoré prísnejšie pravidlá by sme podľa vás mali prijať?
V prvom rade treba zabezpečiť financovanie a personálne kapacity v takom rozsahu, aby sa zabezpečila účinná realizácia už existujúceho zákona týkajúceho sa inváznych organizmov. Od roku 2003 platí na Slovensku legislatívna úprava, podľa ktorej majú vlastníci, správcovia alebo užívatelia pozemkov, ako aj osoby, ktoré spôsobili uvoľnenie inváznych druhov povinnosť odstraňovať zo svojho pozemku invázne druhy a o pozemok sa starať tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu. V opačnom prípade hrozí za úmyselné porušenie tohto zákazu pokuta do výšky 5 000 €, pre podnikateľov alebo právnické osoby do výšky 75 000 €. Ročne sa u nás odstraňujú invázne rastliny rádovo v desiatkach lokalít. Keď sa však prejdete po Slovensku, uvidíte desaťtisíce lokalít inváznych druhov, s ktorými sa na pozemkoch nič nerobí. Ďalším potrebným opatrením by malo byť vyhotovenie aktualizovaných zoznamov inváznych rastlín, ktoré by odzrkadľovali existujúce vedecké poznatky, zavedenie regulácie predaja a pestovania nepôvodných rastlín, ktoré vykazujú buď na Slovensku, alebo v Únii potenciál invázneho šírenia. Malo by sa tiež zabezpečiť dlhodobé financovanie odborného výskumu nepôvodných rastlín.
Čo konkrétne môžu bežní občania robiť, aby zabránili šíreniu invazívnych rastlín? Ako ich môžu ničiť?
V prvom rade ich treba prestať pestovať a tolerovať ich výskyt na svojich alebo cudzích pozemkoch. Máme dostatok našich rastlín, ktoré by na ich miestach dokázali rásť a prospievali by tak k zachovaniu zložiek našej pôvodnej prírody. Problémom väčšiny našich rastlín však je, že nie sú konkurenčne také silné ako vybraných pár desiatok cudzokrajných inváznych rastlín, ktoré sem zaniesol človek. Naše rastliny si teda spravidla samé s inváznymi nevedia poradiť a potrebujú tak našu pomoc. Ak máme podozrenie na výskyt inváznych rastlín, treba o nich upovedomiť Slovenskú inšpekciu životného prostredia alebo okresné úrady, alebo štátnu ochranu prírody. Alebo ch výskyt môžeme zaznamenať mobilnou aplikáciou Visitor, odkiaľ sa dáta dostanú k potrebným osobám. Pre verejnosť je na Botanickom ústave SAV k dispozícii taktiež floristická poradňa, kde odborníci pomôžu s určením rastliny.
Viaceré z inváznych rastlín majú okrem škodlivého vplyvu na životné prostredie aj priame negatívne vplyvy na zdravie človeka. Jednou z nich je ambrózia palinolistá, ktorá patrí k našim najagresívnejším alergénnym rastlinám. Na snímke odstraňovanie porastu tohto druhu vo Východoslovenskej nížine. Zdroj: archív Pavla Mereďu
Môžeme invázne rastliny sami odstraňovať?
Áno, ale iba na našom pozemku. Najúčinnejším spôsobom odstraňovania je pravidelné kosenie a ručné vytrhávanie aj s koreňmi. Tieto zásahy treba robiť pred dozretím semien.
Ako sme na tom s množstvom inváznych rastlín v porovnaní napríklad s našimi susedmi?
Našťastie, v tomto smere sme na tom zatiaľ relatívne dobre. Z historického hľadiska je naša krajina relatívne málo industrializovaná, má menšiu hustotu obyvateľstva a má pomerne veľkú hornatosť aj lesnatosť. Zatiaľ čo naše nížiny a kotliny sú na tom miestami až katastrofálne, horské oblasti sú inváziami ešte stále zasiahnuté pomerne málo. Napríklad nad hranicou 1300 m n. m. u nás ešte populácie inváznych rastlín zaznamenané neboli alebo tu boli invázne rastliny nájdené len v ojedinelých exemplároch.
Nížiny a kotliny by teda potrebovali iný prístup obhospodarovania krajiny.
Áno, a uvediem príklad. Keď robíme výskum v Rakúsku, máme problém nájsť nejakú populáciu inváznej krídlatky, lebo takmer každá časť krajiny je obhospodarovaná. Trávnaté porasty sú pravidelne kosené či spásané a aj čiernych skládok odpadu, vrátane toho zo záhrad, je tam minimum. Naopak, na Slovensku stačí prísť takmer do ktorejkoľvek obce či ktoréhokoľvek mesta a buď v intravilánoch, alebo na ich okrajoch je množstvo neudržiavaných pozemkov s výskytom tejto rastliny.
Monika Hucáková
Fotografie: archív Pavla Mereďu