Cieľom práce Štruktúra a kľúčové environmentálne faktory tvarujúce chironomid (Diptera: Chironomidae) sústavy rybníkov Slovenska (Structure and key environmental factors shaping chironomid (Diptera: Chironomidae) assemblages of ponds of Slovakia) je priniesť nové poznatky o štruktúre a diverzite spoločenstva pakomárov v malých nádržiach. K tomu patrí aj determinácia druhov či vplyv environmentálnych premenných na štruktúru tohto spoločenstva, konštatovala dvojica autorov Veronika Štillová a Ladislav Hamerlík, Katedra biológie a ekológie Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica.
Pod pojmom malé vodné nádrže (anglicky ponds) si podľa autorov môžeme predstaviť vodné telesá rôznych rozmerov, ktoré môžu, ale nemusia zarastať vegetáciou. „Vzhľadom k tomu, že im chýba profundálna zóna, čo znamená, že slnečné lúče siahajú až na dno, je výskyt vodného rastlinstva pomerne častý. Vymedzenie veľkosti malých vodných nádrží uvádza literatúra rôzne. Pohybuje sa však v rozmedzí od 1m2 do 5 ha. Vďaka svojej jedinečnosti, izolovanosti a heterogenite predstavujú malé vodné nádrže veľmi špecifický biotop. Majú svoje špecifiká ako napríklad kolísanie teploty, veľké množstvo svetla v pomere k objemu, kolísanie koncentrácie minerálnych látok a podobne.“
Táto práca by mala doplniť poznatky o druhovej rozmanitosti a štruktúre čeľade pakomárovitých v malých vodných nádržiach a tiež zistiť vzťah medzi diverzitou a hlavými environmentálnymi premennými. Autori sa preto zameriavajú na tieto ciele: Určenie taxonomického zloženia čeľade Chironomidae vo vybraných malých vodných nádržiach na základe lariev a exúvií a charakterizovať typické spoločenstvo pre tento biotop, ale aj zistiť ako sa diverzita mení pozdĺž hlavných environmentálnych gradientov a ktoré faktory určujú štruktúru spoločenstva.
V práci od dvojice autorov Veronika Štillová a Ladislav Hamerlík boli študované vzorky exúvií kukiel pakomárov zo 41 malých vodných nádrží (pondov) po celom Slovensku. „Odberové lokality boli súčasťou projektu BIOPOND a boli vybraté na základe ekologických a geografických podmienok jednotlivých pondov. Nadmorská výška lokalít sa pohybuje v rozmedzí 98 – 983 m n. m., čo predstavuje relatívne širokú škálu. Povodie väčšiny pondov tvorili lesy, kroviny a lúky, v menšom zastúpení aj orné pôdy. Rozlohou sa jednotlivé pondy značne líšia a ich rozmedzie je medzi 17 m2 až po 1,7 ha.“
Vzorky boli odoberané v letných mesiacoch od 01. 07. 2012 – 29. 08. 2013. „Vzhľadom k tomu, že v letných mesiacoch sa liahne najviac druhov, je možné zachytiť reálnu druhovú skladbu spoločenstva malých vodných nádrží. Zaručila sa tak reprezentatívnosť a rozmanitosť druhového zloženia.“
Ako autori konštatovali v závere, ich práca prináša výskum čeľade Chironomidae vybraných malých vodných nádrží situovaných na území Slovenska. Skúmali druhová bohatosť 41 pondov, z ktorých bolo určených 1 772 jedincov lariev a exúvií kukiel, ktoré boli determinované do 107 druhov / taxónov patriacich do troch podčeľadí, a to Tanypodinae (18 taxónov), Orthocladiinae (32 taxónov) a Chironominae (57 taxónov). „Druhové bohatstvo jednotlivých malých vodných nádrží bolo ďalej korelované s vybranými environmentálnymi premennými prostredia. Analyzovali sme vzťah diverzity k nadmorskej výške, priemernej ročnej teplote, rozlohe a hĺbke pondov. Prvá korelácia nám ukázala mierny nárast diverzity so stúpajúcou nadmorskou výškou, čo zdôvodňujeme vplyvom eutrofizácie v nižšie položených lokalitách a relatívne malým výškovým gradientom vybraných pondov.“
Tento vzťah podľa autorov dopĺňa aj korelácia druhovej rozmanitosti a priemernej ročnej teploty. „Predpokladáme, že pri doložení lokalít s vyššou nadmorskou výškou a nižšou teplotou by diverzita postupne klesala. Rozloha skúmaných pondov v našich výsledkoch nemala na diverzitu žiadny vplyv. Vysvetľujeme to dvomi možnosťami. Prvou možnosťou je potvrdenie štúdií, ktoré hovoria, že pod určitou hranicou veľkosť biotopu nemá vplyv na druhové bohatstvo. Druhou možnosťou je, že jednorazový odber vzoriek nie je dostačujúci na zachytenie skutočného druhového bohatstva. Vo vzťahu hĺbky pondov k diverzite sme našli pozitívny vzťah a signifikantnú koreláciu. Koeficient determinácie bol nízky, to znamená, že hĺbka vysvetľuje malé percento variability zmien diverzity.“
Hĺbka podľa autorov práce koreluje s ďalšími environmentálnymi faktormi, ako napríklad dostupnosť potravy, prítomnosť rastlinstva či typ sedimentov, ktoré druhové bohatstvo môžu priamo ovplyvňovať. Ďalším faktorom je vraj špecializácia druhov na rôzne podmienky, vyskytujúce sa v rôznych oblastiach malej vodnej nádrže. „Výsledky predkladanej bakalárskej práce, korelácie diverzity nadmorskej výšky, priemernej ročnej teploty, rozlohy a hĺbky pondov sa zhodujú s viacerými hydrobiologickými štúdiami zaoberajúcimi sa malými vodnými nádržami. Pre zlepšenie a rozšírenie výsledkov by sme navrhovali uskutočniť viacnásobný zber vzoriek, pre zachytenie čo najväčšieho množstva druhov,“ uviedli Veronika Štillová a Ladislav Hamerlík.
Príspevok vyšiel v rámci zborníka Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. (zborník)
Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Pre mnohých študentov je to možno prvá, avšak veľmi dôležitá osobná skúsenosť s vedeckým životom.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018 (september 2018)
autori príspevku: Veronika Štillová a Ladislav Hamerlík
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /kordi_vahle/
Uverejnila: VČ