Podľa evolučného biológa sa mohutným živočíchom vyvinul v početných kópiách, aby ochránil ich spermie.
Samce slonov majú semenníky umiestnené vnútri tela, takže sa im potenciálne môžu prehriať. Zdroj: iStockphoto.com
Slonom sa v tele rozbujnie rakovina len výnimočne. Majú totiž až 20-krát viac kópií génu, ktorý kóduje proteín p53, teda poskytuje telu recept na výrobu danej bielkoviny. Ľudia v porovnaní s nimi majú k dispozícii len jednu kópiu.
Ako p53 pracuje?
Proteín p53 skúma genetický materiál množiacich sa buniek a zabíja poškodené bunky, ktoré by sa potenciálne mohli zmeniť na rakovinové. Keďže slony majú až 20-krát viac kópií génu kódujúceho bielkovinu p53, bunky množiace sa v ich telách zrejme podliehajú v porovnaní s ľudskými až 20-násobnej kontrole, čo výrazne znižuje riziko prežitia tých poškodených.
Petov paradox
Všetko sa to začalo takzvaným Petovým paradoxom. Už v roku 1970 epidemiológ Richard Peto opísal záhadný fenomén: napriek tomu, že veľké zvieratá majú oveľa viac buniek, ktoré by sa potenciálne mohli zmeniť na rakovinové, nenesú vyššie riziko vzniku rakoviny ako menšie zvieratá či ľudia. Peto sa vyjadril, že vývin rakoviny v tele slona je štatisticky omnoho menej pravdepodobný než v tele človeka, a to aj napriek tomu, že slony sú mnohonásobne väčšie.
Prečo sa špeciálny gén slonom vyvinul?
Podľa evolučného biológa Fritza Vollratha z Oxfordskej univerzity sa spomínaný gén slonom vytvoril zrejme preto, aby ochránil ich semenníky a v nich uložené spermie pred horúčavami, ktorým slony často bývajú vystavené.
Mnoho samcov rôznych druhov živočíchov (a napokon aj muži) má semenníky čiastočne oddelené od tela, aby sa im v teple ľahšie ochladzovali. Podľa odborníkov je to dôležité na vytvorenie dostatočného počtu zdravých spermií. Vo vyšších teplotách sú totiž zvieratá i ľudia vystavení vyššiemu riziku ich poškodenia.
Lenže samce slonov majú semenníky umiestnené vnútri tela. Keďže sa niekoľkotonové tmavosivé zvieratá bežne pohybujú v lokalitách, kde doslova pečie slnko, mohli by sa im semenníky potenciálne prehriať, v dôsledku čoho by mohli mať problém s tvorbou životaschopných spermií. Ak by však mali k dispozícii viac proteínov na úpravu poškodených buniek, mohlo by to ich spermie efektívne ochrániť.
I keď o Vollrathovej teórii existujú pochybnosti, pravdepodobnosť, že by sa slonom vyvinulo viac kópií génu produkujúceho bielkovinu p53 len preto, lebo ide o veľké zvieratá, potenciálne náchylnejšie na rakovinu, je skutočne vratká. Iné veľké zvieratá totiž viac kópií predmetného génu nemajú.
Napríklad veľryby disponujú rovnako ako ľudia len jednou kópiou. Na slony sa však podobajú tým, že majú semenníky takisto ukryté vnútri tela. Na rozdiel od slonov majú k dispozícii vnútorný systém na ich ochladzovanie a zároveň sa im telo vo vode aj tak príliš nezahrieva.
Zdroj: LiveScience
(af)
