Sledovať život včiel v meste je hlavnou myšlienkou projektu, ktorý zastrešujú zamestnanci Centra informačných a komunikačných technológií (CIKT) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Ing. Ľuboš Határ a Ing. Marek Urban vytvorili malé elektronické zariadenie – „informačný úľ“ a internetovú stránku na monitorovanie života včiel. Monitorovanie spustili 21. júla 2017, relevantné dáta získavajú od začiatku augusta.
Ako vysvetlila PhDr. Renáta Chosraviová, tlačová hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, na skúšobný úľ Ľ. Határ a M. Urban umiestnili kvôli testovaniu päť senzorov. Merali celkovú hmotnosť úľa, vďaka čomu sa dá zistiť aj váha medných zásob, ďalej vlhkosť a teplotu vo vnútri úľa, ako aj vonkajšieho prostredia. Pri zvyšovaní hmotnosti sa tak mohli tešiť zo znášky a naopak, pri poklese zase skontrolovať, či je zásob dostatok a či nie je treba začať s prikrmovaním. „Sledovanie vlhkosti v úli a jej porovnanie s vonkajšou vlhkosťou dokáže určiť, či sú včely v úli v poriadku,“ uviedla PhDr. Renáta Chosraviová.
Zariadenie tvorcovia projektu lokalizovali v centre mesta na pôde univerzity. Včelie obydlie cez wi-fi napojili na univerzitnú sieť. V budúcnosti plánujú umiestniť zariadenie aj mimo mesta a získané údaje z rôznych prostredí porovnávať. Podľa M. Urbana môžu byť údaje z oboch takýchto úľov zásadne odlišné. „Na vidieku je väčšinou monokultúra – kvitne tam repka alebo agáty a kvitnutie trvá krátko. V mestskom prostredí kvitne niečo neustále.“
Zamestnanci CIKT tiež uvažujú s on-line monitoringom úľa prostredníctvom mikrokamery či webovej kamery. Autori myšlienky dúfajú, že informačný úľ a internetová stránka pomôže informovať včelárov, v akom stave sa nachádza včelstvo v mestských podmienkach.
Elektronický monitoring môže podľa nich uľahčiť prácu včelárom, keďže informácie zo senzorov sú okamžité a umožňujú včas odhaliť skutočnosti, ktoré by si včelár pri manuálnej kontrole s dlhším časovým odstupom nemusel všimnúť. „Elektronický monitoring by mohol byť zaujímavý pre veľkovčelárov, ktorí majú úle na viacerých stanoviskách v rôznej geografickej polohe alebo mladých začínajúcich včelárov, pretože by nemuseli chodiť úle osobne kontrolovať. Možné je vytvoriť aj energeticky nezávislé zariadenie. Veľa vecí sa už v súčasnosti dá automatizovať, technológie sú dostupné a nie sú tak finančne náročné ako kedysi,“ hovorí Ľ. Határ.
Zamestnanci CIKT chcú v budúcnosti zaslať vzorky medu, peľu, vosku a propolisu na analýzu a zistiť tak, ako na včely vplýva mestské prostredie.
„V budúcnosti by sme mohli zisťovať aj ďalšie hodnoty a skutočnosti. Napríklad, aké rastliny kvitnú v meste, aký peľ prevláda v meste, čo je najsilnejším alergénom a pod. Možno vytvoriť mapu, aké rastliny kvitnú v ktorom období a podľa toho prispôsobiť aj celkovú výsadbu stromov a kvetov v meste, aby bola priateľská k ľuďom i včelám,“ hovoria autori informačného úľa.
Informácie poskytla: PhDr. Renáta Chosraviová, tlačová hovorkyňa a vedúca redaktorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
Ilustračné foto: Pixabay.com
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ