Tvorcov príbehu aj videohry inšpiroval druh húb so schopnosťou ovládať svojho hostiteľa.
Mravec usmrtený hubou Cordyceps. Zdroj: iStockphoto.com
The Last of Us je novým veľkým seriálom vysielaným na HBO. Tvorcovia jeho príbeh prebrali z populárnej postapokalyptickej hry s rovnomerným názvom.
Diváci môžu hneď na začiatku prvej epizódy sledovať scénu, počas ktorej skupina vedcov diskutuje v televíznej relácii. Hlavnou témou rozhovoru sú potenciálne hrozby vzniku ďalšej pandémie.
Nehovoria však o baktériách alebo vírusoch. Divákov varujú pred parazitickou hubou z čeľade Ophiocordycipitaceae (v slovenčine ju poznáme pod názvom žezlovka, pozn. redakcie).
Upozorňujú, že huba môže ovládnuť myseľ svojho hostiteľa a premeniť ho na krvilačné monštrum, ktorého jediným cieľom je ovládnuť svet.
Ich najhoršie predikcie sa naplnia ešte pred koncom prvej epizódy.
Zombie huby v dokumentárnom seriáli
Nezameniteľný hlas britského prírodovedca a moderátora Davida Attenborougha opisuje1 divákom tento druh húb v jednej časti dokumentárneho seriálu Planéta Zem. Kým kamera zaostruje na zvláštne pohybujúceho sa mravca, David vysvetľuje, že až 80 percent všetkých druhov hmyzu žije v džungliach.
Teplé a vlhké prostredie sa zdá byť prospešné aj pre spomínané zombie huby vylučujúce toxické spóry. Tie krátko po infikovaní svojho hostiteľa, zmenia jeho chemické zloženie mozgu. Nerovnováha v nervovej sústave následne naruší pohyb i správanie inak vysokoorganizovaného člena mravčieho spoločenstva.
Jedným z najčastejších príznakov infekcie je pokus mravca vyliezť na čo najvyššie miesto. Hube by tak zaručil väčšiu plochu na rozptýlenie toxických spór, ktoré by dokázali zlikvidovať celú kolóniu.
Ako zabrániť epidémii
Nákaza je taká častá, že zvyšok kolónie už vie, ako postupovať, keď má jeden z nich prvé príznaky. Postup zachytila aj kamera stanice BBC. Infikovaného jedinca odnesie mravec robotník ďaleko od mraveniska. Tam z neho za necelé tri týždne vyrastie nová huba.
Mravce však nie sú jediným druhom v ohrození. Huby napádajú aj osy alebo muchy. Okrem hmyzu môžu infikovať tiež článkonožce, konkrétne pavúky. Každý zo spomínaných bezstavovcov môže byť infikovaný len jedným špecifickým typom zombie huby.
V džungli ide o istý typ samoregulácie. Ak má každý druh svojho prirodzeného nepriateľa, nemôže dôjsť k nekontrolovateľnému nárastu populácie žiadneho z nich.
Hrozí tento typ nákazy aj ľuďom?
Robert Hart v článku pre Forbes2 položil viacerým odborníkom na parazitické huby podobnú otázku. Všetci sa zhodli na tom, že je to prakticky nemožné. Na podporu svojho záveru uviedli niekoľko zaujímavých argumentov. Napríklad treba zohľadniť biologickú rôznorodosť medzi človekom a hmyzom.
Ľudia majú iný typ fyziológie, nervového tkaniva a taktiež inú telesnú teplotu. Parazitické huby sa vyvíjali spolu so svojimi hostiteľmi 130 miliónov rokov. Na taký veľký skok, aký by sa vyžadoval medzi hmyzím druhom a cicavcom, by potrebovali aspoň miliardu.
Ak by došlo i k malej infekcii, huby by v jej procese stratili akúkoľvek schopnosť manipulácie ľudskej mysle. Kým mravce a iný typ hmyzu komunikuje s okolím vylučovaním rôznych chemických látok, človek svoje správanie prispôsobuje iným vonkajším vplyvom.
Pravdepodobnosť nákazy týmto druhom huby je preto minimálna. Naopak, žezlovky sa už stáročia využívajú v čínskej medicíne na liečbu ochorení obličiek. Dostupné sú tiež v Európe v podobe výživových doplnkov.
A čo klimatická zmena?
V seriálovej adaptácii fiktívny epidemiológ naznačuje, že situácia vznikla v dôsledku klimatickej zmeny. Teplejšie počasie vraj môže spôsobiť adaptáciu húb na vyššiu telesnú teplotu potenciálneho hostiteľa. Hrozí ľuďom niečo podobné aj v reálnom svete?
Žiaľ, áno. Mykológovia sa však namiesto žezloviek obávajú iného druhu huby3 s názvom Candida auris. Ide o kvasinkový typ huby, ktorá napáda pacientov s nízkou imunitou.
Naše orgány doteraz pred podobným typom infekcie chránila vysoká vnútorná teplota4. Napriek tomu, že sa nám pri každom nádychu do tela dostane niečo medzi 100 a 700 000 spór, bez potrebnej adaptácie nemajú šancu prežiť.
Hubové a kvasinkové infekcie sa z tohto dôvodu v bežnej populácii vyskytovali len ako kožné ochorenia, ktorých liečba je pomerne jednoduchá.
Huby sa však pod vplyvom globálneho otepľovania musia adaptovať aj na prežitie vo vyšších teplotách.
Čo sa stane, ak prekonajú teplotnú bariéru
Hubové infekcie už teraz trápia populácie žijúce v teplejších geografických regiónoch. Napríklad infekcia hubou Cryptococcus, ktorá je smrteľná pre ľudí trpiacich ochorením AIDS, je o 20 percent vyššia5 v afrických populáciách ako v krajinách s nižšími teplotami.
V prípade huby candida auris6 vedci upozorňujú na fakt, že je v súčasnosti rozšírená po celom svete bez ohľadu na teplotné podmienky. Tím odborníkov preto už teraz vypracováva zoznam rôznych druhov húb, ktoré by mohli prejsť i na človeka.
Alarmujúci je tiež stav dostupných liekov na tento typ infekcie. Keďže doteraz boli ochorenia spôsobené hubami veľmi zriedkavé, inštitúcie na ne nevynakladali skoro žiadne prostriedky.
Niektorí vedci dokonca označujú liečbu hubových ochorení za úplne zanedbanú. V roku 2020 na to upozornili7 aj odborníkov na verejné zdravie.
Verejnosti tak zostáva už len dúfať, že na rozdiel od seriálu si odborníkov niekto z kompetentných ľudí vypočuje včas.
Zdroje: 1. YouTube; 2. Forbes; 3. DOI: 10.1371/journal.ppat.100892; 4. DOI: 10.1086/644642; 5. DOI: https://doi.org/10.1128/mBio.00061-10; 6. DOI: 10.1172/JCI135003; 7. DOI: 10.1371/journal.pntd.0007964
