Prudké ochladenie, ktoré sprevádza toto obdobie, by pre množstvo hmyzožravých druhov vtákov mohlo znamenať masové úhyny.
Sýkorka čiapočkatá. Zdroj: iStockphoto.com
Mimoriadne teplé počasie a skorý nástup jari je hmatateľný na každom kroku. Jarné obdobie sa spája s návratom operencov na hniezdiská. Ako skoré oteplenie vplýva na vtáctvo a dynamiku celej vtáčej migrácie?
Naši ornitológovia sledujú situáciu
Rozkvitnuté stromy, niekoľko centimetrov vysoké porasty ozimín či spev vtákov nepatrí k typickému obrazu prvej polovice marca. Nielen poľnohospodári či ovocinári s napätím očakávajú, ako sa situácia s počasím bude vyvíjať. Z dôvodu netypicky skorého času príletu mnohých druhov vtáctva sledujú dianie a riziká s ním spojené aj ornitológovia.
Viaceré druhy vtáctva sa vrátili na naše územie zo zimovísk skôr ako zvyčajne, čo súvisí s miernou zimou. „Druhy, ktoré migrujú na krátku vzdialenosť, prileteli na svoje hniezdiská takpovediac s časovým náskokom dva týždne, aj viac. Kým v predošlých rokoch prilietali prvé jedince niektorých druhov, ako sú červienky, vrchárky modré či drozdy plavé, v prvej marcovej dekáde, tento rok už beží regulárna a početná migrácia týchto vtákov. Niektoré sovy začali skôr so znáškou a zahrievaním vajec, drozdy čierne si stavajú hniezda a na niekoľkých lokalitách sa už objavili bociany biele,“ informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Červienka obyčajná. Zdroj: Karol Šotnár, Štátna ochrana dravcov na Slovensku
Prikrmujte
Skorá migrácia nesie so sebou riziká. Je možné, že zima ešte nepovedala posledné slovo. Prudké ochladenie by pre množstvo hmyzožravých druhov vtákov, ktoré sú už na našom území, mohlo znamenať masové úhyny.
„V tomto období majú vtáky spravidla tukové zásoby na minime. Potravy je totiž výrazne menej než v čase jesennej migrácie, keď okrem hmyzu majú operence k dispozícii pestrú paletu rôznych plodov a semien. Preto je práve teraz vhodné spevavcom pomôcť poskytnutím krmiva v podobe slnečnice či repky. Krátkodobo sa dokážu aj hmyzožravé vtáky preladiť na iný druh potravy, ako sú napríklad jablká či múčne červy, ktoré im ponúkneme,“ informuje Slobodník.
Problém s hniezdením a potravou
Ohrozené je aj hniezdenie niektorých druhov. Napríklad mucháriky, ktoré majú začiatok migrácie geneticky podmienený, opustia zimoviská v Afrike v štandardnom čase. Keď však prídu na svoje hniezdiská, môže sa stať, že nebudú mať kde hniezdiť. Vhodné dutiny či búdky už môžu byť z väčšej časti obsadené druhmi, ktoré skorší začiatok procesu hniezdenia prispôsobili skorému nástupu jari. Tento jav pozorujeme už niekoľko rokov. Dochádza k častým súbojom o už obsadenú dutinu, čo nezriedka končí úhynom niektorého jedinca z bojujúcej dvojice druhov.
Ďalšou témou je potrava. Napríklad sýkorky či brhlíky, ktoré buď nemigrujú, alebo migrujú iba na kratšie vzdialenosti, začínajú s hniezdením s ohľadom na vývoj hmyzu, ktorým kŕmia svoje mláďatá, potravu tvoria najmä húsenice. V čase príletu muchárikov však hmyz už môže byť v pokročilom štádiu vývinu (lietajúci), čo je pre mláďatá menej hodnotná potrava.
Nemenej zaujímavým fenoménom je dlhší čas vhodný na hniezdenie, čo niektoré druhy využívajú na hniezdenie viac ako jeden raz v rámci roka.
„Dlhšie obdobie bez snehovej pokrývky využívajú najmä dravé vtáky či sovy. Vhodné klimatické podmienky v kombinácii s dostatkom potravy spôsobujú, že sokol myšiar, ktorý spravidla hniezdi raz do roka, môže v potravne a klimaticky vhodnom roku zahniezdiť dvakrát. Občas sa k nemu pridáva aj myšiarka ušatá. Druhé znášky majú pri týchto druhoch spravidla menej mláďat, no i týmto spôsobom vedia pomôcť so znížením strát úrody pre farmárov, niektoré štúdie hovoria až o tretine, čo už sú aj pre poľnohospodárov zaujímavé čísla,“ dodáva na záver Slobodník.
Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku
(JM)
