Veronika Bugárová z Ústavu molekulárnej biológie SAV na podujatí Science Slam SAV prezentovala mimoriadne sladkú tému. Hovorila o mede a modernej medicíne. Jej medové reči publikum priam hltalo.
Počas druhého ročníka minifestivalu vedy Science Slam, ktorý organizuje Slovenská akadémia vied (SAV), vystúpilo šesť vedcov a vedkýň. V niekoľko minútových „slamoch“ (z anglického slam poetry, štýl sugestívneho alebo zábavného básnického či dramatického prednesu – pozn. red.) sa snažili publiku zábavnou formou priblížiť svoju prácu, štúdium a výskum. Veronika Bugárová pri tejto príležitosti zábavným spôsobom predstavila tému využitia medu v medicíne.
Med na rany nielen na duši
Hmyz dnes podľa odborníkov vymiera osemkrát rýchlejšie ako cicavce, vtáky či plazy. Tento trend, žiaľ, výrazne zasahuje aj včely medonosné. Pre nás to neznamená len chýbajúcu sladkosť, ale aj prírodný „liek”. „Predstavte si takú dobre nechutnú, zapáchajúcu, hnisajúcu, chronickú ranu. Nechutné, však? Bežný človek by si myslel, že na takéto niečo dnes v 21. storočí už máme riešenia. Myslel by si, že existuje veľmi veľa liečiv a náplastí. Pravda je taká, že trh je týchto liečiv presýtený, sú od výmyslu sveta, napríklad krytie na báze strieborných iónov, vákuové terapie, dokonca aj drahé génové terapie. Predstavte si ale babičku niekde v regióne, ktorá celý život trpí chronickými vredmi predkolenia a nemôže si takúto liečbu dovoliť. Siaha preto po alternatívnej voľbe. Po mede,“ povedala Veronika Bugárová.
Veronika Bugárová z Ústavu molekulárnej biológie SAV na podujatí Science Slam SAV hovorila o mede. Autorka: Xenia Daniela Poslon
Tento výnimočný produkt je podľa mladej vedkyne na scéne už 8 tisíc rokov. Existujú záznamy o tom, ako ho Babylončania či Gréci používali na hojenie rán. Štatistiky hovoria, že napríklad v roku 2018 bola vyčíslená liečba chronických rán celosvetovo na 96 miliárd dolárov. Med existuje ako alternatíva už dlhé tisícročia a práve vďaka svojim unikátnym vlastnostiam sa stal predmetom mnohých výskumných skupín po celom svete.
200 účinných látok
„V súčasnosti existuje tzv. medicínsky manukový med, ktorý pochádza z Nového Zélandu. Účinkuje na báze metylglyoxálu, je veľmi drahý a považuje sa za najlepší med na svete. Sú rôzne klinické štúdie, vedecké publikácie, ktoré hovoria o tom, ako sa používa na vredy predkolenia, na popáleniny, dokonca už aj v oftalmológii. Málokto však vie, že slovenský med patrí medzi najlepšie medy na svete. A to nielen kvôli tomu, že v septembri 2019 vyhral 20 medailí na medzinárodnom kongrese v Kanade, ale aj vďaka svojim biologickým účinkom, ktoré testujeme v našom laboratóriu,“ povedala molekulárna biologička.
Vedkyňa hovorila o medovicovom mede. Je unikátny najmä tým, že prechádza cez dva živé organizmy – cez vošku a cez včelu. Tento med účinkuje na báze peroxidu vodíka. Má veľmi tmavú až čiernu farbu, pretože obsahuje veľké množstvo polyfenolov a minerálov, ktoré znásobujú jeho antibakteriálne účinky.
„500 gramov medovicového medu stojí asi 6 eur, 500 gramov manukového medu stojí 132 eur. Dovolím si tvrdiť, že náš medovicový med je účinkami dokonca lepší ako manukový med. Je ale veľa ľudí, ktorí mávnu rukou nad používaním medu v medicíne, nad liečbou rán medom. Považujú nás za mastičkárov alebo dokonca šarlatánov,“ povedala Veronika Bugárová.
Med ako prírodný produkt v sebe obsahuje 200 účinných látok a ich mechanizmus ešte stále nie je dôkladne prebádaný. Na med si baktérie nedokážu vytvoriť rezistenciu ako napríklad na bežné antibiotické liečivo, pretože v ňom je účinná látka iba jedna.
8 medov z 10 nie sú pravé
„Med je zároveň v poradí 6. potravina, ktorá sa v Európskej únii najčastejšie falšuje, a to hneď po syroch, víne alebo rybách. Podľa vyhlášky sa za med považuje látka, ktorá je produkovaná včelou medonosnou z nektáru rastlín. Do medu sa nesmie ani nič pridávať, ani z neho odoberať. No veľa producentov medu toto nepochopilo a produkujú med, okolo ktorého včela ani neletela. Majú šťastie, pretože bežný spotrebiteľ to nedokáže zistiť, nedokáže odlíšiť falošný med od pravého,“ povedala doktorandka.
Na Slovensku sa podľa nej spotrebuje 2,2 kilogramu medu na bežného spotrebiteľa. Naši včelári sú schopní vyprodukovať polovicu z tejto gramáže, druhú polovicu dovážame zo zahraničia.
„My ako vedci sme sa išli pozrieť do bežných reťazcov na to, aké medy máme na Slovensku. Žiaľ, výsledky ukázali, že 8 medov z 10 bolo na úrovni cukorného roztoku, čo je podľa mňa brutálne prekvapivé. Povedali sme si, že ide o bežné reťazce, kde stojí kilo medu asi 3 eurá a za 3 eurá ani včela nelieta,“ povedala úsmevne molekulárna biologička.
Vedci sa ale pozreli aj do bioobchodov. Tam bola štatistika o niečo lepšia, no stále nie uspokojivá, vzhľadom na vyššie ceny medu v týchto predajniach.
„Zistili sme, že 3 medy z 10 boli na úrovni umelého medu, teda cukorného roztoku. Asi jediné, čo všetkým odporúčam, je kupovanie si medu od lokálneho včelára, ktorého človek pozná. Odporúčam tiež neplytvať ním, pretože je to veľmi vzácna komodita, ktorej nemáme neobmedzené množstvo,“ dodala na záver Veronika Bugárová.
Monika Hucáková
Fotografie: Pixabay.com, Xenia Daniela Poslon (Science Slam)