Vo vedeckej kaviarni pod názvom Veda v CENTRE, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 30. júna 2016 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave, privítame významného slovenského vedca – biológa a popredného parazitológa doc. MVDr. Branislava Peťka, DrSc., ktorý vystúpi na tému: Obávaný strašiak leta – kliešť. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor, ktorého druhú časť prinášame dnes.
M. B.: Medzi najobávanejšie parazity sa radí kliešť, ktorého nazývate aj upírom. Čo podstatné by sme mali vedieť o kliešťoch a čo môžu spôsobiť ľuďom i zvieratám?
B. PEŤKO: „To, čo by sme mali vedieť o kliešťoch je na jednu malú knihu. No skúsme aspoň to najdôležitejšie. Na svete je ich asi 650 druhov, no nie je kliešť ako kliešť. Väčšina z nich žije na určitých druhoch hostiteľov, napr. na vtákoch, netopieroch, v norách alebo hniezdach určitých zvierat či vtákov. Človek sa s nimi bežne nestretne. Len malá časť žije vo vrchnej vrstve zeme, kde sa vyvíja a číha na svojho hostiteľa.
Každý kliešť má tri vývinové štádiá – larvu, nymfu a dospelé štádium. Dospelé sa už delia na samčeka a samičku. Tie nedospelé pohlavie nemajú. Teda pri každom druhu kliešťov máme 4 rôzne veľké jedince. Vnímame ich ako malé a veľké kliešte, pritom to môže byť jeden druh. Žijú vo vonkajšom prostredí, kde číhajú na svojich hostiteľov, na tráve, napadanom lístí, na vetvičkách prízemného krovia, do výšky asi 80 cm. Všetky vývinové štádiá, teda larva, nymfa a samička, sa musia napiť krvi, ak sa chcú ďalej vyvíjať. Pijú krátko, niekoľko dní, vždy na inom hostiteľovi. Larvy obyčajne na myšiach, ale aj jaštericiach a vtákoch. Ak boli tie zvieratá infikované pôvodcami chorôb, čo občas sú, tak sa kliešte nakazia. Všetky vývinové štádiá sú schopné piť aj na človeku a pri tom ho infikovať. Samčekovia len zriedka pijú krv a ich úlohou je nájsť samičku a oplodniť ju. Väčšinou počas jej cicania.
Na Slovensku sa človek môže stretnúť väčšinou so šiestimi druhmi kliešťov. Buď na sebe, alebo na domácich zvieratách. Každý druh kliešťa má svoju veľkosť, zafarbenie i svoje obľúbené stanovištia, biotopy, teda dospelé kliešte. Každý z nich však prenáša aj iné choroby, správnejšie povedané pôvodcov chorôb. Ten najznámejší a najrozšírenejší kliešť, ktorý prenáša zápal mozgových blán, lymskú boreliózu i niektoré menej časté choroby, sa volá kliešť obyčajný, odborne Ixodes ricinus. Samička má červené bruško, samček je celý čierny a je asi o polovicu menší. Ich nymfa je malá čierna a stretávame sa s ňou častejšie ako so samičkou.
Žijú predovšetkým v listnatých a zmiešaných lesoch, v hájoch, vetrolamoch, kroviskách, všade tam, kde sú spolu stromy, krovie a tráva. Neznášajú horúčavy a suchá. Na vegetácii číhajú na svojich hostiteľov, aj na človeka, od marca do konca júla, kým trvá Medardova kvapka. Keď prídu letné horúčavy, tak zalezú do zeme a čakajú až sa ochladí a zaprší. Vylezú teda až v septembri a vydržia do novembra, do príchodu mrazov. Dôležité je vedieť, že kliešť obyčajný môže byť nakazený vírusom kliešťovej encefalitídy tak jeden z tisíc. Vírus sa nachádza v slinách kliešťa a infekciu na človeka môže preniesť už po niekoľkých hodinách cicania.
Ak sa takýto kliešť pricicia na ovcu alebo kozu, tak v ich krvi sa vírus pomnoží a už na druhý deň prechádza aj do mlieka, čo trvá najviac 7 dní. Potom sa vytvoria v tele ovce protilátky a tie vírus v krvi zničia. Aj v mlieku. Ak však človek pije takéto „vírusové“ mlieko surové, alebo výrobky vyrobené z takéhoto surového mlieka, tak môže ochorieť. Ak sa mlieko pasterizuje, zahreje aspoň na 62 stupňov, tak sa vírus i iné zárodky chorôb zničia a mlieko i výrobky z neho sú bezpečné. Proti kliešťovej encefalitíde nemáme lieky, ale máme vakcínu. Zaočkovaný človek (celá procedúra má 3 dávky a trvá minimálne 6 mesiacov) je chránený pred ochorením, či už z kliešťa alebo z mlieka.
Iné ochorenie je lymská borelióza. Tú spôsobujú baktérie – borélie, ktoré sú v infikovanom kliešťovi v čreve a až po napití určitého množstva krvi sa borélie pomnožia a z čreva dostanú do slinných žliaz kliešťa. Tento „pochod“ borélií trvá obyčajne 24 až 48 hodín, zriedka aj kratšie. Teda prenos borélií nastáva zväčša až po 24 hodinách. Našťastie. No infikovanosť kliešťov boréliami sa pohybuje od 5 do 45 %. Tých 24 hodín je však veľmi dôležitých. Ak kliešťa nájdeme a včas ho vyberieme, tak riziko choroby je nízke. Nikdy však nie nulové. Preto po každom napadnutí a vybratí kliešťa je potrebné ranu poriadne vydezinfikovať, najlepšie jódom a pozorovať seba i miesto pricicania, či sa nevytvorí červená škvrna, prípadne nenastanú ťažkosti ako pri začínajúcej chrípke. Vtedy je čas navštíviť lekára.
Tie ďalšie kliešte sú nebezpečné najmä pre zvieratá. Ten náš najväčší kliešť je hnedý a chrbát má hnedo-bielo strakatý. Volá sa pijak, odborne Dermacentor a podľa biotopov, v ktorých žije, sa volá stepný alebo lužný. Prenáša na psov babeziózu, ľudovo povedané krvomočenie. Človeka vie tiež napadnúť, no lymskú boreliózu ani babeziózu neprenesie. Tou treťou skupinou sú kliešte veľké ako kliešť obyčajný, ale sú celé hnedé a sú rozšírené len na južnom Slovensku, na nížine, na rozhraní nížiny a hôr. Ich odborný názov je Haemaphysalis, slovenský kliešť. A opäť podľa biotopov, kde žijú sa volajú lužný, stepný a lesostepný. Ten stepný však na našom území dávno nebol nájdený. Ich význam pre človeka je menší a málokto ich rozozná od tých ostatných. Všetky kliešte sú schopné prenášať vírus kliešťovej encefalitídy.“
M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?
B. PEŤKO: „Spočiatku to boli ekologické štúdie o kliešťovi obyčajnom a kliešťovi myšom na Slovensku. Kliešť myší patrí do skupiny hniezdno-norových a človeka nenapadne. Významné bolo zistenie, že v miestach, kde sa spoločne vyskytujú obidva druhy, sú aj miesta častejšieho výskytu kliešťovej encefalitídy u ľudí. To boli pahorkatiny od 300 do 600 m n. m. Neskôr, po zaškolení sa v izoláciách borélií z kliešťov a výrobe vlastných antigénov pre sérologické vyšetrovacie metódy, to boli epidemiologické štúdie o premorenosti zvierat pôvodcom lymskej boreliózy, najmä psov, oviec, kôz, kráv, ale aj srncov, danielov či muflonov, dokonca aj holubov.
Keďže otázok a problémov bolo čoraz viac, založil som oddelenie pre výskum prírodne ohniskových nákaz a postupne som do problémov výskumu kliešťov a chorôb zasväcoval mladých ľudí, študentov, často svojich diplomantov. Za 30 rokov sa mi s kolegami a úspešnými doktorandmi podarilo vybudovať vlastnú školu, ktorí posunuli poznanie o kliešťoch a nimi prenášaných chorobách hodný kus dopredu. Stali sa odborníkmi na lymskú boreliózu, anaplazmózu, babeziózu, odhalili nových pôvodcov na Slovensku alebo opísali nový ekologický cyklus už známych druhov borélií vôbec vo svete, nových hostiteľov alebo prenášačov, za čo získali aj najvyššie domáce ocenenia pre mladých vedcov, od cien SAV až po cenu prezidenta republiky, ale aj na významných zahraničných konferenciách. Dnes už si títo mladí úspešní vedci budujú svoje vlastné školy, majú svojich žiakov a idú vlastnými cestami základného i aplikovaného výskumu. Veľmi významne nám pomohli eurofondy, Fond regionálneho rozvoja, z ktorých sme vybudovali špičkové laboratóriá pre molekulovú biológiu a ekologické a epidemiologické štúdie na svetovej úrovni. Sme úspešní aj na výstavách s niekoľkonásobným ocenením exponátov s výsledkami aplikovaného výskumu.“
M. B.: Čomu sa venujete v súčasnosti?
B. PEŤKO: „Tomu čo aj doteraz, akurát že začíname využívať interdisciplinárne prístupy. Zapájam do výskumu aj absolventov technických škôl, rozširujeme spoluprácu na biochemické, biofyzikálne i geofyzikálne, geologické a klimatologické pracoviská. Hľadáme príčiny veľkej variability rozšírenia kliešťov v biotopoch, na rozdielne napádanie ľudí kliešťami, na nové možnosti ochrany ľudí i zvierat pred kliešťami pomocou tzv. funkčných textílií, teda látok, ktoré majú protikliešťový prípravok zabudovaný vo vlákne s dlhým účinkom proti kliešťom, odolným na pranie alebo inú chemickú záťaž. Veľmi významnú zložku mojej terajšej činnosti tvorí aplikovaný výskum a prenos poznatkov širokej odbornej i laickej verejnosti o kliešťoch a možnostiach ochrany a prevencie pred nimi rôznymi masmediálnymi aktivitami vrátane filmov, plagátov, prednášok a podobne. Nie na poslednom mieste je príprava talentovaných študentov na rôzne biologické súťaže. Aj tí dosahujú aj tie najvyššie svetové ocenenia vo svojej triede.“
M. B.: Ako najradšej relaxujete?
B. PEŤKO: „Moje dlhodobé záľuby sú rybárčenie a amatérske fotografovanie, turistika, obdivovanie krás Slovenska. Rybačku som v ostatných rokoch dosť zanedbával, tak tam musím pridať. O tohto koníčka sa začal zaujímať aj môj vnuk. Mám čo robiť. Inak sa snažím spájať príjemné s užitočným. Dokážem relaxovať aj s vlajkou na zbieranie kliešťov a teším sa, keď ich aj nájdem. Čím zložitejšie a neočakávanejšie miesto, tým väčšia radosť. V súčasnosti sa pretekáme, kto nájde kliešťa vo vyšších polohách. Vyhráva náš externý doktorand Tomáš s číslom 1460 m nad morom na hrebeni Veľkej Fatry. To moje je 1310 m vo Vysokých Tatrách. No v Alpách je to 1860 m nad morom.“
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc. (1953), pochádza zo Sobotišťa. V rokoch 1971 – 1977 študoval na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Od marca 1977 absolvoval študijný pobyt a vedeckú prípravu v Helmintologickom ústave SAV (teraz Parazitologický ústav SAV). V rokoch 1978 – 1989 pôsobil vo Vojenskom veterinárnom doškoľovacom výskumnom ústave v Košiciach. Od apríla 1989 dodnes pracuje v Parazitologickom ústave SAV v Košiciach. Praktické skúsenosti získal počas pobytov v Ústave tropickej medicíny a parazitológie (1992) a v Národnom referenčnom laboratóriu Bavorska pre lymskú boreliózu na Mníchovskej univerzite v Nemecku (1994). V r. 2007 – 2015 pôsobil vo funkcii riaditeľa Parazitologického ústavu SAV, kde je v súčasnosti vedúcim Oddelenia vektormi prenášaných nákaz.
V roku 1988 dosiahol vedeckú hodnosť kandidát veterinárnych vied (CSc.) v odbore Invázne choroby, v r. 2006 bol habilitovaný za docenta v odbore Infekčné a parazitárne choroby zvierat. V roku 2011 získal titul Doktor biologických vied (DrSc.). Pôsobil ako vysokoškolský učiteľ – docent na Katedre verejného zdravotníctva Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku. Má rozsiahlu publikačnú činnosť – vyše 50 pôvodných vedeckých prác v karentovaných periodikách, a vyše 230 príspevkov na konferenciách. Vedeckým uznaním sú tiež vyžiadané prednášky na domácich i medzinárodných akarologických konferenciách, najmä v Poľsku. Bol poverený vedením sekcie na VII. Európskom parazitologickom multikolokviu v Poznani (EMOP 2000) a bol členom medzinárodného organizačného výboru EMOP 2008 v Paríži. Pozoruhodné sú jeho aktivity v popularizácii vedeckých výsledkov, najmä početné vystúpenia v médiách. Za popularizáciu vedy získal v r. 2008 a 2011 Cenu SAV.
Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Spektrum vedy a z archívu doc. Branislava Peťka
Uverejnila: ZVČ