Záhadný motýľ má extrémne rozdelené chromozómy, ktoré vedcom pomáhajú skúmať mechanizmy DNA podobné tým, ktoré sa dejú v rakovinových bunkách.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Gala_Kan
Nenápadný motýľ modráčik (Polyommatus atlantica) má potvrdený najväčší známy počet párov chromozómov zo všetkých živočíchov. Tento nepolapiteľný druh, ktorý pochádza z hôr severnej Afriky, má až 229 párov na bunku.
Na porovnanie väčšina ostatných motýľov má 31 alebo 32 párov. My ľudia máme v jadre každej bunky 23 párov. Niektoré rastliny majú viac chromozómov ako tento modráčik, napríklad papraď hadivka (Ophioglossum reticulatum) so 720 chromozómami na bunku. Je to však preto, lebo môžu mať až desať súprav DNA – modráčik má iba dve.
Extrémny prípad evolúcie
Ťažko uchopiteľný motýľ Polyommatus atlantica predstavuje extrémny prípad evolúcie chromozómov, ktorú chcú vedci lepšie pochopiť. Chromozómy, ktoré nesú jeho gény v každej bunke, sú mimoriadne malé aj v porovnaní s inými motýľmi.
Wrightová a jej kolegovia sa domnievajú, že v relatívne krátkom časovom období troch miliónov rokov sa autozómy (chromozómy, ktoré nie sú pohlavné) tohto motýľa hlboko rozpadli.
Po stovkách rozdeľovacích udalostí sa pôvodných približne 24 chromozómov predkov rozmnožilo na 229. Trhliny sa vytvárali tam, kde bola DNA menej pevne stočená, a preto sa ľahšie rozplietala.
Vývoj chromozómov motýľa Polyommatus atlantica. Zdroj: Wright a kol., Curr. Biol., 2025
Cesta k zastaveniu rakoviny
Jeho pohlavné chromozómy však do značnej miery odolávali fragmentácii, čo naznačuje existenciu evolučného obmedzenia. „Rozklad chromozómov sa pozoroval aj pri iných druhoch motýľov, ale nie na tejto úrovni, čo naznačuje, že pre tento proces existujú dôležité dôvody, ktoré teraz môžeme začať skúmať,“ povedal evolučný biológ Roger Vila zo Španielskeho inštitútu evolučnej biológie.
Vila viedol tím, ktorý zhromaždil voľne žijúce vzorky pre génovú štúdiu. „Jeho extrémne rozdelené chromozómy poskytujú vedcom model na pochopenie procesov reorganizácie DNA, ktoré sa podobne vyskytujú aj v rakovinových ľudských bunkách,“ dodal genomik Mark Blaxter z Wellcome Sanger. „Pochopenie tohto procesu v motýľovi Polyommatus atlantica by mohlo pomôcť nájsť spôsoby, ako ho v budúcnosti obmedziť alebo zastaviť v rakovinových bunkách.“
Zdroj: Science Alert, Current Biology
(LDS)
