Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Projekt, ktorý sa stará o ochranu prírody vo veľkomestách, konkrétne v Bratislave

VEDA NA DOSAH

Ilustračné foto: les; Pixabay.com /ferdinandkozeluh0/

V rámci mesta Bratislava existuje zatiaľ pomerne veľa zvyškov (fragmentov) lesných porastov, ktoré sú vlastne akýmisi ostrovmi v asfaltovo-betónovom „mori“ mestskej zástavby a môžu slúžiť ako vhodné modelové územia. Výskumom druhovej rozmanitosti, pestrosti (biodiverzity) suchozemských ulitníkov (ľudovo slimákov) a vegetácie v prostredí tohto veľkomesta sa zaoberá projekt Zmeny biodiverzity v urbánne fragmentovanej krajine (Changes in biodiversity in an urban fragmented landscape). Hlavným riešiteľom je Ing. Tomáš Čejka, PhD., Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV.

„Ako zoológov a botanikov nás zaujíma, či je druhové zloženie v týchto izolovaných ostrovčekoch lesov iné, ako napr. v súvislých (nefragmentovaných) lesných porastoch Malých Karpát alebo súvislých porastov lužných lesov okolo Dunaja. Pri ulitníkoch by sme radi na základe genetických analýz (DNA) zistili, či sa líši aj genetická rôznorodosť (diverzita) v dlhodobo izolovaných častiach lesov (napr. Horský park, masív Sitiny, Kalvária a pod.) od genetickej skladby populácií v súvislých porastoch. Zaujíma nás aj to, či má na druhovú rozmanitosť a výskyt pôvodných a nepôvodných druhov vplyv veľkosť, vek, tvar a iné charakteristiky lesných ostrovčekov,“ uviedol.

Vedci by radi takisto zdokumentovali, do ktorých častí lesných porastov prenikajú vo väčšej miere nepôvodné, prípadne invázne druhy rastlín a ulitníkov a či konkurujú pôvodným druhom rastlín a ulitníkov, prípadne ich úplne vytláčajú a nastupujú na ich miesta, čím sa väčšinou znižuje biologická pestrosť (biodiverzita) konkrétneho územia (odborne sa tomuto javu hovorí biotická homogenizácia).

Ing. Tomáš Čejka, PhD. vysvetľuje, že keďže projekt začal v minulom roku, stihli zatiaľ podľa leteckých snímok vybrať potenciálne výskumné plochy (je ich 30), overiť ich vhodnosť obhliadkou priamo v teréne, zamerať ich pomocou GPS navigácie, odobrať prvé vzorky spoločenstiev ulitníkov a spraviť súpis druhov rastlín a ich pokryvnosti (fytocenologické snímky) v rámci výskumných plôch. „V rámci každej výskumnej plochy sme zaznamenávali viaceré parametre, napr. vlhkosť pôdy, jej štruktúru, počet a rozmiestnenie padnutých driev, kmeňov stromov (sú významným životným prostredím pre viaceré druhy ulitníkov) a pod.“

Slovenskí riešitelia projektu spolupracujú s malakozoológmi (špecialistami na život mäkkýšov) a botanikmi z Masarykovej univerzity v Brne, Karlovej univerzity v Prahe a s rakúskymi odborníkmi na faunu žijúcu v mestách (Naturhistorisches Museum Wien).

V prvom rade bude treba podľa Ing. Tomáša Čejku, PhD. v tomto a budúcom roku skompletizovať údaje o vegetácii a spoločenstvách ulitníkov (malakofaune), aby sa v roku 2020 mohli začať vyhodnocovať (vrátane časovo náročných laboratórnych genetických analýz). Potom vraj nastáva ďalšia „radostná“ fáza, ktorou je publikovanie a propagovanie výsledkov na lokálnych a medzinárodných podujatiach.

Aké sú teda očakávané výsledky tohto projektu? „Očakávame, že v menších a izolovaných ostrovčekoch zelene bude nižší celkový počet ekologicky nenáročných druhov, prípadne nepôvodných alebo inváznych druhov rastlín a ulitníkov. Dlhodobá izolácia spoločenstiev rastlín a ulitníkov sa pravdepodobne prejaví aj v nízkej genetickej rôznorodosti sledovaných populácií.“

Hlavný prínos výsledkov pre prax je podľa hlavného riešiteľa zameraný na ochranu prírody vo veľkomestách. „Na základe dosiahnutých výsledkov bude možné spraviť kategorizáciou ekologickej ´kvality´ jednotlivých ostrovčekov zelene v mestskej zástavbe. Keďže zelene nie je v mestách nikdy dosť, budeme na základe výsledkov výskumu iniciovať, aby boli doteraz nechránené najcennejšie zvyšky bratislavských lesov vyhlásené minimálne za chránené areály (napr. Sitina, Kalvária, Líščie údolie, Micherov les a i.) a ušetrené pred degradáciou či dokonca likvidáciou v súvislosti s rozširovaním zástavby.“

Projekt je realizovaný v období 1. 1. 2018 – 31. 12. 2021.

 

Informácie poskytol: Ing. Tomáš Čejka, PhD., Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /ferdinandkozeluh0/

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky