Mendelove zákony dedičnosti registruje hádam každý. Za odkazom zanieteného opáta sa do Brna môžete vydať i dnes.
Gregor Johann Mendel sformuloval na základe pokusov s hrachom tri základné pravidlá dedičnosti. Zdroj: www.lavozdigital.es
Pred 140 rokmi zomrel v Brne zakladateľ genetiky a objaviteľ základných zákonov dedičnosti Gregor Johann Mendel. Mendel bol mních a neskôr opát augustiniánskeho kláštora v Starom Brne.
Narodil sa v rodine nemeckého sedliaka 20. júla 1822 v moravskosliezskych Hynčiciach. Stredoškolské vzdelanie ukončil maturitou na gymnáziu v Opave, potom v rokoch 1840 až 1843 študoval na filozofickej fakulte v Olomouci. Z finančných dôvodov vstúpil do seminára a v roku 1843 prišiel do augustiniánskeho Kláštora sv. Tomáša v Starom Brne, kde prijal rehoľné meno Gregor.
Ako mladý svedomite študoval matematiku, fyziku, chémiu, botaniku, zoológiu a paleontológiu. Vždy si bol vedomý toho, aké sú matematika a štatistika dôležité na vysvetľovanie prírodných dejov.
Neskôr obe vedy využil pri pokusoch s hrachom siatym (Pisum sativum). Experimentovať s rastlinami mohol vďaka podpore augustiniánskych mníchov – práve u nich sa totiž v tom čase zdržiavala vedecká elita.
Pokusy s hrachom a tri pravidlá
Kríženiu hrachu a sledovaniu jeho potomstva sa Mendel venoval v rokoch 1856 až 1863. Na základe pokusov, ktoré realizoval zrejme v záhrade letného sídla augustiniánskeho rádu v Starom Brne, sformuloval tri pravidlá, v ktorých naplno rozvinul pojmy, ako je dominantný a recesívny znak, faktory dedičnosti (gény) a ich alternatívne formy (alely). Preukázal tak, že rôzne znaky sa dedia nezávisle v konkrétnych číselných pomeroch.
Tri pravidlá sa neskôr zapísali do histórie ako Mendelove zákony dedičnosti:
- Zákon uniformity hybridov – všetci príslušníci prvej dcérskej generácie sú fenotypicky aj genotypicky rovnakí.
- Zákon štiepenia znakov – keď sa krížia medzi sebou príslušníci prvej dcérskej generácie, zjavujú sa u ich potomkov dominantné a recesívne znaky oboch rodičov.
- Zákon o nezávislej kombinácii génov – vlohy jedného páru sa voľne kombinujú a dedia nezávisle od vlôh iných párov.
Svoje pokusy na rastlinách Mendel v roku 1865 opísal i na stretnutí Prírodovedeckého spolku v Brne a rok nato publikoval prelomovú prácu Pokusy s rastlinnými hybridmi, zahŕňajúcu základy modernej genetiky a princípy kríženia. Jeho výskum však v tom čase zarezonoval len minimálne.
Pozrite si
Mendelovi súčasníci spomedzi biológov jeho prácu ignorovali, pretože používal matematickú teóriu pravdepodobnosti, o ktorej vtedy nemali potuchy.
V roku 1868 ho vymenovali za opáta augustiniánskeho kláštora v Starom Brne a postupne sa stal aj viceprezidentom Prírodovedeckého spolku v Brne.
Zadosťučinenie až po smrti
Môj čas príde, píše sa na Mendelovom pomníku na Ústrednom cintoríne v Brne. A veru prišiel. V roku 1900, 16 rokov po Mendelovej smrti, jeho zákony dedičnosti prijali a potvrdili dokonca poprední zahraniční biológovia ako Carl Correns, Hugo de Vries či Erich von Tschermak-Seysenegg. Preukázali, že tieto zákony platia popri rastlinách aj pre živočíchy.
Svojimi prácami Mendel prispel k založeniu ďalšieho vedného odboru – bioštatistiky.
Okrem genetika i meteorológ a včelár
Od roku 1862 až do svojej choroby robil Mendel aj veľmi kvalitné každodenné pozorovania pre meteorologický ústav vo Viedni. Z trinástich Mendelových publikácií sa deväť týka meteorológie. Jeho meno nesie aj prvá česká stanica na Antarktíde.
Okrem meteorológie bolo Mendelovou veľkou záľubou včelárenie. V roku 1871 si dokonca nechal podľa vlastného návrhu postaviť v kláštornej záhrade včelín s malou pracovňou.
Vydajte sa za Mendelovým odkazom
V Mendelovom múzeu Masarykovej univerzity v Brne si môžete dnes pozrieť stálu expozíciu o Mendelovom živote. Nahliadnete tam do Mendelových rukopisov či kníh, uzriete prístroje, s ktorými pracoval, i jeho osobné veci.
Okrem toho sa môžete zúčastniť na prehliadke Mendelovho včelína v záhrade opátstva. Mendelove najznámejšie pokusy s hrachom pripomína vitrína v tvare hrachu a séria kvetináčov, do ktorých si návštevníci môžu zasadiť vlastné rastliny.
V srdci Brna môžete navštíviť Mendelianum – interaktívne múzeum a centrum Gregora Johanna Mendela. Expozícia, vďaka ktorej sa môže stať vedcom úplne každý, predstavuje osobnosť a dielo Gregora Johanna Mendela a dáva jeho prácu do súvislosti s dnešnou genetikou, molekulárnou biológiou a ďalšími odbormi.
Na expozícii sa stretnete s niekoľkometrovými modelmi DNA a génovými expresiami doplnenými o 3D animácie, ktoré návštevníkom umožnia vstúpiť do bunky. Mendelianum ponúka na porovnanie dve laboratóriá: Mendelovo pôvodné laboratórium a moderné molekulárne laboratórium vybavené množstvom prístrojov a interaktívnych programov. Záujemcovia sa môžu prejsť unikátnym Mendelovým chodníčkom.
Mendelianum. Zdroj: mendelianum.cz
V moravskosliezskych Hynčiciach môžete od mája do októbra zavítať do Mendelovho rodného domu. Ide o kultúrnu pamiatku Českej republiky. Pamiatkovo je objekt chránený od roku 1958, od roku 1965 sa v ňom nachádza aj Pamätník Gregora Johanna Mendela.
Mendelov rodný dom. Zdroj: www.mendel-rodnydum.vrazne.cz
Zdroje: Mendelianum, Mendelovo muzeum, Wikipedia (1, 2), kudyznudy.cz
