Populárne anglické slovo gender znamená pohlavie, rod a je odvodené z latinského genus, čo znamená človek, rovnako muž ako žena.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Počuli ste už, čo vyjadruje pojem pohlavný dimorfizmus? Tento odborný výraz sa týka všetkých anatomických, morfologických a fyziologických znakov, to znamená primárnych a sekundárnych pohlavných znakov, ktorými sa odlišujú jedinci samčieho a samičieho pohlavia toho istého druhu, teda aj druhu Homo sapiens sapiens – človeka rozumného. Uvedený prívlastok patrí paradoxne tiež tým mužom a ženám, ktorých vzájomné vzťahy sú ešte aj v 21. storočí poznačené poverami, dohadmi, mystifikáciami a mýtmi. Človek, ktorý stojí na vrchole evolučnej pyramídy, si preto nie vždy zaslúži epiteton rozumný.
Absurdity, ktoré prináša pohlavný dimorfizmus Homo sapiens sapiens
Pohlavná rozdielnosť vznikla počas evolúcie ako dôsledok pohlavného rozmnožovania prostredníctvom pohlavného výberu. Vznik, vývoj a udržiavanie pohlavného dimorfizmu zabezpečujú genetické a epigenetické mechanizmy. Paradoxom je, že spoločnosť aj v súčasnosti verí niektorým predsudkom spojeným s odlišnosťou pohlaví. Pretrvávajúcim predsudkom je taktiež presvedčenie, že mužov oprávňujú a predurčujú práve ich evolúciou získané biologicky podmienené vlastnosti na to, aby sa považovali za dominantnejšie, mocnejšie a múdrejšie bytosti. V extrémnych prípadoch dominancia vraj oprávňuje mužov byť promiskuitnými, zatiaľ čo ženy majú byť pokorné, skromné a poslušné.
Spomenutá mystifikácia je, žiaľ, neoprávnene a kontroverzne rozšírená aj napriek tomu, že genetická výbava mužov obsahuje „vďaka“ pomaly sa strácajúcemu Y chromozómu menej genetickej informácie ako genetická výbava žien. A tá, keďže je bohatšia, čo sa genetickej informácie týka, môže presnejšie zachytiť evolučné procesy, v ktorých sa odzrkadľuje história vývoja (vrátane reprodukcie) ľudstva. Viac sa o tom môžete dočítať v článku Ženy stále trpia rodovou diskrimináciou, a pritom majú viac génov ako muži. Pomôže im príroda?
Čím menej genetickej informácie, tým „dominantnejšie“ pohlavie
Nositelia Y chromozómu sa teda neoprávnene považujú za predstaviteľov takzvaného silného pohlavia. Bohužiaľ, pohľad na ženy ako slabšie a menejcenné pretrváva v rôznych modifikáciách aj v 21. storočí a je príčinou pokračujúcej rodovej diskriminácie žien.
Anglické slovo gender znamená v preklade do slovenčiny pohlavie, rod a je odvodené z latinského slovného kmeňa genus. Vyjadruje všeobecné označenie človeka buď s mužskou, alebo ženskou identitou.
Zaužívané obrazy muža a ženy majú trhliny
V súčasnosti jestvuje viac definícií pojmu rod, respektíve gender:
– Podľa niektorých odborníkov treba chápať pojem pohlavie výhradne len v biologickom zmysle. Podľa ich názoru preto pojem rod, eventuálne gender, jednoznačne označuje kultúrne charakteristiky a modely priraďované mužskému alebo ženskému pohlaviu vzhľadom na sociálne rozdiely, ktoré stále medzi mužmi a ženami pretrvávajú.
– Iní odborníci definujú rod (gender) na základe spoločenského a kultúrneho hľadiska ako sociálne pohlavie, ktoré zahŕňa vlastnosti a správanie človeka spojené so zaužívaným „obrazom“ muža, respektíve ženy. Rod chápu ako sociálne, prípadne kultúrne pohlavie. Podľa ich predstáv je akousi obdobou či opakom pojmu biologické pohlavie v oblasti kultúry, sociológie a psychológie. V niektorých, najmä anglických textoch, však pojem gender zahŕňa aj biologické pohlavie (po anglicky nazývané sex).
– Zaujímavá, ale podobná je i definícia, podľa ktorej vyjadruje pojem rod (gender) sociálne a kultúrne „konštruovanú rolu“ priradenú mužom a ženám. Spôsob, ako sa muži a ženy rodovo formujú a prezentujú, závisí od ich vlastností a aktivít. Rod sa formuje na základe výchovy, vzdelania, pod vplyvom prostredia, jazyka a tak ďalej. Formovanie rodu sa mení nielen v čase, ale aj v rôznych kultúrach. Hoci sa človek rodí v rámci biologického pohlavia ako muž alebo žena, až počas života sa pod vplyvom spoločenských noriem v človeku formuje všetko to, čo sa všeobecne považuje za „ženské“ a „mužské“. Tieto vzory správania sú také silné, že väčšina populácie sa celý život snaží priblížiť k ideálnemu obrazu „typického dominantného muža“ alebo „typickej ženy“. Ak tieto vzory správania niekto odmieta alebo ignoruje, vystavuje sa často výsmechu a odsudzovaniu zo strany ostatných členov spoločnosti.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Muži verzus ženy
Aj významný vedec, akým bol prírodovedec Charles R. Darwin, sa v knihe O pôvode človeka mylne vyjadril, že „muž je dokonalejšou bytosťou ako žena“. Hľadal okolo seba dôkazy na potvrdenie mýtu, že ženy sú menej vyvinuté a menej dokonalé. Veril, že tie, ktoré vraj našiel, odzrkadľujú biologické dispozície mužov a žien. Veď v období, v ktorom žil, boli všetci významní vedci, politici, spisovatelia, športovci a tak ďalej výlučne muži.
Pravdou však je, že v 19. storočí nemali ženy takmer nijakú príležitosť uplatniť sa vo vysoko kvalifikovaných profesiách. Často boli odkázané starať sa ako dobré matky a manželky o domácnosť, prípadne prijať nejakú menej kvalifikovanú prácu. Vďaka takýmto predsudkom sa tiež v súčasnosti niektorí muži viac potešia, ak sa im narodí syn a nie dcéra. Dlho sa najmä muži snažili udržiavať poveru, že za narodenie dievčatka namiesto vytúženého syna zodpovedá žena a nie ich pohlavný chromozóm Y, ktorý pri oplodnení rozhoduje o mužskom pohlaví dieťaťa.
Napriek tomu, že muži často považujú ženy za krehké bytosti, sú často ony psychicky, ba dokonca aj fyzicky odolnejšie ako muži. Jednoznačne sa dožívajú vyššieho veku a dokážu prežiť aj ochorenia, ktoré silných, dominantných mužov zabíjajú. Pomáhajú im v tom ich biologické danosti, napríklad i flexibilnejší imunitný systém.
Ženy nie sú od prírody technicky menej zdatné ako muži
Muži sa považujú za technicky zdatnejšie bytosti než ženy. Tie sú podľa mužov empatickejšie a majú sklon viac prejavovať svoje sociálne cítenie a emócie, ale sú intelektuálne podradnejšie. V minulosti kvôli predsudkom ženy nechodili študovať na vysoké školy technického zamerania a uprednostňovali štúdium pedagogických odborov, prípadne na stredných zdravotníckych školách, aby „využili“ typickú ženskú empatiu.
Súčasnosť už potvrdzuje, že prítomnosť Y chromozómu mužov ich v žiadnom prípade nepredurčuje na získavanie výnosnejších povolaní a ženy nepredurčuje na to, aby bolo ich poslaním nezištne sa obetovať bez náležitého spoločenského a finančného ohodnotenia.
Pozrite si
Veľkosť mozgu nie je meradlom inteligencie
Absurdná povera o tom, že ženy majú menší mozog, pretože sú obyčajne nižšie a útlejšie, často vedie dominantných mužov k záverom, že sú aj menej inteligentné. Veľkosť mozgu nemôže byť meradlom inteligencie. Je potrebné brať do úvahy anatomické danosti žien, a teda aj pomer veľkosti a hmotnosti tela k mozgu. Ak by bola veľkosť mozgu rozhodujúcim kritériom v otázke stanovenia stupňa inteligencie, potom by slon svojou inteligenciou predbehol celé ľudstvo a veľryby by sme museli považovať za najgeniálnejšie bytosti na našej planéte.
Mystifikácie v oblasti týkajúcej sa rodovej nerovnosti sú aj v súčasnosti zamerané na pseudofakty, ktoré nie sú dostatočne ani overené a ani potvrdené, ale ich „posolstvo“ sa šíri ďalej a pre tých, ktorým to vyhovuje, bude platiť vždy a všade. Dôležitý je preto boj za dosiahnutie rovnoprávnosti žien a mužov.
Rovnosť pohlaví by mala platiť pred zákonom aj v praxi
Výraz rodová rovnosť (po anglicky gender equality) v medzinárodnej agende predstavuje požiadavku zabezpečenia rovnosti medzi mužmi a ženami ako samozrejmosť. Treba zabrániť diskriminácii žien tak, aby dosiahli rovnocenné postavenie ako muži vo všetkých sférach spoločenského života. Je nevyhnutné zabezpečiť rovnaké možnosti a príležitosti v pracovnom, politickom, kultúrnom a rodinnom živote žien.
Na základe takéhoto prístupu vznikli tiež prvé dôležité európske charty a dokumenty (Charta práv OSN, CEDAW – Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Deklarácia OSN o odstránení násilia voči ženám, Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu…). V nich sa píše o dvoch pohlaviach – mužskom a ženskom –, prípadne o mužoch a ženách, o spravodlivosti medzi nimi či rovnocennosti pred zákonom i v praxi.
Zdroje: uniba.sk, o skole.sk, DR Karlovej univerzity, Databazeknih.cz, osetrenie.com, webmd.com
