Evelína Kalocsaiová z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied sa dnes venuje výskumu asymetrického bunkového delenia počas sporulácie Bacillus subtilis. Po gymnáziu začala študovať biochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK, ale rýchlo zistila že ju to nebaví a preorientovala sa na biológiu. V štúdiu pokračovala na Fakulte biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Vo voľnom čase rada číta, tancuje, počúva hudbu ale hlavne sa venuje svojej dcére.
M. HUCÁKOVÁ: Evelin, ako si už v úvode spomenula, venuješ sa asymetrickému bunkovému deleniu počas sporulácie Bacillus subtilis. Vysvetli nám o čo v tomto bunkovom delení ide a prečo je potrebné toto skúmať? O akú baktériu ide, čo je to Bacillus subtilis?
E. KALOCSAIOVÁ: Bacillus subtilis je medzinárodne uznávaný modelový organizmus, ktorú vedci študujú už dlhé roky. Oddelenie mikrobiálnej genetiky je riešiteľom niekoľkých projektov, ktorých cieľom je študovať proteíny, ktoré sa zúčastňujú na základných procesoch Bacillus subtilis, ako bunkové delenie, sporulácia alebo programovaná bunková smrť. Tieto štúdie sú dôležité k pochopeniu základných bunkových procesov baktérií. Výsledkom asymetrického bunkového delenia je vznik dvoch buniek s tou istou genetickou informáciou, ale s rozdielnym osudom. Jedna bunka sa obetuje a zomiera a z druhej sa vyvinie vysoko rezistentná spóra.
M. H.: S akými ďalšími baktériami pracuješ a prečo?
E. KALOCSAIOVÁ: Venujeme sa štúdiu základných bunkových procesov, na čo používame medzinárodne uznávané modely mikroorganizmov. Ako som spomenula, pracujeme hlavne s kmeňom Bacillus subtilis. Okrem tohto baktéria pracujem ešte s baktériou Escherichia coli. Escherichia coli je tiež dôležitý modelový organizmus v genetike a mikrobiológií. Tiež je veľmi významný pre štúdium základných bunkových procesov. Jej genóm je veľmi dobre preskúmaný. Rýchlo sa množí a jej kultivácia je nenáročná. Používajú ho hlavne pri konzervovaní požadovaných častiach DNA, alebo na prenos cudzej DNA v bakteriálnych bunkách. Je veľmi obľúbený modelový organizmus v oblasti biotechnológií.
M. H.: Aký je praktický dosah tvojich zistení na bežný život, na prax pre bežných ľudí?
E. KALOCSAIOVÁ: S tým, že študujeme kompletný životný cyklus baktérií od delenia až po programovanú bunkovú smrť, snažíme sa pochopiť základné bunkové procesy baktérií, ktoré môžu byť dôležité pri vývoji nových antibiotík. Jeden taký základný bunkový proces je sporulácia.
Niektoré mikroorganizmy ako baktérie môžu v určitých podmienkach pre ďalší rast a rozmnožovanie premeniť svoju aktívnu bunku na kľudovú, dormantnú, charakterizovanú takmer nulovým metabolizmom, ale zato extrémnej odolnosti. Takáto bunka sa nazýva bakteriálna spóra. Proces premeny aktívnej bunky na dormantnú bunku sa nazýva sporulácia. Geneticky sa jedná o expresiu reprimovaných génov, ktorá spôsobí asymetrické delenie bakteriálnej bunky tak, že dcérska bunka má síce rovnakú genetickú výbavu ako materská bunka, ale má odlišnú fyziológiu a anatomickú štruktúru a existuje v materskej bunke až do jej odumretia. Počas tvorby spór sa tvoria rôzne spórové obalové proteíny, ktoré sú zaujímavé z hľadiska vývoja nových bionanotechnológií. Celý proces sporulácie trvá 5 – 6 hodín.
M. H.: Zapojila si sa aj do popularizačného projektu akadémie vied, v rámci ktorého si vyučovala žiakov na školách. Aké to je pre vedkyňu byť v pozícií učiteľky? Prečo je dôležité popularizovať vedu?
E. KALOCSAIOVÁ: Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť. Je iné byť učiteľkou a iné byť vedkyňou. Mám skúsenosť s učením, lebo som si počas štúdia na vysokej škole spravila aj učiteľskú kvalifikáciu pre stredné odborné školy, ale je iné keď učíš nejakú hodinu alebo rozprávaš o svojej práci. Mala som možnosť v rámci tohto projektu vyskúšať ako mňa a moju prácu vnímajú študenti na základnej škole a na strednej škole. Na začiatku som mala obavy, ale nakoniec som bola veľmi milo prekvapená. Študenti sa zaujímali, pýtali sa na všetko a nielen k téme o čom som im hovorila, ale vážne mali záujem o prácu vo vede. Chceli vedieť ako to reálne vyzerá. V dnešnej dobe, keď sú naše deti až moc moderné, nevedia si predstaviť čo vlastne obnáša práca vedca. Vidia v televízií nejaké zábery, ale o realite nemajú ani predstavu. Nevyjde všetko na prvý pokus, nevynájdeš liek za 5 minút alebo nezachrániš život s tým, že máš dobrú myšlienku. V reálnom živote je to inak. Musíš dlhé roky čítať, skúšať, skúmať, rozmýšlať a vymýšlať čo a ako chceš robiť. Často sa ti ani nepodarí realizovať to, čo by si chcel. Niekedy sa stane, že zablúdiš a dostaneš sa na úplne inú cestu ako si myslela. Je dôležité popularizovať vedu, aby si ľudia uvedomili prečo sme, a aký užitok majú z nás, že sme tu preto, aby sme pomáhali spoločnosti.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Zdroj foto: SAV
Uverejnila: VČ