PODCAST: Spôsob chovu sliepok je odrazom spoločnosti. Ako sú na tom Slováci?

Lenka Dudlák Sidorová

Životné podmienky hospodárskych zvierat sa zhoršili po druhej svetovej vojne, kedy bolo potrebné nakŕmiť ľudstvo lacnými potravinami.

Grafika, zdroj: CVTI SR

Povojnové  obdobie už dávno pominulo, avšak zaobchádzanie so zvieratami je aj v súčasnosti mnohokrát kruté.

Organizácie na ochranu zvierat z celého sveta každoročne upozorňujú na zlé životné podmienky hospodárskych alebo „úžitkových” zvierat.

Špeciálne vysoké miesto v rebríčku zvieracieho utrpenia štandardne patrí hydine, ktorej chov sa v dôsledku neustále narastajúceho dopytu ocitá dlhodobo pod veľkým tlakom.

Slovenskí vedci Ľubor Košťál a Boris Bilčík tvrdia, že sliepky nie sú také hlúpe, ako si ľudia myslia. Sú presvedčení, že sú to tvory, ktoré si zaslúžia humánne zaobchádzanie.

„Nie, nie je potrebné, aby sa všetci stali vegetariánmi. Zvieratá by však tiež mali prežiť život hodný žitia,“ hovorí doktor Košťál.

V posledných rokoch ku kritike zaobchádzania so zvieratami pribudli aj štúdie, ktoré naznačujú, že nejde len o pocity zvierat a humánny prístup, ale aj o kvalitu produktov živočíšnej výroby, ktorá môže mať v prípade zlého zaobchádzania so zvieratami negatívne dopady aj na ľudské zdravie.

V rozhovore s vedcami sme sa rozprávali o tom, ako sa na kvalitu života týchto zvierat pozerá veda.

V podcaste sa dozviete, aké je dôležité vedieť, čo máme na tanieri, koľko vajec znášala sliepka pred genetickou selekciou, ale aj o to, aké mutácie sa odzrkadlili na telách nosníc. Dozviete sa, prečo sliepkam praskajú kosti pri obyčajnom pohybe a čo sa vo veľkochove stane s kohútmi. Vedci tiež prezradia, čo je hypnóza sliepok.

Welfare nie je nová téma. Kým na Slovensku sa presadil zákaz klietkového chovu sliepok len nedávno, inde v Európe už sliepky vedia, čo je zem, vzduch a slnečné svetlo. Priekopníkmi vo welfare sú škandinávske krajiny, ale aj Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko a Veľká Británia.

Ak vás zaujíma, prečo sú životné podmienky zvierat dôležité nielen z etického, ale aj z vedeckého hľadiska, vypočujte si náš nový podcast.

RNDr. Ľubor Košťál CSc. a RNDr. Boris Bilčík, PhD. pôsobia v Centre biovied Slovenskej akadémie vied. Obaja sa venujú štúdiu živočíšnej fyziológie, aplikovanej etológii a welfaru predovšetkým u hydiny. Podieľali sa na niekoľkých medzinárodných projektoch zameraných na welfare a sú členmi expertnej skupiny WG9 Welfare a manažment hydiny pri Svetovej hydinárskej vedeckej spoločnosti.

Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na Youtube kanáli CVTI SR , na platforme Anchor a cez aplikácie na streamovanie hudby, napríklad Spotify či Apple podcasts.

 

 

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.