Rod tráv ostrevka (vedecky Sesleria) zahŕňa cca 30 – 40 druhov a poddruhov. Vyskytujú sa najmä v Európe, no čiastočne zasahujú aj do priľahlých častí severnej Afriky a západnej Ázie. Mnohé z druhov tohto rodu hrajú dôležitú úlohu vo formovaní rozličných rastlinných spoločenstiev a viaceré patria k endemickým a vzácnym.
Tím pracovníkov z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV sa zaoberá projektom Biosystematické štúdium karpatsko-panónskych zástupcov rodu Sesleria (Poaceae). Vedúcou projektu je RNDr. Iva Hodálová, CSc., jej zástupcom je RNDr. Pavol Mereďa, PhD. Pri riešení projektu úzko spolupracujú s Dr. L. Somlyay z Maďarského prírodovedného múzea v Budapešti, ktorý je špecialistom na zástupcov rodu v Maďarsku.
Projekt je zameraný na komplexné biosystematické štúdium zástupcov rodu vyskytujúcich sa v oblasti Západných a Východných Karpát a Panónie (druhy S. bielzii, S. caerulea, S. heufleriana, S. hungarica, S. sadleriana, S. tatrae a S. uliginosa). Riešitelia sa zaoberajú otázkami týkajúcimi sa stupňa ich genetickej, karyologickej, morfologicko-anatomickej, reprodukčnej a ekologickej diferenciácie.
„Hoci zástupcovia rodu Sesleria patria k porastotvorným druhom definujúcim syntaxonómiu viacerých spoločenstiev (vrátane vzácnych a endemických), ich poznanie je stále nedostatočné. S druhmi je tradične spájaná vysoká miera hybridizácie, ktorá však doposiaľ nebola experimentálne dokázaná. Predpokladá sa, že na ich evolúcii sa vo výraznej miere podieľali procesy polyploidizácie, hybridizácie a alopatrickej speciácie, avšak žiadny z uvedených aspektov nebol doposiaľ študovaný modernými metódami. Hlavným cieľom projektu bude komplexný pohľad na študované druhy, získaný kombináciou viacerých metód, ako taxonomického, tak aj ekologického prístupu,“ uvádzajú riešitelia projektu.
Ciele výskumu
Výskum má priniesť ucelený pohľad na komplikovanú skupinu karpatsko-panónskych zástupcov rodu Sesleria.
„Výstupom práce bude v prvom rade objasnenie genetickej diferenciácie taxónov, ktoré by malo dať odpoveď na dve zásadné otázky: (1) Sú všetky študované druhy geneticky dobre diferencované? (2) Má každý zo študovaných oktoploidných druhov (S. bielzii, S. hungarica, S. sadleriana a S. tatrae) monofyletický pôvod, alebo tieto druhy vznikli, resp. vznikajú polytopicky na lokalitách tetraploidov? Pokúsime sa taktiež zistiť, či sú tetraploidné populácie karyologicky uniformné alebo či v rámci nich nedochádza k vzniku oktoploidov, ako je to predpokladané pri 3 oktoploidných jedincoch S. heufleriana na lokalite v Slovenskom krase,“ konštatovali riešitelia projektu.
Chcú taktiež po prvýkrát stanoviť absolútnu veľkosť DNA druhu S. hungarica a pri zvyšných druhoch podrobne zanalyzovať absolútnu aj relatívnu veľkosť DNA na doposiaľ neanalyzovaných populáciách. „Podrobne budeme študovať morfologické a anatomické znaky všetkých druhov. Pokúsime sa pritom zodpovedať, ktoré doposiaľ používané určovacie znaky sú najvhodnejšie na ich určovanie. Taktiež skúsime nájsť nové znaky, ktoré by sa pri určovaní týchto tráv mohli používať. Výsledkom bude o. i. určovací kľúč založený na morfologických znakoch použiteľných priamo v teréne, resp. na doplnkových anatomických znakoch odsledovateľných v laboratóriu.“
Výskum sa má taktiež hlbšie venovať ekológii druhov a štúdiu korelácie environmentálnych faktorov prostredia s morfologickými a anatomickými znakmi. Objasnená tak bude väzba druhov na jednotlivé vegetačné typy a environmentálne podmienky prostredia.
„V literatúre často uvádzaná medzidruhová hybridizácia bude objasnená experimentálnym prístupom, ako aj podrobným karyologickým skríningom vybraných suspektných populácií, z ktorých boli v minulosti hlásené krížence medzi druhmi S. caerulea a S. tatrae. Hybridizačnými pokusmi stanovíme, do akej miery existujú medzi karpatsko-panónskymi zástupcami rodu reprodukčné bariéry a do akej miery sú potenciálne vzniknuté krížence životaschopné, resp. fertilné. V neposlednom rade by sme naším štúdiom mali dostať odpoveď na otázku systematickej príslušnosti niektorých dlhodobo sporných populácií, pri ktorých nie je istota, ku ktorému druhu vlastne patria,“ poznamenali riešitelia projektu.
Riešiteľský kolektív
Mgr. Monika Budzáková, PhD., spoluriešiteľ
Má niekoľkoročné skúsenosti v oblasti výskumu rodu Sesleria. V rokoch 2009 – 2014 sa v rámci riešenia dizertačnej práce venovala výskumu morfologickej, karyologickej a ekologickej variability druhov Sesleria caerulea a S. tatrae v Západných Karpatoch a v okolitých pohoriach, čoho výsledkom boli 3 karentované publikácie.
RNDr. Pavol Mereďa, PhD., zástupca vedúceho projektu
Zaoberá sa výskumom v oblasti taxonómie, chorológie, morfometriky, karyológie (vrátane prietokovej cytometrie) a molekulárnej systematiky cievnatých rastlín.
RNDr. Iva Hodálová, PhD., vedúci projektu
Špecializuje sa na výskum v oblasti taxonómie, evolúcie, morfometriky, karyológie (vrátane prietokovej cytometrie) a molekulárnej systematiky (taxonomické revízie rodov Atriplex, Cyanus, Pilosella, Sagina, Senecio s. l., Viola). Má skúsenosti s terénnym výskumom v Alpách, Karpatoch, Panónii, na Balkáne, v Mediteráne, v severnej Európe a východnom Rusku.
RNDr. Jozef Šibík, PhD., spoluriešiteľ
Je odborníkom na vysokohorskú vegetáciu, jej ekológiu a dynamiku. V posledných rokoch bol hlavným riešiteľom projektu zameraného na zisťovanie vplyvu pastvy na vysokohorskú tundru financovaného vládou Spojených štátov. Okrem domácich projektov bol spoluriešiteľom aj viacerých medzinárodných vedeckých projektov (RMNP National Park Service, Nórsky finančný mechanizmus).
Doba riešenia projektu je 1. január 2016 – 31. december 2019.
Informácie a ilustrácie poskytol: RNDr. Pavol Mereďa, PhD.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ
