Pre mnohých vedcov sa ich vedecká kariéra začína jednou otázkou. Prečo…? Prečo niečo funguje a niečo nie? V snahe nájsť odpoveď sa púšťajú do vedeckého bádania, hľadajú príčiny a podstatu problémov.
Hranice svojho poznania sa rozhodol posúvať aj doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, PhD., MPH., ktorý patrí medzi špičku v odbore molekulárna biológia a normálna a patologická fyziológia. Vyštudoval medicínu, molekulárnu biológiu a bankovníctvo, postgraduálne sa špecializoval v odboroch normálna a patologická fyziológia a riadenie vo verejnom zdravotníctve. V súčasnosti je prednostom Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa predovšetkým experimentálnou génovou terapiou či vplyvom testosterónu na mozgové funkcie, ako aj ďalšími zaujímavými výskumami.
NCP VaT: Ako ste sa dostali k štúdiu molekulárnej biológie?
Peter Celec: Keď som začal študovať medicínu, veľmi rýchlo som prišiel na to, že to nejde tak do hĺbky, ako som si predstavoval. Bol som na pár prednáškach na Prírodovedeckej fakulte, najmä na cytológii u prof. Bobáka, a tie mi imponovali. Keď som následne absolvoval stáž v Nemecku, videl som, že dobrú medicínu a biomedicínsku vedu možno robiť len s dobrými základmi z genetiky a molekulárnej biológie.
NCP VaT: Vy máte vyštudovanú aj medicínu a bankovníctvo. Ako ste stíhali, takéto náročné štúdium?
Peter Celec: Nemyslím, že by to bolo nejako extra náročné. A možno to hovorí viac o tých školách ako o mne. Na gymnáziu predsa študent musí absolvovať viac rozličných predmetov. Keď spočítam hodiny povinnej výučby za týždeň na troch vysokých školách, bude to nakoniec menej ako na tom gymnáziu. Takže dá sa to zvládnuť. Samozrejme, ide to na úkor akýchkoľvek mimoškolských aktivít, hoci už vtedy sme sa s kolegami intenzívne venovali študentskej vedeckej činnosti. Každopádne, neľutujem to. Lekárov, molekulárnych biológov i ekonómov chrlia školy množstvo. Štúdium viacerých odborov dáva na vedecké i bežné spoločenské problémy predsa len trochu iný pohľad.
NCP VaT: Akému výskumu sa momentálne venujete?
Peter Celec: Teraz hlavne tomu ekonomickému – ako zohnať zdroje na biomedicínsky výskum. Podarilo sa mi s kolegami vytvoriť na Lekárskej fakulte UK Ústav Molekulárnej Biomedicíny. Tam sa snažíme vychovávať mladých vedcov – doktorandov, diplomantov. Konkrétne témy sú rôzne – vplyv testosterónu na mozog, využitie slín na skríning a diagnostiku chorôb, génová terapia atď. Nie sme zameraní na jednu tému ako to býva zvykom. Myslím si a po skúsenostiach to už aj viem, že práve tá interdisciplinarita, prekryv medzi odbormi a témami umožňuje prichádzať s novými nápadmi a posúvať poznanie dopredu. Navyše prílišné zameranie na jednu molekulu pri jednej chorobe vedie k frustrácii, keď sa nedarí a často aj k znechuteniu z neúspechov. Vtedy je ideálne mať ďalšiu – úplne odlišnú tému, ktorej sa vedec môže dočasne venovať. Preto, ak hocikto v tíme príde s novou myšlienkou, tak sa jej môže venovať, hoci to nemusí priamo súvisieť s tým, čo robil dovtedy. Som presvedčený o tom, že to je naša konkurenčná výhoda.
NCP VaT: Ste zaneprázdnený človek, prednášate, venujete sa výskumu, snažíte sa všemožne priblížiť vedu bežným ľuďom. Ako relaxujete, máte nejaké hobby?
Peter Celec: Ja mám veľké šťastie, že moja robota je moje hobby. Je veľmi dôležité, aby človeka robota bavila a neviem si predstaviť, že by som robil niečo, čo by ma nebavilo. Aj preto hovorievam, že robiť vedu je privilégium. Takže ak definujem voľný čas ako ten, kedy robím to, čo chcem, tak ja mám voľného času kopec. Ak chcete vedieť, čo robím, keď prídem domov z roboty, väčšinou v nej pokračujem – čítam odborné články, prípadne ich píšem. Veda ide veľmi rýchlo dopredu a mňa naozaj zaujíma, kam sa posúva, čo nového zistili iní a je skvelé k tomu svojou trochou prispieť. Myslím, že odkedy som pričuchol k vede, tak už neviem, čo je to nuda.
NCP VaT: Čo by mali vedieť mladí ľudia, ak chcú študovať a venovať sa práve molekulárnej biológii? Komu by ste odporúčali ísť študovať tento odbor?
Peter Celec: Mali by vedieť, čo chcú. Nemusí to byť do detailov, stačí rámcovo. Ja som chcel robiť biomedicínsku vedu. A keď sa pozriem na kolegov, vidím, že sú tam nielen lekári a molekulárni biológovia, ale aj genetici, chemici, inžinieri, farmaceuti, ale aj veterinári atď. Takže to samotné štúdium nie je až tak dôležité ako napr. výber školiteľa diplomovej práce, prípadne následne dizertačnej práce.
Mali by vedieť, že to, čo chcú, majú naozaj chcieť. Nikto ich k tomu totiž nebude nútiť. Molekulárka v tomto nie je odlišná od iných odborov. Dá sa vyštudovať bez väčších problémov aj povrchne a pohodlne. Až na promócii si študenti často uvedomia, že samotný diplom ešte nič neznamená. Poznám vyštudovaných molekulárnych biológov, ktorí si v rámci štúdia vybrali namiesto seminára z molekulárnej biológie telesnú, hudobnú, filozofiu – hlavne, že budú kredity… V tom prípade je štúdium len stratou času a nemá zmysel.
Molekulárna biológia medzičasom ovplyvňuje naše životy takým spôsobom, že by ju vlastne mal študovať každý – aspoň v obmedzenej miere niekde na stredných školách. Potom si ten, koho to zaujme, určite nájde cestu k molekulárnej biológii aj na vysokej škole. Ja som mal skvelého učiteľa biológie na gymnáziu. Z jeho prednášok sa dalo čerpať ešte v druhom ročníku na vyške. Ak takého mladý človek nemá, nech si pozrie http://www.dnai.org/. Ide o stránky Cold Spring Harbor Laboratories, ktoré sú skvelo pripravené a mimoriadne edukatívne. Keď človeka zaujmú, treba ísť študovať molbio.
Zhovárali sa: NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZČ