Pred dvadsiatimi štyrmi rokmi vyhlásili jarabicu poľnú (Perdix perdix)za vtáka roka (tohto roku je to vrabec domový a vrabec poľný). Vták z obilných polí, storočia využívajúci poľnohospodársky rozvoj, sa stal v posledných desaťročiach jeho obeťou.
„Samička predvádza zásnubný tanec a necháva za sebou so zdanlivou ľahostajnosťou chodiť nápadníka, ktorý ju sleduje na každom kroku a zúrivo odháňa prípadných konkurentov.“
Jarabica poľná (Perdix perdix) je druh kurovitých vtákov. Živí sa nielen rastlinnou potravou, rôznymi semenami a zelenými časťami rastlín, ale aj hmyzom. Jarabice vlastne vykonávajú biologickú ochranu poľných kultúr. Jej počet na Slovensku rapídne klesol oproti pôvodnému stavu zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. V súčasnosti pri 90-percentnom celkovom úbytku tohto užitočného vtáka žije u nás len ostrovčekovito na niekoľkých miestach niekoľko tisíc jedincov. Jarabica sa postupne stráca aj z krajín západnej Európy. Od začiatku deväťdesiatych rokov jej počet klesá aj v najlepších nemeckých oblastiach s chovom malej zveri. Dôvodom vymierania tohto druhu je poľnohospodárska výroba, ale aj dôsledok prirodzeného evolučného vývoja. Sceľovanie pôdy odstránilo medze, remízky a lúky, aby sa mohli polia rozširovať. Mechanizácia, používanie prostriedkov na ničenie hmyzu a rozmnoženie dravcov malo na jarabicu ešte zhubnejšie následky než na ostatnú malú zver. Jarabice majú v prírode veľa nepriateľov. Sú to všetky šelmy od lasice až po líšku, ďalej jastraby, myšiaky. Ich hniezda na zemi najviac plienia vrany a straky. Rovnako pri kosbe krmovín sa zničí veľa hniezd. Veľké straty jarabíc spôsobujú trvalé dažde v období liahnutia mláďat, v zime zasa kruté mrazy a veľká nádielka snehu, ktorý im znemožní prístup k potrave na zemi.
On a ona
Obe pohlavia merajú približne 30 cm a ich hmotnosť sa pohybuje v rozpätí 0,33 až 0,6 kg. 
Jarabica má svetlosivé perie s tmavosivým vlnkovaním. Tvár a krk sú oranžovohnedé. Na rozlíšenie samičky a samčeka často slúži tmavá podkova na hrudi. Nie je to však spoľahlivý znak. Kohútik má podkovu vždy, ale náznak podkovy sa môže objaviť na sliepočkinej hrudi, najmä ak je staršia. Spoľahlivejšie ich rozlíšime podľa kresby na krídlových krovkách. Kohútik má jeden pozdĺžny svetlý pás pri osi pera. Tento svetlý pás nájdeme aj na sliepočkiných krídlach, a navyše ešte s priečnymi pásikmi, akýmsi rebríčkom. Pri optimálnom zložení populácie je kohútikov viac než sliepočiek. Hovorí sa im celibátnici, keďže v čase hniezdenia veľa samičiek uhynie.
Vytváranie párikov
Jarabica poľná je stála, na zimu od nás neodlieta a svojmu stanovišťu je veľmi verná. Žije monogamne v pároch. Po 
vyliahnutí mláďat sa tvoria rodinné kŕdliky, ku ktorým sa v zime môžu pripojiť aj ďalšie jedince. Kŕdliky jarabíc sa rozpadávajú koncom februára až začiatkom marca. Vtedy mladé kohútiky vyhľadávajú sliepočky z cudzích kŕdlikov, čím sa zabraňuje príbuzenskej plemenitbe. Partnera si však samička vyberá sama. Prevádza pred ním zásnubný tanec a necháva za sebou so zdanlivou ľahostajnosťou chodiť nápadníka, ktorý ju sleduje na každom kroku a zúrivo odháňa prípadných konkurentov. Aj po vzniknutí nového páru neustále skúšajú nezadané jedince šťastie u vybranej samičky. Víťazný samček svojich sokov s maximálnym nasadením odháňa. Tak nasledujú naháňačky a ruvačky. Koncom apríla alebo začiatkom mája znesie samička do plytkého hniezda na zemi 10 až 15 vajec, na ktorých sedí 23 až 25 dní. Kohútik sa v tom čase zdržiava blízko hniezda, stráži samičku a odháňa nepriateľov. Keď sa začiatkom júna vyliahnu mláďatá, vodia ich obaja rodičia najmä na miesta, kde je dostatok hmyzu. Kuriatka rýchlo rastú, o necelé tri týždne už lietajú a ďalej žijú v rodinnom kŕdli.
Slovenská realita
Naše jarabice by v prvom rade potrebovali pestrú mozaiku obrábanej pôdy, akú vytvárali polia kedysi, keď na malých plochách pestovali jednotliví roľníci rôzne plodiny s rôznou dobou zrenia a ich zberu. Tieto plochy tvorili pre malé kurovité vtáky úkrytové miesta v blízkosti potravných zdrojov. Ak chceme, aby sa do budúcnosti súčasná početnosť udržala, prípadne narástla, musíme upravovať krajinu. Predovšetkým udržiavať úhory a holé plochy, lebo poskytujú jarabiciam ochranu, možnosť rozhľadu a potravu. Na hornom Liptove sa pred dvoma rokmi zdržiavalo už len do dvesto jedincov tejto zveri. Bol to impulz k tomu, že členovia Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Liptovskom Mikuláši predstavili začiatkom roku 2014 veľmi profesionálny, takmer šesťdesiatstranový projekt Jarabica, ktorý zahŕňa opatrenia v prospech jej chovu na roky 2014 až 2020 a ktorého cieľom je pomoc populácii kedysi bežného vtáka našich polí.
Autor: Jozef Ferenec, člen Slovenského poľovníckeho zväzu
Foto: Jozef Ferenec, člen Slovenského poľovníckeho zväzu
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 5/2015).
Uverejnila: ZČ