Ľudia oddávna využívajú dary prírody, medzi ktorými nechýbajú rastliny, ich plody a semená. Tie slúžia ako zdroj obživy, potrava pre zvieratá, liečivá, materiál na predmety dennej potreby, ale aj na rozmanité ozdobné doplnky tela, odevov, obydlí a záhrad.
„Ozdobné predmety odzrkadľujú nielen potreby človeka, ale tiež duševný a duchovný svet tvorcov a ich nositeľov. Platí to aj pre ozdobné predmety z plodov a semien.“
Rozmanitosť prírody je udivujúca. Aj v prípade plodov a semien vyšších rastlín dosahuje nespočítateľné variácie.
Niektoré rekordy
Nazrime v krátkosti do sveta nevšedných tvarov, farieb, kuriozít, všimnime si, čo z nepreberného množstva semien a plodov možno využiť v ozdobnej tvorbe.
Najväčšie a najťažšie plody a semená má palma lodoicea sečelská (Lodoicea maldivica), ktorej plody dosahujú veľkosť okolo 50 cm a hmotnosť 10 – 15 kg, ojedinele až do 30 kg. Tento endemický druh má malý areál, rastie iba na Seychelských ostrovoch – na ostrovoch Praslin a Curieuse. Jej rozmnožovanie v botanických záhradách je zdĺhavé a náročné, preto sa ju len zriedkavo podarí namnožiť. Hoci obrovské plody a semená tejto palmy sú turistickou atrakciou, vláda dovolí ročne vyviezť z krajiny iba 10 plodov. V súčasnosti je lodoicea zaradená do zoznamu medzinárodne chránených druhov IUCN (International Union for Conservation of Nature, Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov).
Najvariabilnejšie sfarbenie. Najrozmanitejšie kombinácie farieb nájdeme pravdepodobne na povrchu semien fazule (Phaseolus). Pestrosť tvarov i farieb tejto strukoviny udivuje botanikov, genetikov, poľnohospodárov aj umelcov. Semená ostatných druhov u nás využívaných strukovín napríklad sóje (Glycine), cíceru (Cicer), bôbu (Faba), šošovice (Lens.) či hrachu (Pisum) sú oveľa menej pestré.
Nevšedný pôvab. V tejto oblasti vynikajú zrná slzovky (Coix lacryma-jobi L.). Povrch ich obalov, pripomínajúci vzhľadom a leskom perleť alebo email, je veľmi pekný, preto sú vyhľadávaným materiálom na výrobu ozdôb. Táto výživná obilnina pochádza síce z juhovýchodnej Ázie, ale v súčasnosti sa pestuje alebo divo rastie v rôznych oblastiach ďalších kontinentov a ostrovov, kde našla vhodné podmienky.
Najjedovatejšie. Semená viacerých exotických rastlín sú veľmi jedovaté, niektoré až smrteľne. Ich krása však zláka nejedného tvorcu ozdôb a obradných predmetov. Za najjedovatejšie sa považujú semená ružencovca obyčajného (Abrus precatorius), nazývané krabie oči alebo rati. Obsahujú veľmi jedovatý proteín abrín, ktorý vyvoláva nevoľnosť, vracanie, kŕče a zlyhanie pečene. Už zjedenie jedného semena môže spôsobiť zdravotné problémy, požitie niekoľkých smrť. Silno jedovaté sú aj semená strychnínovníka (Strychnos), pľuzgierovca (Physostigma), ricínu (Ricinus) a ostroplodu (Rhynchosia). O čosi menej jedovaté sú semená ďalších rastlín, napríklad u nás pestovanej modrokvetej liany vistérie (Wisteria), ktorú často vidno v parkoch a záhradách, ako obrastá pergoly, ploty i terasy, či semená u nás zdomácnenej buriny durmanu (Datura).
Dekorácie
Skrášľovať sa, páčiť sa alebo zdôrazňovať postavenie v komunite sú snahy staré ako ľudstvo samo. Ozdoby
odzrkadľujú nielen potreby človeka, ale tiež duševný a duchovný svet tvorcov a ich nositeľov – ich túžby, sny, strach pred nebezpečenstvom, vieru v dobro a úspech, úctu k prírode a životu vôbec, ale i vzťah ku kráse. Najrozmanitejšie ozdoby zhotovovali etniká žijúce v súlade s prírodou, ktorá im sama poskytovala vhodný rastlinný, živočíšny, no aj anorganický materiál. Hlavne domorodí obyvatelia Ameriky, Afriky, Austrálie a oceánskych ostrovov prejavili v tejto oblasti svojrázne estetické cítenie a obdivuhodnú zručnosť. Zo semien a plodov si vyrábali nielen praktické predmety (misky, naberačky i rôzne iné nádoby), fajky, ale aj obradné predmety či talizmany, hračky, hudobné nástroje a rozmanité ozdoby tela a odevov ako náhrdelníky, náramky, štíty, čelenky, náušnice, ozdoby vlasov, opasky…). Objaviteľské a obchodné cesty po súši aj po mori za vzácnym tovarom alebo za poznaním nových krajín či dobrodružstvom spôsobili, že do krajín s rozvinutejšou civilizáciou sa dostali mnohé, dovtedy neznáme rastliny, ich plody a semená, prípadne výrobky z nich.
Materiál na ozdobnú tvorbu poskytujú rastliny rôznych čeľadí. Vhodné sú hlavne tvrdé, a tým aj trvácnejšie a odolnejšie plody a semená, kým menej trvanlivé (mäkké, farebne nestále alebo rýchlo sa rozkladajúce) sa používajú zriedka.
V súčasnosti najväčšie množstvo tradičných ozdôb z plodov a 
semien vyhotovujú obyvatelia tropickej Ameriky, karibskej oblasti a Havajských ostrovov. V ich ozdobách sa často vyskytujú semená mukuny (Mucuna Adans.), ormosie (Ormosia Jacks.), kany (Canna L.), mydlovníka (Sapindus L.), kukurice (Zea L.), fazule (Phaseolus L.), kanaválie (Canavalia Adans.), uhorky (Cucumis L.), slnečnice (Helianthus L.), kaučukovníka (Hevea R. Br.) či kôstky rôznych paliem. Veľmi zaujímavé sú ozdoby domorodých kmeňov v Austrálii a Oceánii, často symbolizujúce bojovnosť, sexualitu a plodnosť. Využitie našli najmä makadámia (Macadamia F. Muell.), eukalyptus (Eucalyptus L’Hér.), prasličník (Casuarina Adans.) či divé banánovníky (Ensete Bruce). V Ázii sa uplatňujú olejník (Elaeocarpus L., rudrakša), mydlovník (Sapindus L.), lotos (Nelumbo Adans.), ginko (Ginkgo L.), afzélia (Afzelia Sm.), čajovník (Thea L., Camellia L.), strychnínovník (Strychnos L.), kôstky broskýň a marhúľ (Prunus s. l.) a iné, hlavne ako koráliky v meditačných šnúrach (japa mala) a girlandových výzdobách, často v spojitosti s náboženstvami (hinduizmus, budhizmus). Aj africký kontinent a Madagaskar poskytujú širokú paletu rastlinného materiálu. Využíva sa napríklad duma (Hyphaene Gaertn.), kolokvinta (Colocynthis Schrad.), lajnovec (Sterculia L.) či akácia (Acacia Mill.). Prírodné bohatstvo Zeme sa dlhodobo nekontrolovateľne využívalo a drancovalo. Ústup a miznutie druhov vo voľnej prírode si vyžiadali nové opatrenia týkajúce sa aj ochrany rastlín. Preto je obmedzené až vylúčené využívanie semien a plodov chránených a kriticky ohrozených druhov.
Autori:
RNDr. Eva Uherčíková, Prírodovedné múzeum Slovenského národného múzea, Bratislava
doc. RNDr. Ľudmila Illášová, PhD., Gemologický ústav, Fakulta prírodných vied, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
RNDr. Helena Šípošová, CSc., Slovenská botanická spoločnosť pri SAV, Bratislava
Foto: autorky
Viac o rôznorodom využívaní semien a plodov, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 2/2016).
Uverejnila: ZVČ