Vedecký tím z McGill University objavil, že počas upevňovania informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäti prebiehajú najmenej dva odlišné procesy v dvoch rozličných neuronálnych sieťach.
Schopnosť pamätať si je jedna z hlavných podmienok prežitia. Vďaka pamäti dokáže mozog zaznamenať, vštepiť, uchovať a vybaviť rozličné informácie.
Ako sa však krátkodobé spomienky trvajúce len niekoľko hodín premenia na dlhodobé, ktoré môžu byť v našej pamäti uložené roky?
Čiastočnú odpoveď prináša štúdia uverejnená v prestížnom časopise Nature.
Rozličné typy neurónov
Už desaťročia je známe, že proces konsolidácie vyžaduje syntézu nových proteínov v mozgových bunkách. Doteraz však nebolo známe, aké podtypy neurónov sú do procesu zapojené.
S prelomovým objavom prišli kanadskí vedci. Odhalili, že na procese ukladania informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäti sa podieľajú dva rozličné typy neurónov, a to excitačné a inhibičné neuróny.
Excitačné neuróny podľa vedcov vytvárajú pamäťovú stopu, zatiaľ čo inhibičné neuróny blokujú hluk v pozadí a umožňujú dlhodobé učenie.
Výsledky majú obrovský potenciál. Môžu vedcov naviesť, akým smerom sa vydať pri liečbe chorôb, ktoré súvisia aj s poruchami procesov pamäti, ako je napríklad Alzheimerova choroba či autizmus.
Zdroje: DOI 10.1038/s41586-020-2805-8
