Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nie je pšenica ako pšenica

VEDA NA DOSAH

Nie je pšenica ako pšenicaje názov aprílovej Vedy v CENTRE v Piešťanoch, ktorej hosťom bude  Ing. Ľubomír Rückschloss, z Výskumno – šľachtiteľskej stanice Vígľaš – Pstruša,   dlhoročný šľachtiteľ pšenice, odborník na vedecké šľachtiteľské programy tejto plodiny a tvorca mnohých zaujímavých odrôd pšenice s netradičnými a zdraviu-prospešnými vlastnosťami.

Pšenica je jednou z najrozšírenejších plodín na Slovensku i vo svete. Foto: Ing. Ľubomír Rückschloss; pšenicaZačiatky jej pestovania sú spájané so vznikom poľnohospodárstva a postupne aj vyššou kvalitou stravovania. Chlieb a produkty z pšenice sa stali neodmysliteľnou súčasťou nášho jedálnička, ešte donedávna pokrývali 35 % energetickej spotreby populácie, 56 % spotreby sacharidov, 35 % spotreby bielkovín a 10 % spotreby tukov. Pečivo na raňajky, školákom na desiatu, na obed napríklad cestoviny alebo tradičné parené buchty, na večeru tiež niečo rýchle „od chleba“… Ešte v roku 1990 spotreboval občan Slovenska ročne približne 116 kg obilnín vo forme múky. V roku 2014 to už bolo o 30 % menej. Dôvodom je dnešný moderný trend racionálnej výživy, ktorý hlása odopierať si chlieb, lebo sa od neho priberá, ako aj množstvo iných negatívnych poloprávd, ktoré sa o tomto „božom dare“ šíria často z neoverených zdrojov. Pritom, „Nie je pšenica ako pšenica“!

Dnešná Foto: Ing. Ľubomír Rückschloss; pšenicapšenica nie je plná iba škrobu, ale obsahuje aj vysokú porciu potravinovej vlákniny a jej zložiek, ako rezistentný škrob, alebo beta-glukány, ktoré nás chránia pred civilizačnými ochoreniami. V zrne sa nachádzajú aj prírodné farbivá, vitamíny a minerálne látky, ktoré v dnešných časoch stresu a hektiky držia naše telo vo forme. Pšenica sa dnes šľachtí, aby mala pridanú hodnotu reprezentovanú vysokým obsahom biologicky-aktívnych látok so zdraviu-prospešným účinkom na ľudský organizmus, a popri tom aby bolo jej pestovanie pre pestovateľa výnosné, bez zbytočných vstupov formou hnojív a postrekov.

Autor: Michaela Havrlentová, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav rastlinnej výroby, Piešťany

Foto: Ing. Ľubomír Rückschloss

Uverejnila: ZČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky