Zoznámte sa s Mary River (Elusor macrurus), endemitom rovnomennej rieky v regióne Brisbane v juhovýchodnom Queenslande.
Krásavica Mary River (Elusor macrurus) vás už na prvý pohľad upúta svojím netradičným vzhľadom. Na hlave totiž nosí „číro” z rias. Príležitostne ju preto nazývajú aj zelenovlasá či panková korytnačka. Pokrývka hlavy a miestami aj tela jej slúži najmä na maskovanie sa pred predátormi.
Dospelého jedinca však už tak ľahko neprehliadnete. Ide totižto o pravdepodobne najväčšiu známu sladkovodnú korytnačku. Vzhľadom na túto skutočnosť je celkom zaujímavé, že tak dlho unikala pozornosti herpetológov, no zrejme roky nemali tú česť práve s dospelým jedincom.
Mary River je endemitom rovnomennej rieky v regióne Brisbane v juhovýchodnom Queenslande. Už dlho predtým, než ju v roku 1994 opísali miestni výskumníci John Cann a John Leggler ako samostatný druh, ju ľudia zvykli v lokalite jej výskytu vo veľkom chovať a predávať ako domáce zvieratko. Práve vďaka tomu sa Cannovi napokon dostala do pozornosti.
Zber vajíčok pre obchod so zvieratami a výstavba hrádzí na rieke, ktorú osídľovala, Mary River doviedli už v roku 1970 takmer na prah vyhynutia. Od sedemdesiateho roku je uvedená v Červenom zozname ohrozených druhov IUCN a dodnes sa realizujú programy na jej ochranu.
Korytnačke Mary River trvá mimoriadne dlho, kým pohlavne dozrie (samičky v dvadsiatom piatom roku života a samčeky v tridsiatom) – zrejme preto ju zber vajíčok a predaj mláďat v chovateľských obchodoch v druhej polovici minulého storočia tak ohrozil.
Žije v dobre okysličenej a rýchlo tečúcej vode, na miestach, kde sa striedajú plytké úseky s hlbšími. Hniezdiská má na súši.
Dospelý jedinec tohto druhu má menej zaoblený pancier, stredne krátky krk a predné a zadné končatiny s výraznými blanami medzi prstami. Poznávacím znakom dospelých samcov je extrémne dlhý chvost – môže dosahovať až 70 percent dĺžky panciera.
Okrem nezabudnuteľného výzoru má Mary River ešte jedno výrazné špecifikum: dýcha pomocou kloaky (špecializovanými žľazami v reprodukčných orgánoch), čo jej umožňuje zostať v prípade potreby až 72 hodín pod vodou.
Výskumník John Cann, ktorý sa vo svojej výskumnej praxi dlhé roky zanietene zaoberal korytnačkami, učinil ešte pred rokom 1994 jeden významný objav – opísal aj druh Fitzroy. Korytnačky, ktoré doň patria, sú rovnako ako Mary River veľmi špecifické a dokážu takisto prijímať kyslík pod vodou pomocou kloaky.
Zdroje: Australian Museum, Edge, Wikipedia.org