V poslednej dobe sa venuje čoraz väčšia pozornosť nepôvodným druhom rastlín alebo živočíchom. Táto problematika sa netýka len odborníkov v tejto oblasti, ale v kontexte globalizácie, aj nás všetkých.
Čo sú nepôvodné rastliny alebo živočíchy
Ako uvádza portál Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, nepôvodné druhy rastlín alebo živočíchov sú také druhy, ktoré na území Slovenska nemajú pôvodný areál rozšírenia a boli na naše územie dovezené alebo sa sem rozšírili z iných krajín. Invázne druhy sú nepôvodné druhy rastlín alebo živočíchov, ktoré majú potenciál sa rýchlo šíriť a negatívne ovplyvňovať populácie našich pôvodných druhov a pôvodné biotopy. Pochádzajú najčastejšie z amerického kontinentu, z Ázie alebo aj iných častí sveta.
V mnohých prípadoch sa tieto nepôvodné druhy slabo prispôsobia novým podmienkam a dochádza k ich rýchlemu vyhynutiu. Inokedy sa im však podarí prežiť, rozmnožovať a udomácniť sa. V niektorých prípadoch sú tieto nové druhy tak úspešné, že už nie sú biologickou zvláštnosťou, ale skutočnou hrozbou a spôsobujú vážne škody nielen v rámci ekosystému, ale aj na plodinách a hospodárskych zvieratách, vplývajú na ľudské zdravie a majú vážne hospodárske vplyvy. Nepôvodné druhy s takýmito negatívnymi vplyvmi sú známe ako invázne (resp. invazívne) druhy.
Invázne druhy rastlín
Invázne druhy rastlín boli najčastejšie dovezené ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a výsadieb začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy. Majú vysoký reprodukčný potenciál. Dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom (napr. podzemkami) alebo vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou. Viaceré z týchto druhov v súčasnosti tvoria rozsiahle porasty, najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestranstvách, ale zasahujú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev (biotopov). V prípade ich masového rozšírenia významne menia charakter biotopov, ohrozujú pôvodné druhy rastlín a vytvárajú homogénne monocenózy. Niektoré sú známe ako alergény (zlatobyle, ambrózia palinolistá), iné vyvolávajú rôzne kožné poranenia až popáleniny (boľševník obrovský). Ich odstraňovanie je veľmi problematické, vyžaduje si systematické niekoľkoročné zásahy, často s nevyhnutným využitím herbicídnych prípravkov, aby sa dosiahli požadované výsledky.
Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Poznámka: Aktuálne evidovaný výskyt inváznych druhov rastlín Slovenskej republiky je dostupný na interaktívnej mape Slovenska – http://maps.sopsr.sk/mapy/invazky/map.html.
Invázne druhy živočíchov sa na naše územie dostali viacerými spôsobmi. Hlavný faktor, ktorý vplýval na ich rozšírenie bolo obchodovanie s nimi. Najčastejšie boli dovezené za účelom chovu ako kožušinová zver (napr. šakal, medvedík čistotný, norok americký) alebo na teraristický a akvaristický chov (korytnačka písmenková, raky, niektoré druhy rýb a pod.) a z chovov sa potom rozšírili aj do prirodzeného prostredia. Iné druhy sa šírili migráciou z okolitých štátov. Invázne druhy živočíchov sú konkurenčne silnejšie a nemajú prirodzených nepriateľov, čo umožňuje ich šírenie na úkor našich pôvodných druhov živočíchov. Medzi najznámejšie druhy invázneho hmyzu na Slovensku patrí napríklad aj lykožrút severský.
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky od roku 2002 postupne vydala niekoľko typov informačných materiálov (skladačiek, príručiek), ktoré sa týkali problematiky nepôvodných inváznych a invázne sa správajúcich druhov. Záujem bol sústredený najmä na druhy rastlín.
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Ďalšie informácie poskytuje aj publikácia: Invázne druhy živočíchov na Slovensku – pôvod, šírenie, opatrenia, (Nevřelová a Beáta Becková, Univerzita Komenského v Bratislave)
Ministerstvo životného prostredia (Odstraňovanie invazívnych druhov rastlín)
