Fallopia japonica patrí medzi 100 najnebezpečnejších inváznych rastlín a bola zapísaná do zoznamu rastlín vzbudzujúcich obavy Európskej únie. Invázne druhy sú častou súčasťou fytocenóz v našej krajine. Expanzívne sa šíria, prenikajú do rastlinných spoločenstiev. Následne vytláčajú pôvodné druhy a často (najmä pohánkovce) vytvárajú monocenózy. Ovplyvňujú tým manažment (údržbu) nielen terestrických, ale aj vodných biotopov.
„Invázne druhy vytvárajú husté porasty, v ktorých sa hromadí množstvo odumretej biomasy, čo bráni pôvodným druhom v reprodukcii. Okrem spomenutých ekologických a environmentálnych škôd, spôsobujú tiež mnoho ekonomických a zdravotných problémov a takisto straty na poľnohospodárskej produkcii. Výskyt inváznych rastlín na Slovensku je výsledkom prevažne antropickej činnosti a má svoj vplyv aj na úspešnosť ich šírenia. Sú to najmä narušené (ruderalizované) stanovištia, neobhospodarované a opustené plochy, kde došlo k zmene stanovištných podmienok, najmä chemizmu pôdy,“ uvádza Zuzana Čistoňová a jej školiteľ Stanislav David, Katedra ekológie a environmentalistiky Fakulty prírodných vied UKF v Nitre vo svojej práci Rozšírenie a habitatová charakteristika inváznych druhov Fallopia spp. na severozápadnom Slovensku (Occurrence and habitat characteristics of invasive plant species Fallopia spp. in southwest Slovakia).
Zaznamenali celkovo 410 údajov o výskyte troch taxónov pohánkovcov, lokalizovaných v severnej oblasti severozápadného Slovenska z obdobia posledných 20-tich rokov. „Pre druhy F. japonica sme vyhodnocovali 206 lokalít, F. xbohemica 160. Osobitnou kategóriou bola Fallopia spp., kde v 44 nálezoch nebol určený druh. Podľa výskytových údajov sú pohánkovce viazané na tieto prvky využívania krajiny: poľnohospodárska krajina (n=253), sídelné (n=105) a priemyselné (n=73) časti krajiny. Vektory šírenia pohánkovcov v sledovanom území sú líniové koridory: rieky, cestné a železničné komunikácie. V skúmanom území sme nepotvrdili štatisticky významný rozdiel v hypsometrickej distribúcii F. japonica a F. xbohemica. Tento rozdiel však vykazuje Fallopia spp. To potvrdzuje nutnosť determinácie na druhovú úroveň. Zistili sme početný výskyt pohánkovcov v poľnohospodárskej krajine,“ konštatovali realizátori projektu.
Invázne pohánkovce sa podľa nich taxonomicky zaraďujú do čeľade stavikrvovité (Polygonaceae), z radu hvozdíkotvaré (Caryophyllales). „Všetky tri druhy inváznych pohánkovcov majú svoj pôvodný areál výskytu v ázijských krajinách. Do strednej Európy a na územie Slovenskej republiky sa rozšírili ako okrasné rastliny do záhrad a tiež ako dobre stráviteľná krmovina.“
Riešené územie sa nachádza na severozápade Slovenska s celkovou rozlohou 2 800 km2. Zo severnej strany hraničí s 
Poľskom a Českom. Územie geograficky patrí do Žilinského samosprávneho kraja a nachádza sa v regiónoch Kysuce, Horné Považie a zahŕňa aj severnejšiu časť regiónu Turiec. „Spracovávali sme údaje lokalizované v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Bytča a Martin. Z hľadiska členitosti reliéfu sa tu vyskytujú prevažne nižšie a vyššie hornatiny, s najvyšším vrchom Veľký Kriváň v Malej Fatre s nadmorskou výškou 1 709 m n. m. Zo severu do územia zasahujú Kysucké Beskydy a Javorníky, z juhu Strážovské vrchy, Malá a Veľká Fatra. Územím preteká rieka Váh a jeho prítoky Orava, Turiec, Kysuca, Rajčianka a iné (Obr. 1).“
Autori práce v závere tvrdia, že invázne rastliny rodu Fallopia v súčasnosti predstavujú vážnu hrozbu pre biodiverzitu pôvodnej vegetácie na Slovensku. „Preto považujeme za najdôležitejšie mapovanie výskytu, ktorého výstup môže byť použitý pre metódy ako modelovanie priestorovej expanzie či predikcia lokalít potenciálneho výskytu, ktoré sú kľúčové pre požiadavky prísneho manažmentu, aký by výrazne obmedzil ich šírenie. Najagresívnejší kríženec Fallopia xbohemica sa začal správne určovať až v posledných rokoch, preto sa v našej dátovej vzorke nenachádzajú žiadne lokality výskytu do roku 2010. Nakoľko tento druh bol často zamieňaný za jedného zo svojich rodičov, častejšie za pohánkovec japonský, je nutné revidovať údaje označené ako F. japonica a Fallopia spp.“
Potreba mapovania druhu F. xbohemica a správnej determinácie druhu je podľa odborníkov dôležitá pre lepšiu vizualizáciu expanzívneho šírenia kríženca. „Z našich zistení vyplýva, že výskyt pohánkovcov sa viaže výrazne na menej stabilné plochy kultúrnej poľnohospodárskej a priemyselnej krajiny. V oblasti sídiel je nutné podčiarknuť právny dosah veci a posilniť výkon manažmentových opatrení v urbanizovanom prostredí. Zaznamenali sme celkovo 410 lokalít výskytu pohánkovcov a poukázali na ich hypsometrickú distribúciu so signifikantnou odchýlkou priemernej hodnoty nadmorskej výšky nálezov bez presnej determinácie do druhu v porovnaní s ostatnými kategóriami. Výsledky nášho výskumu potvrdzujú aj vektory šírenia pohánkovcov v sledovanom území porovnaním polohy a počtu porastov pozdĺž líniových koridorov za posledných dvadsať rokov.“
Tento príspevok je súčasťou Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018
Informácie prebrané zo zborníka Študentská vedecká konferencia 2018 (september 2018)
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Skitterphoto/
Uverejnila: VČ