Pre tých, ktorých baví genetika a majú záujem vyskúšať si prácu vo veľkom laboratóriu, pripravila Univerzita Komenského v Bratislave Letnú školu genetiky. Primárne bola určená pre študentov druhého a tretieho ročníka stredných škôl a gymnázií, pričom jej cieľom bolo oboznámiť študentov s klasickými a modernými metódami využívanými v genetickom výskume. Študenti si mohli vyskúšať také metódy ako kríženie mušiek Drosophila melanogaster a sledovanie genetických markerov v nasledujúcich generáciách, izolácia a analýza vlastnej DNA, amplifikácia DNA pomocou polymerázovej reťazovej reakcie, sledovanie genotoxického účinku vybraných látok, fluorescenčná mikroskopia a iné.
Organizátorom Letnej školy genetiky bola Katedra genetiky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podujatie bolo celkovo určené pre 18 účastníkov, k dispozícii bolo 12 lektorov. Zodpovedná osoba za organizátora doc. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD. priblížila, že pri príprave programu Letnej školy genetiky sa snažili navrhnúť ho tak, aby si študenti vyskúšali metódy, ktoré sa bežne používajú v genetickom laboratóriu, t. j. izolácia DNA, DNA elektroforéza, polymerázová reťazová reakcia na amplifikáciu DNA, izolácia proteínov, stanovenie antioxidačnej aktivity vybraných látok a pod.
„Cieľom Letnej školy genetiky bolo priblížiť študentom zaujímajúcim sa o túto vednú disciplínu prácu v genetickom laboratóriu a najmä umožniť im, aby si jednotlivé experimenty sami vyskúšali. Zameranie jednotlivých dní sme volili najmä tak, aby si študenti mali možnosť vyskúšať široké spektrum metód a stretli sa s bežnými (DNA elektroforéza, lektroforéza proteínov a pod.), ale aj unikátnymi prístrojmi (napr. fluorescenčný mikroskop),“ uviedla doc. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD.
Napríklad v prvý deň bolo dopoludnie venované téme Modelové organizmy v genetike. Ako sa uvádza v teoretickom úvode k tejto prednáške, ľudia zdieľajú svoj životný priestor s mnohými organizmami. Za celú dobu nášho spolužitia bolo katalogizovaných približne 3,6 milióna organizmov. Podľa niektorých odhadov na Zemi žije 7,4 – 10 miliónov druhov. Toto číslo však nie je finálne, pretože nezahŕňa mikroorganizmy žijúce v oceánoch a moriach. Ak zahrnieme do tohto počtu aj tie, tak sa dostaneme až k 1 triliónu (1012) druhov. Všetky známe organizmy sú klasifikované a zaradené do jednej z troch domén života (Obr. 1): archeóny (archea), baktérie (bacteria) a eukaryoty (eukarya). Tie sa ďalej delia na jednotlivé podskupiny.
Organizátori Letnej školy genetiky v teoretických podkladoch pokračujú, že veda je založená na pozorovaniach, formulovaní hypotéz a ich testovaní. V biológii sú predmetom štúdia organizmy a procesy, ktoré v nich prebiehajú. Organizmy, ktoré sa osvedčili pri štúdiu biologických otázok, sa označujú ako modelové. Aké požiadavky by mal modelový organizmus spĺňať, pýtajú sa autori ďalej. Mal by byť nenáročný na prácu, lacný na kultiváciu/chov, mal by mať krátky generačný čas a produkovať veľké potomstvo. V súčasnosti je dôležité aj to, aby modelový organizmus mal pomerne malý genóm, ktorý je možné editovať pomocou nástrojov molekulárnej biológie.
Tieto parametre spĺňa podľa organizátorov Letnej školy genetiky viacero organizmov, no v genetike dominujú hlavne baktéria Escherichia coli, kvasinka Saccharomyces cerevisiae, zelená riasa Chlamydomonas rendhardtii, dvojklícnolistová rastlina Arabidopsis thaliana. Zo živočíchov sa najviac využívajú myši (Mus musculus), potkany (Rattus norvegicus), žaba (Xenopus laevis), ryba (Danio rerio) a ovocná muška (Drosophila melanogaster). Pokusy na ľuďoch nie sú prípustné, ale vo veľkej miere sa využívajú ľudské bunkové línie. Príkladom sú HeLa bunky, čo je najstaršia bunková línia derivovaná z nádorových buniek krčka maternice (Obr. 1). Ďalej sa v teoretických podkladoch konštatuje, že neexistuje najlepší modelový organizmus. Každý má svoje prednosti, ale aj nedostatky. Aj tým, ako si vybrať ten vhodný, sa zaoberali účastníci Letnej školy genetiky.
Zodpovedná osoba za organizátora doc. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD. uviedla, že záujem medzi študentmi o takýto druh aktivity je veľký a už teraz sa im ozývajú študenti, ktorí by chceli prísť aj na budúci rok. „Takéto podujatia sme organizovali už aj v minulosti, v súčasnosti sú organizované v rámci projektu Mobilného laboratória. Teší nás, že študenti majú o takéto aktivity záujem, niektorí z nich sa na základe osobnej skúsenosti z takýchto akcií následne rozhodli pre štúdium genetiky na našej fakulte a mnohí z nich dnes pracujú v špičkových laboratóriách nielen na Slovensku, ale aj vo svete,“ uzavrela.
Informácie a foto poskytla: Zodpovedná osoba za organizátora doc. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ
Program Letnej školy genetiky bol nasledovný:
10. 7. 2017
| 8.30 hod. | otvorenie Letnej školy a organizačné pokyny |
| 9.00 hod. | Úvodná prednáška |
| 10.00 hod. | Modelové organizmy v genetike |
| 14.30 hod. | Popoludnie s drozofilou – kríženie a sledovanie dedičnosti znakov viazaných na pohlavné chromozómy |
11. 7. 2017
| 9.00 hod. | Športové gény – izolácia vlastnej DNA z bukálnej sliznice a stanovenie prítomnosti rôznych foriem ACE génu |
| 14.30 hod. | Športové gény – pokračovanie |
12. 7. 2017
| 9.00 hod. | Proteíny – indukcia expresie proteínov, izolácia proteínov a ich elektroforetická separácia |
| 14.30 hod. | Proteíny – pokračovanie |
13. 7. 2017
| 8.00 hod. | Celodenný výlet na Pajštún |
14. 7. 2017
| 9.00 hod. | Antioxidanty a ich úloha – stanovenie antioxidačnej aktivity vybraných látok |
| 11.00 hod. | Záverečná diskusia a zhodnotenie |